ŠKOLSKÁ DEMOKRACIA

Už kedysi som písal o tom, že súčasné nastavenie školskej samosprávy a rád škôl je iba naoko demokratické a slúži skôr ako zásterka na zakrytie pokútnych úmyslov. Keďže sa dlhodobo zaoberám problémami školstva, dostávajú sa mi do pozornosti rôzne príbehy, ktoré svedčia o tom, že sa máme ešte čo učiť a hlavne o tom, že školstvo je totálne spolitizované, hoci je všeobecne rozšírená požiadavka jeho apolitickosti. Spúšťa to zväčša voľba riaditeľa. A keďže je škola v područí komunálnej politiky, môže zažívať oslova hrôzy, ak si niekto zo samosprávy bude chcieť už z rôznych dôvodov presadiť vlastného kandidáta. Aj keby mal ísť proti hlasom komunity školy. Keďže má zriaďovateľ školu v moci, je veľmi ľahké pritlačiť ostatných členov rady školy, aby „demokraticky“ hlasovali za vyvoleného.
Prípad, ktorý v týchto dňoch sledujem, sa týka školy, v ktorej podporili zástupcu odchádzajúceho riaditeľa takmer všetci zamestnanci školy. Ide o zaujímavo vybavenú (lukratívnu) školu, o ktorú sa teraz zaujímajú aj iní, keďže odchádzajúci riaditeľ nedovolil zneužívanie školy (konečne odchádza…). A tí si presadili učiteľa, čo je zároveň poslancom miestneho zastupiteľstva (nejde o konflikt záujmov???). Členky rady školy za zamestnancov nepočúvli hlas väčšiny a v tajnom hlasovaní dali hlas vyvolenému kandidátovi, nie tomu, ktorého podporila takmer celá časť zamestnancov a rodičia. A takáto voľba je označená za demokratickú, aspoň to bude isto tá zásterka, ak sa proti tejto voľbe komunita školy postaví. Čo však chceme, ak sa ani v našom parlamente neriadia záujmami ľudí, ale výlučne svojimi vlastnými egami, prepojeniami a ziskami.
Pre školu je neférový výber zlého riaditeľa o to citlivejší, že škola je ustanovizňou, ktorá má byť vzorom demokracie a občianskej spoločnosti. Isto, členovia rady školy hlasujú pod rôznymi tlakmi a možno sa boja nepočúvnuť želanie zriaďovateľa, keďže ten má v tomto absurdnom systéme obrovské páky na neposlušnú školu napriek tomu, že nemusí nič vedieť o škole, školstve či pedagogike. Očakávam preto čo najrýchlejšie prerobenie zákona o školskej správe a samospráve, čo je úplnou základňou akéhokoľvek fungovania školy, akejkoľvek reformy (žiaľ, musí zákon presne popísať demokratické postupy, inak sa budú obchádzať, keďže nie sme ešte zžití s demokraciou). Možno spôsobom, ako sa verejne prezentovali sudcovia na ústavný súd.
Pri všetkom rešpekte k demokracii určite nemožno označiť za demokratickú voľbu to, že si členovia rady školy hlasujú, ako chcú (veď môžu), resp. sa riadia záujmami, lobbingom či nátlakom nadradených škole a učiteľom, čím sa ničí celý zámer zriadenia rady školy, ktorá „demokraticky“ volí riaditeľa. Prísnejšie by mali byť aj kritériá na člena rady školy a možno by mnohému pomohli verejné voľby riaditeľa a verejné hlasovanie. Je neprípustné, aby voľba riaditeľa závisela od toho, či kandidát pôjde po vôli zriaďovateľovi aj na úkor dobra školy a výchovno-vzdelávacieho procesu. Inak škola zostane politickým orgánom, kde bude vyhrávať vtieranie sa nadradeným pred predstavením koncepcie riadenia školy kandidátom a transparentným hlasovaním.
PS: Aj keď to u nás nie je štandardom a pochybujem, že sa na vyššie uvedenom zákone niečo zmení, veď by sa potom nedali presadzovať pokútne záujmy, zvolal som komunitu našej školy na verejné stretnutie so mnou a budem čeliť ich otázkam, kritike a nápadom. Na ich základe sa rozhodnem, či budem u nás znova kandidovať. A na základe diskusie s nimi vypracujem koncepciu riadenia školy, ak sa na to znova dám. Nezdá sa mi postup, že príde akýkoľvek kandidát (často mimo školy), 15 minút sa prezentuje a potom ho volí zopár ľudí, ktorí nemajú šancu toho človeka komplexne posúdiť a často nepoznajú vôľu komunity školy. Navyše sú pri voľbách dva hlasy externých pracovníkov okresného úradu a inšpekcie, ktoré školu posudzujú iba z hľadiska svojho zamerania, pričom majú hlasovacie právo. Zvoliť si komunite neznámeho človeka na 5 rokov po 15 minútach prezentácie nie je práve pedagogické…

Prikladám svoj starší článok o radách škôl:

SAMOSPRÁVA V ŠKOLE
Parlamentná opozícia vydala návrh na obmedzenie funkčných období riaditeľov škôl. Jeho motiváciu chápem. Kvôli marazmu, čo spôsobili vlády v školstve, sa stáva, že v školách zostávajú nekvalitní riaditelia, ktorí si dokážu upevniť moc tak, že sa nedajú odstrániť. K takémuto obmedzeniu by však malo prísť aj v iných oblastiach ako v školstve!
Motiváciu legislatívneho návrhu, aby sa dobrí riaditelia prestriedali na iných školách, považujem za príliš idealistický krok. Slováci neradi menia prácu. Keď si riaditeľ zvykne na prostredie školy, tak chce v nej žiť a vidieť, kam ju dovedie. O to citlivejšie je to, ak ide o dobrého riaditeľa. Navyše zžiť sa so školou trvá minimálne 3 roky. Treba dávať pozor na to, aby sa legislatívnym zámerom nepoškodili dobrí riaditelia.
Problém všetkého je v zákone o školskej samospráve, konkrétne v kreovaní a fungovaní rád škôl. Zmena systému je dôležitejšia ako zbytočný nápad dosadzovať do škôl manažérov. Na prvom mieste nech sa naplní pojem SAMOspráva. Zriaďovateľ nech rieši len prevádzku a financovanie školy, prípadne koncepciu vyučovania. Žiadne právo veta zriaďovateľa. Poznáme mnoho prípadov, keď sa objaví šikovný riaditeľ, no vstúpi do konfliktu so zriaďovateľom, často bez potrebného vzdelania. Začína sa boj, ktorý ho oberá o prácu pre školu. Napokon z boja odíde a zriaďovateľ si tam dosadí svojho človeka.
Legislatívna zmena fungovania rady školy je základom, aby sa kvalitní ľudia hlásili do funkcie, aby sa neobávali zbytočného a účelového obmedzovania výkonu, aby nemuseli závisieť od obce. Rozhodovať by mala vo všetkom rada školy. Isto, zástupcovia zriaďovateľa majú byť členmi rady školy, keďže budovy škôl patria obciam a spolupráca medzi školou a obcou je nevyhnutnosťou. Pomer jednotlivých zložiek školy musí byť rovnaký: 4 zástupcovia zriaďovateľa, 4 zamestnanci školy, 4 rodičia. Zverme im rozhodovaciu zodpovednosť za školu s tým, že sa presne vymedzí, kedy sa riaditeľ musí odvolať, akým pomerom hlasov má byť volený. Treba rozšíriť aj kompetencie rady. Aby napr. mohla prejednávať priestupky zamestnancov alebo mohla sama rozhodovať o odvolaní riaditeľa bez vstupu externých úradov a inšpekcie. To je samospráva v pravom zmysle slova. Ak si aj rada školy ponechá zlého riaditeľa, časom sa to prejaví na fungovaní školy. Je načase, aby takáto SAMOspráva sama pocítila dôsledky svojich rozhodnutí. Rovnako musia vyvíjať tlak rodičia, ktorí stále nechápu, že mať dobrého a nezávislého riaditeľa je základom fungovania školy, druhého domova detí.

1 rok dozadu

1 Comment

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.