Volič rozmýšľaj! Slovensko a sociálny štát? To ozaj naletíme marketingu?

Zúrim, keď počujem politikov, čo si spravili z vládnutia svoju byrokracio-oligarchiu, že sa hlásia k sociálnemu štátu, že budú strážiť sociálne istoty, že vybudovali sociálny štát. Keďže dlhé roky pracujem s ľuďmi, pod slovom SOCIÁLNY si predstavujem niečo úplne iné ako prázdne marketingové reči politikov, čo sociálnu odkázanosť nikdy nepocítili, ba ju ľuďom spôsobili.
Slovensko nie je sociálny štát a čudujem sa, že voliči naletia na to, že to istá skupina politikov verbálne vnucuje ako dobre naučený manuál. Ale tak asi platí, že sto ráz opakovaná lož sa stáva pravdou. A volič to žerie rok čo rok, deň čo deň. Aha, sociálne balíčky sa majú rovnať nastoleniu sociálnemu štátu…
Trinásty dôchodok či vianočný príspevok sú skôr motáky na voličov v dôchodcovskom veku, ktorí sú vďační za každé euro. V skutočnosti ide o malinkú sumu, ktorá ani zďaleka nezabezpečí sociálnu dôstojnosť ľuďom, čo na nás dlhé roky robili. (Okrem toho sa tieto prostriedky vyplácajú všetkým, aj tým, čo majú dôchodky nadštandardné a prilepšenie nepotrebujú.) Je to len pohodená kosť pred Vianocami, aby starkí pomohli svojim rodinám, ktoré sú ďaleko od sociálneho dostatku, keďže pravdepodobne patria do strednej vrstvy, na ktorú sa v „sociálnych opatreniach“ nemyslí vôbec.
Obedy v školách zadarmo? Jedine tak bezplatne. Lebo tento marketingový úlet stál viac financií ako platené obedovanie v školských jedálňach. Okrem toho sa diskriminujú žiaci stredných škôl, ktorí bezplatné stravovanie nezískali. Viem si predstaviť cielenú pomoc sociálne slabším deťom, ale obedy zadarmo pre všetkých spôsobili ich zdraženie, byrokraciu a plytvanie. Možno keby sa radšej zmenili receptúry, kvalitnejšie sa vybavili školské jedálne a dôstojnejšie by sa zaplatili školské kuchárky, ktoré sú neraz na pomedzí sociálnej núdze popri náročnej práci, tak by sme mohli hovoriť o sociálnosti. Ale pritiahnuť žiakov k jednému teplému jedlu za takúto cenu spôsobilo mnohé škody, pričom sa možno vznešený cieľ dal naplniť elegantnejšou a efektívnejšou cestou. To by však namiesto marketingu museli politici používať zdravý sedliacky rozum, ktorí používajú ľudia, ktorým vládnu.
Ani doprava zadarmo, nie je dopravou zadarmo. Navyše nie každý sociálne slabší sa prevezie bezplatne. Buď nepatrí do vyvolenej vekovej skupiny, alebo sa minú vo vlaku miesta zadarmo, alebo nechodí do miesta bydliska vlak. Navyše voziť sa zadarmo v stave, v akom sú naše vlaky, nie je výhrou.
Určite by som prijal, aby sa takto premrhané peniaze radšej premietli do výplat a dôchodkov. Možno efekt plnšieho bankového účtu by navrátil vieru v politikov, v ich prácu, v ich sociálne úmysly. Lebo verbálny politický marketing sa stáva frázami. Avšak stále efektnými. Žiaľ, mnohí im veria. Ale aj keby sa rôzne mrhania verejnými financiami zmenili na eurá v našich peňaženkách, stále môžeme iba snívať o sociálnom štáte. Nestaneme sa ním, kým slobodné matky, mladé rodiny musia šetriť, kde sa len dá, aj na úkor seba… Kým sa k nám v zdravotníctvo správa na dôstojnej úrovni iba za príplatok alebo ak poznáme vysoko postavených… Kým si musíme kupovať lacné, no menej kvalitné potraviny… Kým je luxusom mať viac ako jedno dieťa… Kým sú plné domovy detí… Kým si nemôžeme dovoliť domov dôchodcov… Kým rodiny a deti nemajú dôstojnú strechu nad hlavou… Kým si bez hypotéky na 30 – 40 rokov nemôžeme zaobstarať bývanie… Kým musíme držať v práci ústa, len aby sme neprišli o odmeny… Kým máme ľudí, čo musia žobrať či polihovať v uliciach… Kým si nemôžeme sporiť peniaze na horšie chvíle… Kým si nemôžeme aspoň dva razy za rok ísť na dovolenku… Kým nemôžeme ísť s rodinkou aspoň občas do kina či divadla… Kým naše deti nezískavajú kvalitné vzdelanie v kvalitných budovách škôl… Kým je život či pobyt v hlavnom meste drahý ako dovolenka v Kuvajte… Kým budeme mať strach, čo bude s nami v dôchodku… Kým stredná vrstva bude ignorovaná napriek tomu, že je jadrom a motorom spoločnosti… Kým budú intenzívne potláčané práva menšín… Kým bude byrokracia vysoko nad občanom… Kým bude oligarchia a developer rozhodovať o životnom prostredí občanov… Kým nás nebudú dôraznejšie chrániť pred násilím a zločinmi…
Kým budú uvedené problémy budú pretrvávať, nemožno hovoriť o sociálnom štáte. A ak si necháme bohatými politikmi nahovoriť, že v ňom žijeme, tak si zaslúžime len ilúziu sociálnosti. Prípadne nejaký ten sociálny balíček či balenie múky.
Volič, rozmýšľaj! Ak sa súčasná vláda nepriblíži k sociálnemu štátu, nevoľ ju. Ale určite nevoľ ani tých, čo tu cynicky a bezočivo hovoria o tom, aký úžasný sociálny štát sme vďaka nim boli!