Pôvodne som chcel byť expresívnejší, no únava zo stavu, ktorý popíšem, mi nedovolila písať a moja zlosť pod vplyvom príjemných udalosti časom ustúpila. Čo to my máme za nekompetentnú vládu, ktorá je absolútne odtrhnutá od reality, tvári sa ako nadčlovek a na míle sa vzdialila občanom??? V súvislosti so školstvom je to o to silnejšie, ako im to dobrovoľne dovoľujeme páchať.
V súčasnosti riešime s vedúcou jedálne na hlavu postavené bezplatné stravovanie. Určite nie stravovanie zadarmo!!! Áno, niekde vo svete je takáto dotácia v pohode a napĺňa veľmi dobré zámery. Ale na Slovensku sa aj možno v zárodku dobrá snaha mení na devastačný mechanizmus absurdít. Za úžasnú dotáciu od štátu nám stúpne (a už aj stúpla) neuveriteľne byrokracia. Minimálne o polovicu papierov viac – áno, je to brutálne ekologické, potom bude ministerstvo životného prostredia tárať o ochrane životného prostredia. V čase elektronizácie, ku ktorej sa vláda hlási, vzniká ešte viac dokumentov ako bez elektronizácie.
Vynikajúcim nápadom ministerstva hejsociálnych vecí, ktoré prednášalo o aplikácii bezplatného stravovania, je to, že počet odobratých obedov musí korešpondovať s dochádzkou žiaka. Preboha, viete si predstaviť tú byrokraciu každý mesiac/deň, ak škola ešte nemá čipový systém na vchádzanie do škôl? My máme takýto systém, no za svet netuším, ako zabezpečím, aby sa žiak čipol vždy, keď príde do školy. Zabúdajú sa čipy, zabúdajú sa čipnúť, všuchnú sa dnu s iným žiakom, nemáme turniket. Veľakrát za to nemôžu, nie sú predsa zamestnanci, ktorým ide nečipnutím sa o evidenciu práce, skrátka zabudnú. Ak sa len jeden žiak neoznačí v dochádzke, už je problém. A najmä účtovný. A ak nebude sedieť suma vydaných obedov so sumou dotácie, hádajte čo? Zaplatí to miliónár-riaditeľ. Ten je zodpovedný za takéto chrapúnske riešenie bezplatných obedov. Je to snáď deväťstodeväťdesiata deviata zodpovednosť! Ďalej, náš múdry politik zabudol na réžiu, takže rodičia platiť budú, lebo dotácia na obedy nikdy nestačila a nestačí na základnú prevádzku jedálne. Okrem toho, rodičia predškolákov doplácajú rozdiel, keďže dotácia je nižšia ako skutočné náklady. A už vôbec netuším, ako rodičov prinútime včas deti odhlasovať z obeda. Lebo ak sa neodhlásia, budú musieť za neprevzatý obed platiť. Skúste si predstaviť, že sa tak 2-3 žiaci zabudnú odhlásiť. Bude to vymáhať štát? Nie škola! Bude za toto Kocúrkovo zodpovedný štát? Nie škola! Takže tisíca zodpovednosť riaditeľa. O tom, ako sa to bude administrovať, ani nehovorím. Buď si hodí mašľu alebo sa vykašle na výchovno-vzdelávací proces, ktorý bol kedysi základom školy.
Všetko je tu nedotiahnuté a spravené tak, že pribudnú papiere, stres a riziko pranierovania, ba postihovania riaditeľa, príp. ekonómov a vedúcich jedální. A to hovorím za školu, kde máme elektronický čipovací systém a relatívne málo žiakov. Úbohá veľká škola! Povinností pribúda každý mesiac (nabudúce napíšem o ďalšej blbosti od blbých politikov). Ale peniaze na to, aby sme si vytvorili kvalitný a dostatočný personál, tie roky nie sú, takže práca zostáva na pleciach pár zamestnancov s úbohými platmi. A potom ministerka povie, veď tam v tých školách až tak veľa nerobíte. Ale riaditeľ nie je nadčlovek. A najväčšia obludnosť je to, že sa vládni politici škeria a chvália tým, čo spravili, no de facto to hodili na školy, samosprávy, pričom tieto ich výmysly likvidujú, demotivujú, obmedzujú školy a možno aj samosprávy. Je to presne taká istá situácia, akoby som učiteľovi nariadil umyť okná, no musí si zohnať úplne všetko, aj okno, a aj čas na vykonanie si musí vymedziť tak, aby nenarušil svoju pracovnú dobu.
Ľudia, takto to nemôže fungovať. Takúto aroganciu moci si pamätám spred roka 1989. Fuj!
A učiteľ pozerá, číta, zlostí sa, rozum mu vraví dosť, no pasívne čaká, kto ho spasí, kto zachráni jeho stiahnutý chvost.