Byť riaditeľom je honor. Presadzuje svoju koncepciu, vyšší plat, benefity typu služobné auto, dizajnová kancelária. Stať sa však riaditeľom v bežnej škole nie je výhrou. Mestská časť, v ktorej som žil 28 rokov, mi dala tú dôveru. Považujem to za „systémovú chybu“. Som školským aktivistom, verejne sa vyjadrujem a vystupujem v médiách. Je to jediná možnosť ako primäť zodpovedných ku konaniu. Takéto „vyčíňanie“ sa riaditeľovi nepatrí, ako mi bolo odkázané. Pre mňa je však sloboda slova nedotknuteľná a nesúvisí s tým, akú pozíciu mám. V 21. storočí sa odmietam riadiť tým, čo sa patrí a čo nie, ako tomu bolo v socializme. O problémoch školstva treba hovoriť a navrhovať zlepšenia. Keď to robí riaditeľ školy, má to väčší dôraz. Keby tak konali viacerí, som presvedčený, že by sa k zmenám dospelo rýchlejšie. Ale chápem postoj mlčiacich. Riaditeľ školy zodpovedá za všetko, nemá veľký referát pracovníkov, ktorí by mu pomáhali. Prípadná kontrola, ktorej úlohou je nájsť chyby, môže odhaliť nejaké nedostatky. Nie je v silách riaditeľa viesť dokonalo stále prebujnenejšiu administráciu s minimálnymi možnosťami v rozpočte.
Ako to súvisí s mlčaním? Medzi riaditeľmi je rozšírené, aby na seba neupozorňovali. Práve tí, čo by mali byť hnacími silami zmien, no boja sa, akoby sme žili v totalite. Tento ich postoj je ale opodstatnený. Na rebelujúceho riaditeľa sa spustia mechanizmy, ktoré mu pripravia ťažké chvíle. Môže prísť kontrola: predloženie tisícov dokumentov, písanie opatrení a ich realizácia, opätovná kontrola. To uberá z minima času, ktorý riaditeľ má. Aj preto si riaditelia volia cestu konformity, pasivity – pokoja.
Keďže sa nevzdávam aktivizmu, pociťujem dôsledky v podobe štvrtej kontroly za krátky čas riadenia školy. I keď nemám strach a v prospech školy som spravil veľa pozitívneho, demotivuje ma to, pretože to odvádza pozornosť od podstaty – od vyučovania. Jedna z mojich kontrol bola dokonca z ministerstva školstva, ktoré by malo kontrolovať hlavne samo seba. Napriek všetkému zostávam nezávislý od funkcie. Dokážem sa živiť aj inak. No posúvať školu dopredu ma napĺňalo. Avšak v takýchto podmienkach prehodnotím, či mám strácať energiu na niečo, čo si kontroly nikdy nevšimnú – aby sa škole darilo. Isté však je, že nemienim skončiť s upozorňovaním na závažné nedostatky. Ak ma to pripraví o funkciu, nech sa páči. Ak však zostanú riadiť školy mlčiaci, systematické ničenie vzdelávania a VÝCHOVY sa na Slovensku nezvráti. Byť riaditeľom je poslanie!
Pre RegionPress
- 2. 2019