NÁVRAT ŽIAKOV DO ŠKôL

Kolegovia, o tejto veci už rozhodne vláda. Chcel som najprv napísať, že odborníci, ale vieme, ako to je. Protipandemické opatrenia, mnohé z nich, majú ďaleko od odbornosti. Ale ja zase chápem ten vklad politiky do nich. Pozrite, sú zatvorené školy a verejnosť masívne brble. Majú sa školy otvárať a verejnosť masívne brble. Čo tomu politikovi potom zostáva? Môže zase spraviť manévre, ako to bolo na jar: deti v malých skupinkách, niektoré mohli zostať doma, zrušili sa testy a pod. A tiež sa brblalo. Iné je, že súčasná vláda nevie komunikovať, ale to je téma, ktorá si vyžaduje osobitný text. Ja by som si hlavne želal, v zmysle vyššieho cieľa, ktorý všetci učitelia máme, aby sme prestali byť aspoň my totálne dekonštruktívni, keďže nejaké rozhodnutie musí padnúť. Istá miera odborného odporu je úplne prirodzená a nutná, keďže školstvo nám degradovali práve politici. Ale keď sa niektorí z nás bránia návratom detí alebo naopak ich chcú za každú cenu v školách, tak to vyznieva tak, že zase učitelia vymýšľajú. Kým nebude referendum o návrate deti do škôl, my o tom aj tak nerozhodneme. Iba sa spolarizujeme, vletíme si do vlasov s rodičmi a napokon získame odpor k škole a k vyučovaniu. Viem, sme povolanie, ale na chvíľu berte naše poslanie iba ako zamestnanie. Máme tu zdravotníkov, hasičov, policajtov, cestárov, robotníkov, automechanikov, predavačov a pod., ktorých sa nikto nepýta, či chcú byť v práci. Jednoducho tam v prospech iných ľudí musia byť. A okrem toho musia čeliť neraz konfliktom so zákazníkmi, klientmi, ktorí práve s nimi bojujú o to, či má byť rúško, či nie. Aj my sme zamestnanie z prvého radu. Áno, je super, že si niektorí rodičia uvedomili, čo je to vyučovanie, vzdelávanie a možnosť mať dieťa v škole. Ale títo rodičia jednoducho nezvládnu pokryť potreby a metódy, ktoré dáva žiakom škola popri svojich zamestnaniach a povinnostiach. Prečo zase nedali rodičom možnosť zostať s deťmi doma? Na to vám odpovie ekonóm, ak spochybňujete, že hromadný výpadok zo zamestnaní nebude mať dosah aj na nás. Pravda, je to aj preto, že v súčasnej situácii potrebujeme „odkladisko“ detí zamestnaných. Žiaci si zase uvedomili, čo je škola. I keď sa dá učivo dohnať, máme témy alebo činnosti, na ktoré sú nevyhnutné práve budovy škôl, dielne či v telocvične. Naša práca je veľmi dôležitá a je potrebné sa aj obetovať, keďže absencia školskej dochádzky môže mať mnoho dôsledkov, s ktorými sa môžeme neskôr boriť my ako učitelia, my ako rodičia, my ako občania. Áno, je to obeta, keďže už dávno som písal, že aj my učitelia sme tí v prvom rade. Isto, môže padnúť aj rozhodnutie, že zostaneme doma. Potom zas nerozoberajme, aké strašné je dištančné vzdelávanie, ako sa nedá známkovať, ako sa žiaci nezapájajú alebo vyrušujú a pod. Spravme z toho výhodu a učme sa aj my niečo nové (upozorňujem na môj predchádzajúci článok o dištančnom vzdelávaní). Nikto vám nemá vyčítať, ak budete mať málo známok alebo niečo cez počítač nestihnete! Len neokydávajme kolegov, rodičov či žiakov. Potom sa na nás hľadí ako na nezodpovednú a večne nespokojnú vrstvu, s ktorou sa nedá počítať, ktorej treba len rozkazovať. Takto to je v súčasnosti, no už to neprehlbujme, samým nám to prekáža. Teraz nech rozhodnú politici. Som presvedčený, že učiteľ, ktorý sa veľmi bojí nákazy, má možnosti, ako nebyť v škole. Isto, nejestvuje účinná ochrana proti šíreniu vírusu v školách. Možno by pomohol celkový ochranný oblek. Ale vyučovať v ňom by bolo utrpením. Určite budeme v riziku. Ale aby sa Slovensko nezosypalo, je v riziku mnoho tisíc ľudí. A teraz padol žreb aj na nás. Môžeme byť radi, že nemáme povinnosť pracovať zo zákona ako napr. zdravotníci. Viete dobre, čo bude nasledovať, ak si verejnosť spojí, že sme doma a máme 100 % platy. Tie si isto zaslúžime, no tým, že za každým jedným nariadením púšťame stovky statusov, ponižujeme svoj stav a zas sa do nás oprú. Mám síce problém s tým povinným testovaním školských komunít, ale ak sa to vhodne odkomunikuje, legislatívne ošetrí, pripraví a zafinancuje, môže to byť variant. Ak nie, viem, čo mám robiť, aby som sa tomu vyhol. Ak sa teda nechceme masovo vzpriečiť a verejnosti jasne a verejne komunikovať svoje výhrady voči protipandemickým opatreniam, nechajme to teda na politikoch. A ak sa niečo stane, trvajme na svojich právach. Len nebuďme my tí večne nespokojní najmä v situácii, keď sa už celá spoločnosť rozčesla. Nechajme si to na čas po pandémii, keď bude treba jasne a rázne vyjadriť, že stav v školstve treba okamžite, dôsledne  a systematicky napraviť.

 

 

 

 

PhDr. Ján Papuga, PhD. * Bratislava-Rača * janpapuga@gmail.com  FB: Ján Papuga * FB skupina: Spoločenstvo slovenčinárov, priateľov školy a vyučovania * FB skupina: Konštruktívna školoveda – hľadanie strednej cesty * FB skupina: Riazanet – BA-NM * janpapuga.blog.pravda.sk * www . janpapuga . sk

Zdieľajte tento text, ak sa s ním stotožňujete, je verejný, netreba osobitný súhlas.  Ak sa text nedá zdieľať, príčinou je nastavenie skupiny. Posielajte tento text na vyššie miesta, ak sa s ním stotožňujete. Ukážte ho ľuďom, ktorí nie sú na internete. Aj takto sa menia veci. Ministerstvu školstva, príp. iným vládnucim politikom bol text zaslaný.

 

  1. 11. 2020
6 mesiacov dozadu

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.