ŠKOLY SA DAJÚ OTVORIŤ. ALE…

      Kým nebude ministerstvo riadiť apolitický odborník, rozumej niekto, kto nebude dosadzovaný iba politicky a neskončí vo funkcii s pádom vlády, o nejakej výraznej a dlhodobej reforme školstva môžeme len snívať. Ak ste aj spokojní so súčasným ministrom, asi bude ďalší, čo neukončí funkčné obdobie. A ak aj mal nejaké nápady, pokojne sa môže stať, že príchodom nového ministra sa zase začne odznova, keďže bude mať nominujúca strana zrejme iné plány do školstvom. A tak to bude dokola! Hoci by aj nejaký minister vypracoval nejakú dlhodobú víziu, tá neprinúti nasledujúceho politického nominanta, aby sa jej držal, najmä keby popierala program jeho politickej strany.
 
      Zrejme odchádzajúci minister, neviem, čo sa stane budúci týždeň, zverejnil zoznam toho, čo sa mu podarilo. I keď je pre mňa pán Gröhling sklamaním, mám ma to závažné dôvody, vôbec mu nevyčítam, že prezentuje svoju prácu, ktorá isto bola náročná. No nechválil by som sa niekoľkonásobne otvorením trhu učebníc v čase, keď potrebujeme úplne iné materiály ako papierové učebnice. A v čase, keď niet autorov učebníc. Rovnako by som nezvýrazňoval výzvy na inkluzívne tímy, ktoré v čase dištančného vyučovania buď nevyužijeme na 100 %, alebo ich potrebujeme oveľa viac. Nechválil by som sa ani podporou športových klubov v čase, keď deti nemôžu športovať či už v klube, alebo na obyčajnom krúžku. Je prinajmenšom podivné chváliť sa úspechmi v školstve, keď samy školy sú takmer rok (!) zatvorené, čo bude mať nepríjemné dôsledky. Nemyslím iba meškanie v učive, ktoré sa dá dohnať. Nebudem tu však opakovať všeobecne známe riziká zastavenia výchovno-vzdelávacieho procesu, mysliac si, že dištančné vzdelávanie je adekvátnou náhradou.
 
      Aj keď si uvedomujem, že minister školstva je závislý od vlády a jej premiéra, mal by mať istú suverenitu, silu a odbornosť, aby školy zatvoril iba na nevyhnutne možný čas, resp. našiel možnosť na otvorenie škôl. Reálnu, nie teoretickú. Uvedomujem si tiež, že do otvárania škôl, žiaľ, hovoria aj samosprávy a iné inštitúcie. Ale hlavné kompetencie či funkciu koordinátora by malo mať ministerstvo, ktoré sa díva na fungovanie škôl nie iba z hľadiska ochrany pred vírusmi, nie iba z hľadiska regiónu, ale najmä z hľadiska ochrany pred nevzdelávaním a nevýchovou, čo môže mať celoštátny dosah a dopad. Pravda, súčasný minister poskytol spôsob návratu do škôl prostredníctvom toho ich semaforu, no nepresadil ho z nám známych dôvodov. Odvtedy sa snaha vrátiť deti do školy odsúva, hoci sa takmer denne deklaruje, že sa už-už otvoria (v zmysle pre všetkých žiakov). Niekedy sa mi zdá, že si už časť spoločnosti zvykla na život bez škôl a berie tento stav ako samozrejmosť.
 
     Bez výraznejšej pomoci učiteľom a žiakom sa stanovilo dištančné vyučovanie. Kto však učí cez počítač, vie podrobne vymenovať menej vážne i veľmi vážne nedostatky online vyučovania. A to nehovorím, že sa nevyriešili domácnosti, kde sa z rôznych dôvodov deti nemôžu napojiť na internet. Ministerstvu vyčítam aj to neuveriteľné množstvo pokynov, čo produkovali na začiatku epidémie a robia tak dodnes. Nech sú aj graficky príjemné, uverejňovali sa zo dňa na deň, boli chaotické, často sa menili, a kým ste ich pochopili, stratili ste hodiny času, ktoré v školách potrebujeme. A to neuveriteľne stresovalo učiteľov i riaditeľov. A niektorí zriaďovatelia využili neurčité formulácie v nariadeniach, robili nadprácu a požadovali od škôl rôzne nezmyselné byrokratické dokumenty a formuláre. Byť riaditeľom v tomto čase bola fakt výhra!
 
      Potom sa v júni 2020 otvorili školy ako veľká výhra, v čase, keď sa už so žiakmi nejako efektívne pracovať nedá. Dnes sú otvorené školy iba pre niektorých žiakov. No ochranných prostriedkov pre učiteľov je zas toľko, že si ich sami musia kupovať. Ako vždy. A to chcú ešte učiteľov poveriť koordináciou kloktania. Kým pri testovaniach v teréne sú testujúci v overaloch, učiteľom, ktorí mimochodom nie sú zdravotníkmi a nemali by pracovať s biologickým materiálom, dajú sotva respirátor či rukavice. Aj toto je zodpovednosť ministra. Nemohli sa prostriedky, ktoré sa dávali na veci, ktoré v súčasnosti nepotrebujeme, presunúť na nevyhnutné materiálne zabezpečenie, aby sa mohli bezpečne otvoriť školy? A tie sa otvoriť mohli! Ak si niekto myslí, že otvorením škôl by sa zvýšila mobilita, tak nech si uvedomí, že tá mobilita stále je. Snáď si nikto nemyslí, že normálni rodičia uzavrú deti, ktoré majú sociálne potreby, na mnohé mesiace medzi štyrmi múrmi. Takže to môže byť ideálna predstava vedcov, ktorí sú združení v protipandemickej komisii, ktorú však ustanovili politici a sú jej členmi… A práve tí bez náhľadu na pedagogické (tiež odborné) dôsledky nechali zatvorené školy. Kým v zahraničí sa otvárajú, uvedomujúc si riziká dlhodobo zatvorených škôl.
 
      Plne si uvedomujem, aká je situácia v súvislosti s vírusom. No zároveň si plne uvedomujem a opakujem, že tento vírus tu bude, prípadne ho nahradí iný. Skôr či neskôr. A vieme, že vírusy silnejú počas jesenných, zimných mesiacov. A teraz čo? Budeme pravidelne zatvárať školy a ničiť sa cez počítače? Pritom sú možnosti, ako bezpečne otvoriť školy. Presne tie isté, ktoré sa používajú v obchodoch, vo firmách, na úradoch. Isto, klasické špáranie v nosoch maloletých detí si vláda nedovolila nariadiť. Ale je veľmi veľa alternatívnych spôsobov testovania, ktoré sa už dávno mohli zrealizovať, ak sa teda testovanie našimi politikmi korunuje za jedinú záruku. Nevylúčil by som ani to kloktanie, avšak celý proces musí byť v rukách odborníkov, nie učiteľov-laikov. Pokojne by som v rámci školy uplatnil aj ďalšie už známe opatrenia, ktoré sa považujú za garanciu aspoň čiastočnej bezpečnosti. Meranie teploty vchádzajúcich žiakov sa dá zvládnuť. Nepúšťať rodičov do budov škôl sa pri vzájomnej komunikácii dá takisto pochopiť. Peniaze, ktoré sa vyčlenili na veci, ktoré vo výnimočnej situácii zatiaľ nepotrebujeme, sa mohli investovať do prístrojov na dezinfekciu prostredia škôl, do hygienických brán, do dezinfekcií a pod. Nedávno som písal, že jestvuje niečo ako ústna voda, čo eliminuje šírenie vírusov. Mohlo by sa zabezpečiť dostatok rúšok pre žiakov a učiteľov, nie respirátorov. Tie by sa mohli v nejakých pravidelných intervaloch, keď deti nie sú v triede, dávať dole. Pravidelné vetranie cez prestávku je tiež dobrým opatrením, ako aj vyučovanie vonku (ak to obsah vyučovacej hodiny dovoľuje). Čo bráni púšťať deti na každú prestávku do školského areálu (ak ho škola nemá, tak skrátka ísť na chvíľu mimo budovy školy) na čerstvý vzduch? A cez ich pobyt vonku vetrať a dezinfikovať (samozrejme, adekvátne ohodnotiť pracovníkov, čo budú musieť intenzívnejšie upratovať a prevádzkovať školu). A čo tak vrátiť telesnú výchovu a pravidelne cvičiť? Vonku alebo v telocvični. Tam sa ten odstup dá pekne zachovať. Pri vhodnej komunikácii sa dá deťom vysvetliť, aby fyzický kontakt eliminovali bez toho, aby sa na ne hučalo či by sa neustále napomínali, skrátka, aby nemali strach z kontaktu so spolužiakom, kamarátom, ale aby vedeli, že momentálne to musia obmedziť. Isto by aj pomohlo, keby jeden deň bola v škole prvá polovica triedy, ďalší deň druhá polovica, keď sa už bojíme rizika nákazy pri plnej triede, hoci bežne máme v obchodoch desiatky ľudí. Aj také pravidelné obedovanie v školskej jedálni môže mať pozitívny vplyv na životný štýl žiakov. Možno by sa pridali zvýšené dávky ovocia a zeleniny. Peniaze na to sú. A napadajú mi ďalšie možnosti. Isto aj vám. Lebo ony sú a školy sa už dávno mohli otvoriť.
 
     Možno by bolo dobré nechať niektoré rozhodnutia na školy, ktoré sú právnymi subjektmi. Neraz vedia pripraviť aj v spolupráci s komunitou školy lepšie opatrenia a nastaviť ich svojim podmienkam tak, aby sa mohli otvoriť. Navyše samy spolupracujú s rôznymi orgánmi, tak sa nemusíme báť, že si riaditeľ len tak otvorí školu, akoby epidémia nebola. No takéto možnosti škôl má navrhovať a otvárať ministerstvo. Najmä v situácii, keď sa ich všelijaké nariadenia nedajú aplikovať na každú školu. Dnes ich texty iba zahlcujú, sú bezzubé, všeobecné a navyše za neplnenie ich chaotických nariadení, ktoré sa dajú ťažko interpretovať, sa prenáša zodpovednosť na školy a riaditeľov, ktorí navyše nemajú dostatok prostriedkov na ich plnenie. Nie sú totiž bohaté korporácie s neobmedzenými možnosťami, čo majú čas právne rozoberať desiatky textov, ktoré vypľúva ministerstvo. Možno je ozaj najlepšie v tejto situácii nechať školy zatvorené… Ale nie je to správne!
 
     Musím priznať jednu vec, ktorá hraničí s pochopením nečinnosti akéhokoľvek ministra. Nech by aj súčasné ministerstvo postupovalo odbornejšie, ráznejšie a citlivejšie, nech by bol aj ministrom ten najlepší pedagóg z nášho okruhu, ťažko by rozhodoval v situácii: keď sa otvoria školy, zle je, keď sa zatvoria, zle je. Raz frflú učitelia, raz zase rodičia. Pravdou však je, že za tento stav sú zodpovední aj predchádzajúci ministri a vôbec predchádzajúce vlády, ktoré nachytali komunity škôl krásnymi slovami, no zo všetkého zostali iba sľuby a nesplnené očakávania. Navyše dlhodobo chýba ministerstvu citlivá komunikácia, relatívna suverenita a politická nezávislosť alebo namiesto nej aspoň politická podpora ministerstvu školstva, hoci aj bez nej má minister desiatky možností, ako meniť školstvo. A toto všetko potom robí z akokoľvek ambicióznych ministrov iba ministrov, ktorí po čase strácajú dôveru škôl i rodičov, čo sa navyše prejavuje konfliktmi medzi učiteľmi, rodičmi i žiakmi. A potom sa nečudovať, že sa aj výborné zámery ministrov (tých je ozaj málo) stretávajú s nevôľou a sú ostro kritizované osadenstvami škôl. Najmä v situácii, keď sa na odvedenie pozornosti vypľúvajú motáky typu zrušenie 9. ročníka a pod.
 
     V ministroch školstva sme stratili lídrov, obhajcov a ochrancov škôl, poradcov učiteľov, pomocníkov, dôverníkov, iniciátorov a hlavne skúsených znalcov školy a regionálneho školstva.
 
 
PhDr. Ján Papuga, PhD. * Bratislava-Rača * janpapuga@gmail.com FB: Ján Papuga * FB skupina: Spoločenstvo slovenčinárov, priateľov školy a vyučovania * FB skupina: Konštruktívna školoveda – hľadanie strednej cesty * FB skupina: Riazanet – BA-NM * janpapuga.blog.pravda.sk * youtube: Ján Papuga * www . janpapuga . sk
 
 
Zdieľajte tento text, ak sa s ním stotožňujete, je verejný, netreba osobitný súhlas. Ak sa text nedá zdieľať, príčinou je nastavenie skupiny. Posielajte tento text na vyššie miesta, ak sa s ním stotožňujete. Ukážte ho ľuďom, ktorí nie sú na internete. Aj takto sa menia veci. Ministerstvu školstva, príp. iným vládnucim politikom bol text zaslaný.
3 mesiace dozadu

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.