Môj text pre Hlavný denník
https://www.hlavnydennik.sk/2022/01/09/ucitelia-nepanikarme-budme-oporou-ziakom-nie-bacharmi
Učitelia nepanikárme, buďme oporou žiakom, nie bacharmi
Od pondelka sa žiaci vracajú do škôl. Kdesi v diskusnom fóre v učiteľskej skupine sa ozvala jedna pani učiteľka, či sú pripravené opatrenia proti omikronu, či je bezpečné otvárať školy, či budú učitelia chranení a pod. Teda zase naháňanie strachu, ktoré už denne počúvame zo všetkých mainstreamových médií s cieľom zmeniť nás na ustráchané trosky.
Ak by sa školy neotvorili, spustila by sa zase vlna hádok o tom, že sa neotvárajú. Tak to je v celej slovenskej spoločnosti. Pri každom rozhodnutí sa ľudia rozdelia na dve skupiny a do krvi sa medzi sebou hádajú.
Pani učiteľke som poradil, aby namiesto strašenia na Facebooku využila možnosti, ktoré sú a pravdepodobne obmedzujú šírenie nákazy. Je možnosť dať sa očkovať, testovať, nosiť rúška a iné ochranné pomôcky. A ak sa učiteľ necíti na pracovisku bezpečne, musí svoje požiadavky povedať riaditeľovi školy a žiadať nápravu, nie vyvolávať paniku medzi učiteľmi na sociálnej sieti. Je jej dosť aj bez toho, aby sme pridávali ďalšiu.
Deti sa vracajú do škôl. Pomôžme im
Začína sa nový rok. Deti sa vracajú do škôl. Isto, vplyvom médií sú aj učitelia pod tlakom, neurózami a rôznymi názorovými prúdmi. Jedni sú proti opatreniam a očkovaniu, druhí sú za. A tu by to malo skončiť. Žiadne konflikty medzi opozičnými názormi, žiadne hádky a prejavy nenávisti medzi učiteľmi. Tak učíme deti, nie?
Učiteľ vplýva každý deň na svojich žiakov, na budúcu generáciu. Navyše jeho „klienti“ sú neplnoletí, často nesamostatní a neraz hľadajúci útočisko v osobe učiteľa počas rôznych situácií, ktoré môžu v škole nastať. A potrebujú pomoc aj ohľadom opatrení a očkovania, ktoré na nich hučí veľká časť spoločnosti a politikov. Preto musí byť učiteľ silný, empatický, tolerantný a nad vecou.
Učiteľ nemá šikanovať žiakov
Silno pochybujem, že učiteľ, ktorý sa bojí nákazy alebo jednoznačne obhajuje opatrenia a hejtuje každého, kto je proti, dokáže byť v triede so žiakmi iný. Pochybujem, že svojich zverencov nestraší, že nezrúkne, ak má niekto rúško nakrivo alebo že ich priamo či nepriamo nenúti k očkovaniu. Avšak toto nie je úloha učiteľov. Šikanovať žiakov opatreniami namiesto vyučovania predmetov, výchovy pre život a namiesto zmierňovania dopadov tejto hroznej situácie na žiakov.
Ja som výrazne proti opatreniam a vakcínam. Som pedagóg. No nikdy by mi nenapadlo manipulovať deťmi v prospech môjho názoru a terorizovať ich, keby sa mnou neinšpirovali. Najmä v situácii, keď naozaj nevieme, čo je na ochranu pred vírusom najúčinnejšie. Ale má takúto schopnosť pedagóg, čo vkuse hovorí o opatreniach a očkovaní a na žiakoch si nevšíma reč očí, ale to, či majú pod nimi prekrytú tvár? Či iné nariadenia a zákazy? A keď sa objaví pozitívny, hysterčia, panikária, panicky vyvolávajú rodičom a izolujú pozitívneho žiaka na samotku, akoby mal mor.
Upozorňujme, ale aj diskutujme a rešpektujme
Chcel by som týmto apelovať na kolegov, učiteľov všetkých škôl. Vždy sme robili prevenciu v mnohých oblastiach. Dávali sme žiakom možnosti, argumentovali a rešpektovali ich rozhodnutie aj po porade s rodičmi. Nedokážeme, aby sa prevencia stala ich integrálnou súčasťou po celý život.
Prevencia v covide je jedna z mnohých. Naše rady majú deťom pomôcť, nie ich ničiť a traumatizovať. Vy ste v škole aj na to, aby ste im navodili inú, prijateľnejšiu klímu, porozumenie a odvedenie myšlienok od toho, čo sa dnes deje. Máte moc kompenzovať negatívne pocity, ktoré nimi už takmer dva roky zmietajú.
Upozornenie na nejaké pravidlá prevencie je jedna vec, no nemôže sa stať jediným cieľom školy. Vyučujte a vychovávajte deti, rešpektujte ich názory a nevštepujte do nich propagandu alebo, naopak, ľahostajnosť, ktoré vy vyznávate. Pristupujte k nim objektívne, citlivo a individuálne. Tak ako v časoch, keď sme deti učili mať názor. Iný názor ako my.
Nebuďte bacharmi, to žiaci v súčasnej situácii naozaj nepotrebujú. A už vôbec nepranierujte ich rodičov za ich názory, na ktoré tiež majú aj oni svoje dôvody. Je to nehodné učiteľského povolania presadzovať jednu cestu a neukazovať križovatky. Máte v rukách obrovské možnosti, ako deťom pomocť a vrátiť im radosť, že sú znova spolu, v školskom kolektíve. Je už čas vrátiť sa k podstate humanizujúcej pedagogiky. K tej, o ktorú sme sa snažili pred koronaérou.
PhDr. Ján Papuga, PhD. * Bratislava-Rača * janpapuga@gmail.com FB: Ján Papuga * IG: Ján Papuga * FB skupina: Spoločenstvo slovenčinárov, priateľov školy a vyučovania * FB: Školoveda * janpapuga.blog.pravda.sk * youtube: Ján Papuga * www . janpapuga . sk
Poteším sa konštruktívnej diskusii i vecnej kritike k tomuto textu. Osobné invektívy blokujem. Zdieľajte tento text, ak sa s ním stotožňujete, je verejný, netreba osobitný súhlas. Ak sa text nedá zdieľať, príčinou je nastavenie skupiny. Posielajte tento text na vyššie miesta, ak sa s ním stotožňujete. Ukážte ho ľuďom, ktorí nie sú na internete. Aj takto sa menia veci. V prípade pravidelného informovania o mojich aktivitách a záujmu o konštruktívnu diskusiu bez osobných invektív sa pridajte do FB skupiny Školoveda, Spoločenstvo slovenčinárov, priateľov školy a vyučovania alebo na môj osobný FB.
