Skutočná zmena školstva = skutočná zmena spoločnosti = skutočná zmena politiky
1. téza
NÍZKE PLATY V ŠKOLSTVE SPÔSOBUJÚ PROBLÉMY CELEJ SPOLOČNOSTI
Stav:
- nedostatok pedagógov a iných zamestnancov škôl,
- plat ovplyvňuje aj kvalitu učiteľa, aj motiváciu pôsobiť v školstve,
- fluktuácia a nekvalita zamestnancov má dopad na žiakov a celú školskú komunitu,
- nespokojnosť laickej verejnosti so školami môže súvisieť s nedostatočným ohodnotením.
Riešenie:
- jednorazové zvýšenie platov a pravidelné zvyšovanie na všetkých typoch škôl,
- možnosť udeliť kvalitným a aktívnym učiteľom odmeny,
- systém kompenzácií pre dochádzajúcich učiteľov.
Môj postoj:
- citeľné zvýšenie platov musí byť na samom začiatku premeny školstva,
- bez tohto opatrenia sa nedá oprávnene počítať so spoluprácou pedagogickej obce,
- všimnite si to ticho teraz pred voľbami okolo platov - neveští nič dobré,
- pre mňa je tento bod záväzným v programovom vyhlásení vlády.
2. téza
ŠKOLY PATRIA POD ŠKOLSTVO, FINANCIE PATRIA BEZ MEDZIČLÁNKOV IBA IM
Stav:
- samospráva (zriaďovateľ) neraz zasahuje do škôl neodborne a šikanózne, dokonca do personálnych záležitostí,
- samospráva si odčerpáva z financií určených pre školy,
- školy a školské zariadenia pod samosprávami sú diskriminované a nedostatočne financované, neraz na riešenie ich problémov nemá štát dosah,
- zriaďovatelia neraz negatívne ovplyvňujú výberové konania na riaditeľov a vedúcich pracovníkov.
Riešenie:
- presunutie všetkých škôl a školských zariadení (materských škôl, centier voľného času, internátov, základné umelecké školy, školské jedálne, školské kluby detí a i.) pod odbornú garanciu ministerstva a priame financovanie,
- vymedzenie financovania a kompetencií samospráv k budovám škôl,
- vymedzenie až obmedzenie laického vzťahu samosprávy k školám a výberovým konaniam.
Môj postoj:
- veľmi dôležitá, no ťažká zmena, voči ktorej môže vzniknúť odpor (preto treba silný mandát),
- školy a školské zariadenia sa nesmú sa diskriminovať z dôvodu rôzneho zriaďovateľa,
- zásahy niektorých samospráv do škôl sú neraz devastačné a šikanózne,
- pokojne sa môže stať, že starosta bez vzdelania je nadriadeným školy, neraz nemá ani osobitné odborné oddelenie pre školstvo,
- neodborné zasahovanie do škôl a školských zariadení treba úplne vylúčiť - to upokojí aj riaditeľov, ktorí neraz konajú pod negatívnym vplyvom samospráv,
- áno, je to centralizácia školstva, ale inak sa dnes zhubným vplyvom na školu nedá efektívne brániť,
- centralizáciou sa dá ušetriť aj mnoho financií, no predpokladá to špičkový odbor na ministerstve.
Podrobnejšie rozpísaný návrh:
Zaradenie škôl a školských zariadení odborne a finančne pod ministerstvo školstva, teda zavedenie priameho financovania. Vrátane materských škôl, školských jedální, internátov, centier voľného času a pod. Kompetencie samosprávy sa vymedzia vo vzťahu k budovám škôl a ku konštituovaniu školského vzdelávacieho programu. Zásahy samosprávy do personálnej, odbornej a ekonomickej zložky škôl budú obmedzené až vylúčené. Zdôvodnenie: Všetky školy a školské zariadenia už zo samotnej podstaty majú patriť pod rezort školstva, aby sa garantovalo ich odborné fungovanie bez závislosti od samospráv, ktoré pristupujú k školám neraz inak ako len odborne, ba mnoho ráz zasahujú do interných kompetencií škôl (aj neodborne). Samospráva teda negarantuje to, že fungovanie školy bude bez neprimeraných, často neodborných zásahov zo strán samospráv. Aj z tohto dôvodu musíme financovať školy a školské zariadenia priamo. Samospráva nemá byť prostredníkom a už vôbec si nemôže odnímať zo školských financií peniaze na iné účely. Samospráve nastavíme minimálny dosah na výberové konanie na riaditeľov škôl a školských zariadení. Keďže však samosprávy vlastnia budovy škôl, je potrebné zohľadniť tento fakt vo financovaní samospráv a v možnostiach využívania a zveľaďovania priestorov školy. Keďže je škola často kultúrnym centrom obce, mesta a výchovným prostriedkom budúcich občanov obce, umožníme samosprávam podieľať sa na školskom vzdelávacom programe.
3. téza
VOĽBY VEDENIA ŠKÔL SA MUSIA ZMENIŤ. ZLÁ VOĽBA NIČÍ ŠKOLU
Stav:
- voľby riaditeľov škôl, príp. iných vedúcich pracovníkov, sú tie najnetransparentnejšie,
- rôzne machinácie pred výberovými konaniami traumatizujú celú školu, najmä ak sa chce skupina ľudí z akéhokoľvek dôvodu zbaviť riaditeľa,
- ak aj škola vyberie dobrého kandidáta, na ktorom je všeobecná zhoda , zriaďovateľ ho môže pokojne odmietnuť, čo je nesystémový vstup do pedagogických záležitostí (v téze č. 2 obmedzujeme moc zriaďovateľa),
- členovia rady škôl nie sú ničím viazaní pri hlasovaní vo výberovom konaní, hlasovanie je tajné, dá sa ľahko manipulovať jednotlivými členmi,
- kandidáti sú utajení pred školskou komunitou, tá nemá šancu poznať koncepciu rozvoja školy pred samotným výberovým konaním,
- ak sa zvolí kandidát v rozpore s väčšinovou vôľou, môžu z toho vyplynúť vlny nesúhlasu a odchodu žiakov i učiteľov, čo znova traumatizuje školu.
Riešenie:
- výberové konanie musí byť plne sprístupnené celej komunite školy,
- nebude rozhodovať anonymne uzavretá skupina členov rady školy,
- proces voľby riaditeľa školy bude transparentný,
- súčasťou výberových konaní bude verejné vypočúvanie kandidátov,
- hlasovanie členov rady školy bude viazané komunitou školy, ktorú zastupujú,
- zástupcovia inšpekcie a okresu budú mať len poradný hlas a kontrolnú funkciu,
- zmení sa postavenie rady školy, ktorá nadobudne kompetencie zriaďovateľov škôl, ktorí nebudú tak významne zasahovať do výberových konaní.
Môj postoj:
- mala by sa zvážiť priama voľba riaditeľov škôl a školských zariadení (mám vypracovaný spôsob),
- štátne a cirkevné školy si samy nastavia spôsob výberu riaditeľa, ale budú môcť byť za pochybenia odvolaní ako štátni,
- rada školy by mala fungovať ako nadriadený orgán s tým, že by nemohla svojvoľne a bez príčiny odvolať riaditeľa odvolať,
- voľbu riaditeľov škôl mám podrobne rozpracovanú, zverejnil som ju prednedávnom.
Podrobnejšie rozpísaný návrh:
Komplexná zmena výberových konaní na riadiacich pracovníkov v regionálnom školstve, aby sa zabránilo netransparentnému a nedostatočne zdôvodnenému výberu takýchto pracovníkov, aby sa nevolili vedúci pracovníci, ktorých pozná iba úzka skupina členov rady školy, pričom komunite školy nie sú kandidáti známi, hoci budú mnoho rokov ovplyvňovať jej život prostredníctvom riadenia školy alebo školského zariadenia. Zmena postavenia a kompetencií rád škôl. Zdôvodnenie: Výberové konania najmä v prípade riaditeľov škôl sú v súčasnosti najnetransparentnejšie procesy. Výberové konanie musí byť plne sprístupnené celej komunite školy a nesmie rozhodovať anonymne uzavretá skupina členov rady školy, ktorá má neraz vlastné záujmy. Proces voľby riaditeľa školy musí byť transparentný. Zvážime priamu voľbu vedúcich pracovníkov. Zároveň sa zmení postavenie rady školy, ktorá nadobudne kompetencie zriaďovateľov škôl, ktorí nebudú tak významne zasahovať do výberových konaní, ako to je v súčasnom stave. Sprísnia sa požiadavky na kandidátov na riaditeľov škôl, a tým aj mzda riadiacich pracovníkov. Súčasťou výberových konaní bude verejné vypočúvanie kandidátov. Podoba výberových konaní na riadiacich pracovníkov v súkromných a v cirkevných školách bude plne v kompetencii ich zriaďovateľov. Avšak kvalifikačné predpoklady, požiadavky na fungovanie riaditeľov a na ich pôsobenie budú rovnaké ako v štátnych školách a v prípade závažných pochybení budú môcť byť odvolaní.
4. téza
NORMATÍV PODĽA POČTU ŽIAKOV SPRAVIL ZO ŠKÔL NÁBOROVÉ CENTRÁ
Stav:
- normatív mal motivovať súťaživosť medzi školami, no z dôvodu všeobecného nedostatku peňazí aj na najzákladnejšie potreby školy nekriticky prijímajú aj žiakov, ktorí na daný typ školy vedomostne ani kompetenčne nemajú,
- deje sa tak aj na vysokých školách,
- zanikajú školy s potrebnými, no menej atraktívnymi odbormi, keďže žiaci sa ľahko dostávajú na lukratívnejšie školy alebo na rôzne nepotrebné odbory vysokých škôl,
- takýto stav odsúva kvalitu vzdelávania, dôraz sa kladie na kvantitu, teda na peniaze podľa počtu žiakov,
- v snahe získať čo najviac žiakov sa triedy prepĺňajú na maximum,
- ignorujú sa iné kvality, aktivity a ukazovatele škôl,
Riešenie:
- rozšírenie kritérií na prideľovanie financií: úspešnosť absolventov v prijímaní na ďalší stupeň vzdelávania, uplatnenie absolventov, úspešnosť v národných (medzinárodných) testovaniach (predpokladá premenu testovania), výsledky z rôznych kontrol škôl (predpokladá premenu kontrolných orgánov), organizácia výchovno-vzdelávacích aktivít, organizácia medziškolských aktivít, miera kvalifikovanosti pedagogického zboru, školenia, tvorenie publikácií pre žiakov školy alebo iných škôl (tvorivá činnosť), záujem o štúdium na škole, typ zriaďovateľa (súkromná - štátna škola), úspešnosť v predmetových olympiádach, stredoškolskej odbornej činnosti a v súťažiach, druh školy, vedecko-výskumná činnosť (VŠ), pedagogická činnosť (VŠ), doktorandské štúdium (VŠ), úspešnosť v získavaní štipendií, úspešné ukončenie štúdia/ročníka, pôsobenie v zahraničí, vedecké výskumy a patenty (VŠ), spolupráca s významnými či proškolskými organizáciami, zapojenie škôl do pilotných testovaní a iných významných prieskumov a pod.
Môj postoj:
- kritérií na financovanie škôl existuje viacero, preto je možná o nich ďalšia diskusia a ich rozširovanie,
- ak sa žiak dostane na nesprávnu školu, môže to mať naňho negatívne dôsledky po celý čas štúdia - je potrebná selekcia predpokladov žiakov,
- vysoké školy, gymnáziá, lýceá nemôže prijímať študentov bez výberu,
- viacero uvedených kritérií predpokladá zmeny v ďalších oblastiach školstva, ktoré musia predbehnúť paralelne,
- trhové princípy v súvislosti so školstvom nefungujú - podľa nich by sa museli napr. zrušiť školy pripravujúce rôzne remeslá a služby alebo školy v regiónoch, kde je menej žiakov,
- vysoká škola nemôže byť samozrejmosťou pre každého, kto si zaumieni mať titul.
Podrobnejšie rozpísaný návrh:
Pridelenie časti normatívneho príspevku rodičom detí v domácom vzdelávaní. Nastavenie domáceho vzdelávania tak, aby bolo prístupné každému, no zároveň je potrebné monitorovať plnenia obsahu výchovy a vzdelávania kmeňovou školou, v ktorej je žiak domáceho vzdelávania zapísaný. Zdôvodnenie: Domáce vzdelávanie je oprávnenou alternatívou, najmä ak tradičné školstvo dnes v mnohých oblastiach zlyháva. Žiaci so špecifickými výchovno-vzdelávacími potrebami nenachádzajú uspokojenie v štandardnej škole, neraz sú rodičia odkázaní jedine na domáce vzdelávanie. Je preto dôležité, aby sa časť normatívu udelila rodičom žiakov v domácom vzdelávaní a časť kmeňovej škole. Aj keď má byť alternatívne vyučovanie z hľadiska metodiky slobodné, je potrebné, aby si žiaci osvojili predpísané štandardy výchovy a vzdelávania. Alternatívne formy vzdelávania nemôžu byť svojvôľou a anarchiou z hľadiska obsahu vzdelávania.
5. téza
PRÁVA AJ POVINNOSTI ŽIAKOM V DOMÁCOM VZDELÁVANÍ
Stav:
- mnoho škôl zlyháva vo výchovno-vzdelávacom procese detí so špeciálnymi požiadavkami, neraz takých žiakov nemôže prijať alebo s nimi nevie pracovať,
- domáce vzdelávanie je alternatíva a oprávnená forma vzdelávania detí - ale finančne náročná, hoci rodičia odbremenia školu od žiakov so špecifickými potrebami,
- žiaci domáceho vzdelávania často neprechádzajú vymedzenými vzdelávacími a výchovnými štandardmi, ich skúšanie sa realizuje povrchne.
Riešenie:
- pridelenie časti normatívneho príspevku rodičom detí v domácom vzdelávaní,
- nastavenie domáceho vzdelávania tak, aby bolo prístupné každému,
- dôsledne monitorovať plnenia obsahu výchovy a vzdelávania kmeňovou školou a vypracovať postupy skúšania žiakov v domácom vzdelávaní,
- žiaci v domácom vzdelávaní prejdú rovnakým štandardom ako žiaci v školách.
Môj postoj:
- je nemysliteľné v stave súčasného školstva, aby bolo obmedzované domáce vzdelávanie,
- osobne by som ho rozšíril na všetky stupne vzdelávania (okrem VŠ),
- rodičia, ktorí sa obetujú vyučovaniu svojich detí musia dostať časť príspevku, pričom druhú časť musí dostať kmeňová škola,
- nie som zástancom toho, aby sa nekontroloval štandard vzdelávania a výchovy v domácom prostredí, výber metód a foriem nech podlieha slobode,
- z domáceho vzdelávania vyšlo mnoho vedcov, umelcov a iných osobností.
Podrobnejšie rozpísaný návrh:
Pridelenie časti normatívneho príspevku rodičom detí v domácom vzdelávaní. Nastavenie domáceho vzdelávania tak, aby bolo prístupné každému, no zároveň je potrebné monitorovať plnenia obsahu výchovy a vzdelávania kmeňovou školou, v ktorej je žiak domáceho vzdelávania zapísaný. Zdôvodnenie: Domáce vzdelávanie je oprávnenou alternatívou, najmä ak tradičné školstvo dnes v mnohých oblastiach zlyháva. Žiaci so špecifickými výchovno-vzdelávacími potrebami nenachádzajú uspokojenie v štandardnej škole, neraz sú rodičia odkázaní jedine na domáce vzdelávanie. Je preto dôležité, aby sa časť normatívu udelila rodičom žiakov v domácom vzdelávaní a časť kmeňovej škole. Aj keď má byť alternatívne vyučovanie z hľadiska metodiky slobodné, je potrebné, aby si žiaci osvojili predpísané štandardy výchovy a vzdelávania. Alternatívne formy vzdelávania nemôžu byť svojvôľou a anarchiou z hľadiska obsahu vzdelávania.
6. téza
PEDAGÓG MUSÍ BYŤ PRIPRAVENÝ NA PRAX A NEMÔŽE NÍM BYŤ HOCIKTO
Stav:
- máme absolventov učiteľstva s dobrými vedomosťami, no s minimálnymi praktickými kompetenciami, - na učiteľský odbor sa dostane ktokoľvek, často adepti neprechádzajú ani prijímacími skúškami,
- nedbá sa o jazykovo-komunikačnú prípravu budúcich učiteľov,
- absolventom chýbajú špeciálnopedagogické kompetencie napriek pribúdaniu žiakov so zdravotným znevýhodnením,
- nedostatočná prax študentov učiteľstva,
- v systéme máme učiteľov, ktorí tam zo psychologického hľadiska nepatria, no napriek tomu učia.
Riešenie:
- sprísnenie kritérií na výber študentov na štúdium pedagogických odborov,
- skvalitnenie obsahu pedagogického vzdelávania najmä z hľadiska didaktiky, metodiky, psychológie, špeciálnopedagogického vzdelania,
- posilnenie postavenia, komplexnosti a pragmatickosti štátnej skúšky z pedagogiky, psychológie, metodiky, didaktiky a z iných pedagogicko-psychologických disciplín na získanie učiteľskej spôsobilosti,
- zavedenie povinného praktického komunikačno-rétorického kurzu do štúdia učiteľstva,
- ukončenie učiteľského štúdia až po povinnom absolvovaní ročnej pedagogickej praxe v regionálnom školstve po ukončení päťročného vysokoškolského programu (bez nej študent nezíska učiteľskú spôsobilosť),
- pedagóg bude môcť nastúpiť do školy po dôkladnej psychologickej prehliadke na zistenie duševnej spôsobilosti, riaditeľ organizácie bude môcť takéto vyšetrenie žiadať aj v priebehu trvania pracovnej zmluvy v jasne stanovených prípadoch a v certifikovaných ambulanciách.
Môj postoj:
- rázne prehĺbenie kompetencií budúcich pedagógov je základom akýchkoľvek zmien v školstve,
- povinná prax ako podmienka získania diplomu predíde nedostatočným skúsenostiam v rámci riadneho VŠ štúdia a zároveň si absolventi budú môcť vyskúšať, či majú záujem o prácu v školstve - môže to vyriešiť aj nedostatok učiteľov v školstve,
- dôslednejšia profilácia študenta, samozrejme, súvisí so zlepšením platových podmienok,
- nemôže učiť naozaj každý, čo chce VŠ titul, pedagogické štúdium sa stane náročnejším (nie iba z pohľadu prehlbovania predmetovej teórie),
- štát musí rázne vstúpiť do obsahu štúdia učiteľských odborov aj v súvislosti s požiadavkami na učiteľov 21. storočia,
- učiteľ so psychologicky vážnymi problémami nepatrí pred deti.
Podrobnejšie rozpísaný návrh: Sprísnenie kritérií na výber študentov na štúdium pedagogických odborov a skvalitnenie obsahu pedagogického vzdelávania z hľadiska praktického a dostatočne konkrétneho spoznávania výchovno-vzdelávacieho procesu. Zavedenie povinného špeciálnopedagogického kurzu a povinného komunikačno-rétorického kurzu do pedagogického vysokoškolského programu. Posilnenie postavenia, komplexnosti a pragmatickosti štátnej skúšky z pedagogiky, psychológie, metodiky, didaktiky a z iných pedagogicko-psychologických disciplín. Odovzdanie diplomu učiteľského štúdia, teda ukončenie štúdia, až po povinnom absolvovaní ročnej pedagogickej praxe v regionálnom školstve po ukončení vysokoškolského programu. Zváženie zavedenia trojpredmetových aprobácií. Pedagóg bude môcť nastúpiť do školy po dôkladnej psychologickej prehliadke na zistenie duševnej spôsobilosti. Zdôvodnenie: Na učiteľské odbory (a vôbec na vysokoškolské štúdium) je potrebné konečne dôkladne vyberať budúcich učiteľov a zároveň ich pripravovať aj z jazykového hľadiska na výkon učiteľského povolania. Učitelia by mali byť excelentní, nemôže sa nimi stať hocikto, kto chce vysokoškolský titul. Musia mať široké kompetencie na pokrytie výchovy a vzdelávania v 21. storočí. Keďže pribúda žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami, je potrebné zakotviť do štátnice z pedagogiky, metodiky, didaktiky, psychológie i kurzy špeciálnej pedagogiky. Aby študent učiteľstva zažil dôkladnú pedagogickú prax a aby sme ho motivovali premýšľať o práci v školstve, musí ako podmienku získania učiteľského diplomu absolvovať ročné pôsobenie na základnej alebo strednej škole. Po nej sa realizuje skúška z pedagogicko-psychologických disciplín. Tieto dve podmienky musí splniť aj osoba s nepedagogickým vysokoškolským vzdelaním, ktorá bude chcieť získať učiteľskú spôsobilosť. * Dnes učiteľ musí na doplnenie úväzku vyučovať aj tri predmety, preto by stálo za zváženie vytvoriť trojpredmetové aprobácie, aby sa vyučovali predmety kvalifikovane. * V školstve je potrebné zamestnávať pedagógov a iných zamestnancov po dôkladnej psychologickej prehliadke, ktorá preukáže aspoň štandardný duševný stav. Riaditeľ organizácie bude môcť takéto vyšetrenie žiadať aj v priebehu trvania pracovnej zmluvy v jasne stanovených prípadoch a v certifikovaných ambulanciách.
7. téza
KVALITA SA MUSÍ ZVÝŠIŤ. VYSOKÁ ŠKOLA A GYMNÁZIUM NEMÔŽU BYŤ PRE KAŽDÉHO
Stav:
- ponechanie školy trhu nepomohlo zvýšiť ich kvalitu, naopak, veľmi sa znížila a výberové školy dnes môže absolvovať takmer každý,
- v systéme máme veľmi veľa gymnázií a vysokých škôl - keď chcú prežiť, musia prijať aj žiakov nespôsobilých na tento druh štúdia (opäť ten normatív, pozri tézu č. 4),
- mnohé vysoké školy už nerobia prijímacie konanie,
- nábor študentov na kedysi náročné školy musí nahradiť výber (obzvlášť v štúdiu učiteľstva - pozri tézu č. 6).
Riešenie:
- vstup štátu do nastavovania prijímacieho konania na stredné a vysoké školy, sprísnenie kritérií, návrat prijímacích skúšok,
- racionalizácia siete vysokých škôl,
- racionalizácia siete gymnázií,
- centrálne určovanie počtu prijatých študentov na jednotlivých školách,
- obmedzenie trhového fungovania škôl, nutnosť štátnej regulácie.
Môj postoj:
- stav „lovenia“ titulov je neprípustný, vysoká škola musí byť pre žiakov, čo majú vysoké študijné predpoklady zvládnuť vysokoškolské učivo,
- aj za cenu vstupu do akademických slobôd treba obmedziť trhový prístup vysokých škôl,
- aj gymnáziá musia byť pre veľmi dobrých žiakov, aby sa tam žiak netrápil len pre vôľu rodičov mať gymnazistu,
- racionalizácia je citlivá vec, ale treba k nej pristúpiť - nenechať ju v rukách samospráv, pre ktoré je zrušenie školy nepopulárne, teda často k tomuto aktu nepristúpia,
- aj pri ráznejších opatreniach sa dá uchovať veľká miera akademickej slobody.
Podrobnejšie rozpísaný návrh: Zvýšiť kvalitu kritérií na výber študentov na štúdium na gymnáziu (nastavenia prijímacích konaní) a na vysoké školy. Centrálne určovanie počtu študentov na gymnáziách (stredných školách) a vysokých školách a v nadväznosti na to financovanie vysokých škôl (racionalizácia VŠ). Návrat prijímacích skúšok na štúdium na vysokých školách. Zdôvodnenie: Udomácnilo sa to, že takmer každý žiak sa môže dostať na gymnázium alebo vysokú školu. Gymnáziá boli kedysi výberovými, pripravujú žiakov na náročnejšie štúdium, ktoré nie je vhodné pre každého žiaka. Ak sa tam dostane slabší žiak, je to pre neho trápením obzvlášť, ak ho rodičia prinútili k štúdiu na gymnáziu. Takýto žiak zlyháva, znižuje úroveň školy a v prípade vysokej školy získavame nekvalitného absolventa alebo študenta, ktorý neukončí štúdium alebo nepracuje v odbore, ktorý vyštudoval. Je potrebné tomu predchádzať dôkladnejším výberom žiakov, nie ich náborom. Nábor sa udomácnil aj v prijímaní na vysoké školy, kde sa prijímacie skúšky ani neorganizujú, čím sa preukázateľne znižuje kvalita vysokého školstva. Súvisí to aj s tým, že aj vysoké školy sú financované najmä od počtu žiakov.
8. téza
INŠPEKCIA MUSÍ AJ POMÁHAŤ
Stav:
- inšpekcia je strašiakom, štatistickým orgánom, nerieši bežné problémy školskej komunity, kontroluje nepodstatné stránky školy,
- inšpekcia prehliada závažné pochybenia škôl a ich riaditeľov, netrúfa si riešiť renomovanejšie školy,
- stále je veľmi veľa školských organizácií, ktoré nie sú vzájomne prepojené,
- inšpekcia má v prípade vážnejších priestupkov škôl malé právomoci,
- problémy, ktoré sa vyskytujú na vysokých školách, sa málokedy riešia, štát nemôže do nich vstupovať,
- špeciálnopedagogické a psychologické centrá sú vyťažené napriek pribúdaniu žiakov s rôznymi poruchami a ZZ.
Riešenie:
- zriadenie jedinej spojenej výkonnej školskej inštitúcie zaoberajúcej sa výchovno-vzdelávacím procesom (aj špeciálnopedagogickým), tvorením a aktualizovaním štátneho vzdelávacieho obsahu, metodikou a všestrannou ochranou pedagógov, žiakov i rodičov s pobočkami v jednotlivých regiónoch,
- premena školskej inšpekcie na štátny úrad pomoci školským komunitám na predchádzanie a riešenie mobbingu, bossingu, šikanovania, neodbornému zasahovaniu do predmetu a kontroly výchovno-vzdelávacieho procesu s podporou pri odstraňovaní menej závažných nedostatkov, pričom jej kontrolná funkcia zostane zachovaná,
- posilnenie kontrolných kompetencií akreditačnej komisie v súvislosti s vysokými školami.
Môj postoj:
- aj keď mám veľmi zlé skúsenosti s inšpekciou, je dôležité, aby sa zachovala, aby jej činnosť bola užitočnejšia a suverénnejšia, aby pomáhala celej školskej komunite,
- školské inštitúcie zaoberajúce sa výchovno-vzdelávacím procesom sa dajú absolútne spojiť do jednej inštitúcie s regionálnymi pobočkami,
- vysoké školy musia mať akademické slobody, no kým v niektorých oblastiach zlyhávajú, je nutná výraznejšia kontrola štátu.
Podrobnejšie rozpísaný návrh: Zriadenie jedinej spojenej výkonnej školskej inštitúcie (Slovenské národné pedagogické centrum) zaoberajúcej sa výchovno-vzdelávacím procesom (aj špeciálnopedagogickým), tvorením a aktualizovaním štátneho vzdelávacieho obsahu, metodikou a všestrannou ochranou pedagógov, žiakov i rodičov, pričom zlúčená inštitúcia bude mať pobočky v jednotlivých regiónoch a bude plne k dispozícii okolitým školám. Premena školskej inšpekcie na štátny úrad pomoci školským komunitám na predchádzanie a riešenie mobbingu, bossingu, šikanovania, neodbornému zasahovaniu do predmetu a kontroly výchovno-vzdelávacieho procesu s podporou pri odstraňovaní menej závažných nedostatkov, pričom jej kontrolná funkcia zostane zachovaná. Jednotná inštitúcia zlúči súčasný NIVaM, inšpekciu a ŠIOV (a iné), pričom sa zracionalizuje a zefektívni organizačná štruktúra. Takto spojená organizácia bude priamo podliehať ministerstvu. Na riešenie špeciálnopedagogických a psychologických problémov žiakov budú slúžiť osobitné inštitúcie (ako je to v súčasnom stave) s dostatočným personálnym vybavením, pričom bude spolupracovať so Slovenským národným pedagogickým centrom pri kreovaní výchovno-vzdelávacieho obsahu. Posilnenie kontrolných kompetencií akreditačnej komisie. Zdôvodnenie: Napriek istým zmenám je stále dosť inštitúcií, ktoré priamo súvisia so školami, no nie sú dostatočne organizačne a priestorovo prepojené. Ich absolútne zlúčenie by okrem ušetrenia financií zabezpečili spoluprácu a efektivitu v poskytovaní služieb školám. * Veľmi dôležitá je premena fungovania školskej inšpekcie, pričom treba zachovať aj jej kontrolnú funkciu. No treba jej prácu rozšíriť o rôznorodú pomoc školským komunitám. Inšpekcia už nebude vnímaná iba ako kontrolný orgán, ale aj orgán odborne usmerňujúci konanie škôl a pomáhajúci riešeniu rôznych problémov školskej komunity. Voči nesprávnemu konaniu inšpekcie sa bude dať odvolať. Inšpekcia bude môcť zrušiť (alebo navrhnúť zrušenie) školu alebo odvolať riaditeľa školy (školského zariadenia) na základe explicitne stanovených dôvodov. * Pociťujeme aj potrebu vykonávania výraznejšej kontroly vzdelávacej činnosti na vysokých školách. Preto posilníme kompetencie akreditačnej komisie v súvislosti tak, aby neboli vážne narušené akademické slobody. Avšak musíme na túto potrebu reagovať, keďže sú známe mnohé prípady nespravodlivého konania voči vysokoškolským učiteľom či študentom, ktorí sa nemajú ako brániť. * Veľmi dôležité je zefektívniť a personálne doplniť centrá zaoberajúce sa špeciálnopedagogickými a psychologickými problémami žiakov, keďže deti so špecifickými potrebami pribúdajú.
Podrobnejšie rozpísaný návrh - k inšpekcii: Inšpekcia isto mnohým ublížila. A mnohým zas nijako nepomohla. Mne uškodila až tak, že som zažil nespravodlivosť a že ma inšpekcia pripravila o moju milovanú školu a skoro o kariéru. Našťastie ma nezlomili. Napriek mojej skúsenosti, ktorú nikomu neželám, s niečím ako inšpekcia v skutočnej reforme školstva počítam. Ale v inej podobe. Určite sa nebude volať ani inšpekcia. Dajme si pracovný názov: Školský úrad kontroly a pomoci. V nasledujúcich bodoch uvádzam kontúry novej inšpekcie:
- bude pod ministerstvom školstva, ale bez personálnych dosahov - o personálnych dosahoch bude rozhodovať podľa presne vymedzených pravidiel rada úradu zložená z rôznych predstaviteľov školskej komunity (ministerstvo školstva, zástupca komory, zástupca odborov, zástupca riaditeľov, zástupca rodičov, zástupca žiakov a pod.),
- riaditeľa úradu bude voliť rada úradu po verejnom výberovom konaní vo verejnom hlasovaní,
- zvýšia sa požiadavky na kvalifikáciu a osobnosť kontrolórov, s čím súvisí aj zvýšenie ich platu; vyjme sa z kritérií na kontrolórov mať riadiacu skúsenosť;
- súčasťou úradu budú aj odborní pracovníci: psychológ, právnik, mediátor, špeciálny pedagóg, vyšetrovateľ, personalista, keďže úrad bude poskytovať aj pomoc (pozri ďalej),
- úrad bude okrem kontroly poskytovať komplexnú a flexibilnú pomoc pri riešení problémov súvisiacich s výchovno-vzdelávacím procesom a pri riešení patologických foriem správania v rámci vzťahov v škole; pomoc bude poskytovať nielen pedagógom, ale aj riaditeľom, rodičom, žiakom, nepedagogickým zamestnancom; úrad bude vykonávať ochrancu práv celej komunity školy,
- v kontrolnej činnosti úradu pri menej závažných nedostatkoch sa do kontrolnej správy uvedie iba upozornenie a odporúčanie pre školu, menej závažný nedostatok sa nebude vykazovať v štatistike ako pochybenie školy/samosprávy/riaditeľa a pod.; úrad pomôže predchádzať menej závažným nedostatkom,
- v kontrolnej činnosti úradu pri stredne závažných nedostatkoch sa do kontrolnej správy uvedie odporúčanie na zmenu, termín na jej odstránenie a kontrola nápravy pri opätovnej kontrole,
- v kontrolnej činnosti úradu pri závažných nedostatkoch sa tieto budú riešiť sankciami, najmä ak ide o dlhodobý a opakovaný stav (pokuta, zrážky z platu, trestné oznámenie, odvolanie riaditeľa, výpoveď zamestnancovi, vylúčenie z učiteľskej komory, zákaz učiteľskej činnosti, zrušenie školy),
- stredne závažné a závažné nedostatky spôsobené jednotlivcom sa budú personalizovať; riadiaci pracovník bude zodpovedný, ak zamestnancovi prikázal nesprávne konanie alebo zanedbal vonkajšiu či vnútornú legislatívu, čo spôsobilo nedostatok,
- bude jednoznačne stanovené, čo je menej závažný, stredne závažný a závažný nedostatok osobitným legislatívnym predpisom bez možnosti jeho účelovej interpretácie a bez možnosti doplnenia kontrolórmi,
- voči konaniu inšpekcie sa bude dať odvolať,
- hĺbková kontrola školy sa nebude konať, kontroly sa sústredia na preventívne zisťovanie vybranej oblasti školy alebo na zisťovanie na základe podnetu,
- kontrola školy sa sústredí predovšetkým na výchovno-vzdelávací proces, administrácia tohto procesu bude sekundárnym záujmom s cieľom usmerňovať pri jej zvládaní a poskytovať vzorové materiály,
- kontroly na školách nebudú vopred ohlásené, no škola sa nebude trestať za menej a stredne závažné pochybenia vyplývajúce z neoznámenej kontroly,
- úrad môže kontrolovať aj ministerstvo školstva, aj iné školské inštitúcie v prípade, že dostane podnet alebo inštitúcia priamo súvisí s kontrolou danej školy,
- úrad bude poskytovať poradenstvo súvisiace s výchovno-vzdelávacím procesom a usmernenie pri výklade legislatívy,
- úrad nerealizuje ekonomicko-hospodársku kontrolu.
9. téza
TESTOVANIE A HODNOTENIE JE SÚČASŤOU ŠKOLY. ALE V INEJ PODOBE
Stav:
- časté konflikty pre neobjektívnosť a vysokú frekvenciu hodnotenia,
- neustále námietky voči celoslovenským testovaniam,
- tendencie, sčasti opodstatnené, odstrániť hodnotenie zo systému.
Riešenie:
- premena bývalého NÚCEM-u na nezávislý úrad (Slovenský ústav školského hodnotenia a testovania), ktorý bude pripravovať národné a medzinárodné testovania, bude odborne nastavovať maturitu a jej zložky, zastreší problematiku hodnotenia prospechu a správania žiakov, bude hodnotiť celoslovenské testovania a maturitu, zastreší prijímanie na stredné školy, nastaví a vyvinie podobu maturitnej skúšky,
- testovanie aj iných ako tzv. profilových predmetov, dobrovoľný výber,
- nastavenie psychohygienických podmienok pri testovaniach,
- pravidelný mentoring pedagógov pri humanizácii a objektivizácii hodnotenia,
- výraznejšie zohľadňovanie hodnotenia pri prechode na vyšší stupeň vzdelávania,
- sprostredkovanie mnohých cvičných testov pre pedagógov, žiakov i rodičov,
- v rámci hodnotenia na I. stupni ZŠ zavedenie slovného hodnotenia a na ostatných stupňoch percentuálneho hodnotenia (žiak získa ohodnotenie percentami, nie známkami), prehodnotenie klasického skúšania na I. stupni ZŠ.
Môj postoj:
- odstránenie hodnotenia zo školstva je nezmysel, keďže reálny život je založený na hodnotení, treba ho iba nastaviť a humanizovať, aby sa nestalo zbraňou, zároveň ho treba objektivizovať a v rámci zvyšovania kvality mu zadefinovať vážnejšie postavenie v procese vzdelávania,
- hodnotenie žiakov na I. stupni musí byť menej formálne, deti sú „špongiou“, spravidla nasávajú vedomosti bez nutnosti mnohých písomných skúšok,
- celoslovenské testovania môžu byť veľmi užitočné, ak sa odstránia často kritizované nedostatky,
- kritériom hodnotenia žiaka nemôže byť len zopár určených predmetov, najmä keď žiak prejavuje kvality v iných oblastiach,
- keď chceme testovať, je samozrejmosťou, že štát musí poskytovať batériu testov,
- percentuálne hodnotenie predíde mnohým konfliktom v školstve, publikoval som o tom osobitný článok (pozri ďalej).
Podrobnejšie rozpísaný návrh: Premena bývalého Národného ústavu certifikovaných meraní vzdelávania, v súčasnosti oddelenia hodnotenia a monitorovania vzdelania NIVaM-u, na nezávislý úrad (Slovenský ústav školského hodnotenia a testovania), ktorý bude pripravovať národné a medzinárodné testovania, bude odborne nastavovať maturitu a jej zložky, zastreší problematiku hodnotenia prospechu a správania žiakov, bude k tomu vydávať metodické pokyny, bude hodnotiť celoslovenské testovania a maturitu, zastreší prijímanie na stredné školy, nastaví a vyvinie podobu maturitnej skúšky. V rámci hodnotenia na I. stupni ZŠ zavedenie slovného hodnotenia a na ostatných stupňoch percentuálneho hodnotenia. Zdôvodnenie: Cieľom hodnotenia žiakov je zabezpečiť čo najvyššiu objektivitu, komplexnejší pohľad na ich schopnosti, všeobecné prijatie výsledkov hodnotenia a ich akceptácia strednými a vysokými školami. Je dôležité, aby bol žiak spravodlivo hodnotený, a aby jeho výsledky boli akceptované. Testovania rozšírime aj o iné predmety ako tzv. profilové. Inovovaná testovacia organizácia prevezme celú agendu hodnotenia, bude ju skúmať a navrhovať opatrenia a zmeny. A bude aj mentorovať pedagógov pri zvyšovaní objektivity hodnotenia. Takáto inštitúcia bude spolupracovať s ministerstvom pri nastavovaní hodnotenia žiakov a v iných koncepčných zmenách. Inštitúcia bude produkovať aj cvičné testy a iné spôsoby overovania učiva. * Navrhujeme slovné hodnotenie na I. stupni, čo súvisí s humanizačnými tendenciami pedagogiky a s citlivým prístupom k veku, nehovoriac o tom, že žiaci v tomto veku neraz nepotrebujú známkový stimul na vyvinutie aktivity. Na ostatných stupňoch sa hodnotením percentami odstránia známkové škály, teda budeme hovoriť o výkonoch žiakov, nie o tom, „na akú známku je“, čím sa odstránia večné konflikty medzi žiakmi, rodičmi a pedagógmi. Samozrejme, určí sa minimálne percento, kedy žiak môže postúpiť do vyššieho ročníka, kedy úspešne prešiel skúškou, s možnosťou požiadať o opravnú skúšku v čase mimo vyučovania. Percentuálne sa bude hodnotiť každý učebný predmet. Rozdiel bude v kritériách hodnotenia.
Z môjho článku o percentuálnom hodnotení - úryvok:
Výhody percentuálneho hodnotenia: žiaci v každom momente vedia, čo im vychádza (počítajú si body, resp. im to počíta elektronická žiacka knižka) * v percentách neexistujú tzv. malé a veľké známky, každá známka je rovnocenná, ovplyvňuje prospech * percentá sú objektívne, žiaci, učiteľ i rodičia kontrolujú svoj stav a hodnota známky sa nedá svojvoľne zmeniť * žiak vždy vie, koľko percent schopností v predmete ovláda (lebo napr. známka stupňa tri je veľmi široká) * v percentách nemôže žiaka „odstaviť“ zlá známka napr. z diktátu, v celkovom súčte má šancu opraviť si inými prácami pokazenú prácu * učiteľ nemusí uzatvárať známku * Nevýhody percentuálneho hodnotenia: spoločnosť nie je zvyknutá na percentuálne hodnotenie, má v sebe zakonzervovaných 5 stupňov * učiteľ musí dôkladnejšie viesť svoju dokumentáciu. Nevýhody známkovania: známky sa nesmú uzatvárať podľa priemeru, takže učiteľ sa musí riadiť neexaktne pri uzatváraní, čo je určite subjektívne, pričom rozlišovanie veľkých a malých známok nie je cestou, vytvára to dojem, že nejaký typ hodnotenia je menej dôležitý * žiaci pri známkach nevedia v každom momente, čo im vychádza – môžu sa však pýtať učiteľa, predstavte si, že to napadne všetkých žiakov v jeden týždeň * vnímanie percentuálneho hodnotenia môže byť aj predprípravou na vnímanie percentuálneho hodnotenia externého testovania a iného hodnotenia v reálnom živote, ktoré sa vyjadruje percentami * testy sa dnes známkujú na základe bodovania/percent, pričom stupnica na udelenie známok je často subjektívnou voľbou učiteľa * pri koncoročnom hodnotení sa spúšťajú nekonečné konflikty medzi pedagógmi, žiakmi a rodičmi o to, na akú známku je.
10. téza
ZMENY V MATURITÁCH. NIE KAŽDÝ POTREBUJE MATURITU
Stav:
- medzi maturitou na gymnáziu a na strednej odbornej škole (SOŠ) prakticky nie je rozdiel, hoci na stredných odborných školách je menej možností na dôkladnejšiu prípravu a fixáciu obsahu maturitných predmetov (popri tom majú zložité odborné predmety a prax),
- aj pri odboroch, kde to nie je potrebné, je nutnosť konania maturitnej skúšky, pričom žiakom by v mnohých prípadoch stačil výučný list, keďže často nemajú na to predpoklady (ani dôvody) akademicky študovať,
- niektorí dokonca k vykonávaniu odboru nepotrebujú ani cudzí jazyk a často nemajú predpoklady na jeho zvládnutie (na mnohé SOŠ sa hlásia slabší žiaci),
- žiaci na SOŠ v podstate nemajú na výber žiadny z maturitných predmetov, čo nie je spravodlivé,
- z predmetu slovenský jazyk a literatúra (SJL) žiaci SOŠ maturujú na rovnakej úrovni ako na gymnáziu, pričom majú odlišné podmienky na prípravu.
Riešenie:
- vyčleniť odbory, v ktorých je nutná maturita a v ktorých stačí výučný list, prípadne dobrovoľné pristúpenie k maturite po výučnom liste (zvážiť nejakú formu skúšky zo SJL),
- zvážiť vylúčenie povinnej maturity z niektorých odborov, umožniť voliť si na SOŠ s maturitou aspoň jeden predmet, určenie odborov, kde je nutná maturita z cudzieho jazyka,
- zavedenie maturitných úrovní na SOŠ pri maturite z predmetu SJL.
Môj postoj:
- zo vzdelávania sa nemôže stať formalita a nemôže byť snaha, aby každý mal maturitu, aj keď ju nepotrebuje pri mnohých odboroch alebo na ňu nemá,
- v súčasnosti takto nastavená maturita je dôsledkom zlyhávania žiakov, keďže všetci sú nutení mať maturitu, aj keď budú potrebovať najmä odbor a možno práve v ňom vynikajú,
- zle nastavená maturita devalvuje vzdelávanie a demotivuje žiakov,
- nejde mi o zľahčenie štúdia, ale o zreálnenie jeho cieľov, súčasná maturita je nastavená pre gymnaziálnych žiakov.
Podrobnejšie rozpísaný návrh:
Zmena v ukončovaní štúdia na stredných odborných školách. Zvážiť povinnosť maturovať z cudzieho jazyka. Zvážiť nutnosť ukončovania štúdia na stredných odborných školách maturitou, umožniť alternatívu vykonaním skúšky na získanie výučného listu. Zdôvodnenie: Na stredné odborné školy sa hlásia slabší žiaci, ktorí možno nemajú problém s odborom, ale ťažšie sa im osvojujú všeobecnovzdelávacie predmety, napr. cudzie jazyky (aj pre početné poruchy v učení). Navyše mnohé odbory cudzí jazyk nepotrebujú. A ak áno, tak si žiaci zvolia cudzí jazyk ako maturitný alebo je súčasťou profilácie odboru. Okrem toho by bolo správne, aby žiaci stredných odborných škôl mali na výber aspoň jeden maturitný predmet zo štyroch predmetov. V súčasnosti ho nemajú. * Mnohým stredným odborným školám sa zaviedlo ukončovanie štúdia maturitou, hoci pre absolventov viacerých odborov nie je potrebná, je nadbytočná. Postačuje im výučný list. Stálo by za diskusiu, či v niektorých stredných odborných školách neukončiť odbornú maturitu výučným listom a k maturite by pristúpili dobrovoľne. Ak by ju nespravili, mali by „len“ výučný list. Maturita u mnohých slabších žiakov odborných škôl spôsobuje traumatizáciu, pre ňu neraz štúdium neukončia a odvádza pozornosť od odboru, pre ktorý na strednú odbornú školu prišli a môžu byť v ňom výborní. V prípade, že študenti zistia, že potrebujú maturitu, budú si ju môcť dorobiť externe podľa explicitne stanovených podmienok na strednej škole, ktorá vykonáva maturitu v ich odbore.
--------------------------------------------
* Informácie aj s politickými riešeniami nájdete na FB skupine Školoveda, pridajte sa, pozývajte do nej.
* Nezabudnite, bez silného mandátu od vás to nepôjde, voľte spojenú SNS. Ja na kandidátke do NRSR nie som, ale som v štruktúrach ako odborník na školstvo, s ktorým sa počíta v prípade volebného úspechu.
* Zdieľanie, konštruktívna diskusia, odkazy, otázky a e-maily SÚ VÍTANÉ.
* Uvedené tézy sú skráteným konceptom. Opis ich aplikácie by presiahol viac ako jednu stranu. Každý z uvedených návrhov sa však dá realizovať. Ak by Vás zaujímali detaily, pokojne sa ozvite. Moje návrhy na zmeny sú konceptom, vyvíjajú sa, a keby sa podarilo dostať k ich realizačnej fáze, som pripravený o nich krátko, efektívne a odborne diskutovať, aby sa vylepšili.
* Autor konceptu: PhDr. Ján Papuga, PhD., člen strany Život - NS, ktorá je na spoločnej kandidátke SNS
janpapuga@gmail.com
FB: Ján Papuga Život - NS, školstvo
IG: Ján Papuga
FB skupina: Spoločenstvo slovenčinárov, priateľov školy a vyučovania
FB skupina: Školoveda
Blog Pravda: janpapuga.blog.pravda.sk
Youtube: Ján Papuga
Web: www . janpapuga . sk
