Pasivita zabije Slovákov a zničí našu krajinu

Ak by som ešte pritvrdil, tak by som napísal, že pasivita už zabíja Slovákov. Mnohé roky. Sme národ, ktorý sa nevie vzoprieť ozaj mnohým nezmyselnostiam, ktorými nás zahŕňali predchádzajúce vlády a čo vyvrcholilo v tej aktuálnej. Neviem, čo sa musí stať, aby národ povstal aspoň v počte stotisíc. Nemusí sa ozvať celý národ, máloktorý aj úspešný protest realizovala väčšina Slovákov. Postačí, ak sa rázne, logicky a rozumne postavíme proti totálnym nezmyslom, ktorými nás chce niekoľko politikov doslova ničiť. Ono, sem-tam sa nejaké protesty dejú. Len si pozrime, akí ľudia ich organizujú. Pozrime sa na ich zámery, na ich morálku, na ich verejné pôsobenie, na ich vyjadrovanie. Poväčšine sú to odlišní ľudia od tých, ktorých nazývame štandardní politici, no naozaj sa zaujímajme, aký tí noví či potenciálni vodcovia majú charakter a či sa nechcú len egoisticky uložiť do parlamentu. Samozrejme, akýkoľvek protest proti vládnej politike je veľmi dobrý. Ale za akú cenu? Ak ho vedú podivné osobnosti, ktorých sa dnes vyrojilo veľmi veľa, ktoré sú označované za rôznych vyznávačov nie celkom legitímnych režimov a princípov, vtedy sú aj slušní ľudia na takomto proteste opľúvaní, ale hlavne odrádzajú sa od podpory protestu ľudia, čo súhlasia s vyjadrením nevôle, no nechcú sa zúčastňovať na nich pod vlajkou novodobých postavičiek „z ľudu“. Na druhej strane je, žiaľ, faktom, že dav vedia pritiahnuť krikľúni, extrémisti v rôznom zmysle slova, konšpirátori či klamári, agresívni či vulgárni ľudia, anarchisti a pod. Alebo politici, zväčša opoziční, ktorí už ukázali, ako sa to nerobí. Bežný človek s legitímnym občianskym postojom ťažko zvolá zhromaždenie, ak nemá uvedené kontroverzné vlastnosti alebo zaradenie. A to je škoda, lebo potom vynikajú rôzne pochybné existencie, ktoré sa raz dostanú do parlamentu. Znova im naletíme a pri dotyku s mocou sa opakuje ten istý problém – zmenia sa, poprú svoju empatiu k občanom a zámery, ktoré sľúbili. Pracujú len pre seba. Do veľkej miery môže byť za nesplnením zámerov a sľubov aj neskúsenosť, keďže v štandardnej krajine sa nedajú zase splniť kadejaké utopické sľuby, ktoré politik či budúci politik vyriekne na námestiach pred ľuďmi.

 

Masové zhromaždenie je spôsobom, ako pripomenúť politikom, že tu nie sú pre seba, ale pre nás. Čím vyšší počet ľudí, tým silnejší tlak. A v neposlednom rade tým vyšší záujem médií, ktoré potrebujeme. Ale ak píšem o pasivite Slovákov mám na mysli aj rezignáciu na tie drobné možnosti menej početných protestov, ktoré všetci máme. Denne mi píšu ľudia o tom, ako sa sami vzopreli tomu, čo aj iní považujú za zlé, kým ostatní mlčia a tí, ktorí sa ozvú, majú problémy. Použijem konkrétny príklad zo súčasnej doby. Nedávno sa minister zdravotníctva vyjadril o tom, že vzrastá mobilita kvôli testovaniu. Tá mohla spôsobiť nárast infikovania. Takže ako jeden z najvyšších predstaviteľov naznačil to, čo sa nedávno považovalo za „konšpiráciu“. A čo ak takto vznikol infikovaný človek a zomrel? Koľko ľudí takto zomrelo? Krivky sú jasné, po testovaniach rastie chorobnosť, keďže sa ľudia premiestňujú a sú v kontakte s inými navyše v radoch počas nepríjemného počasia. Takže máme jasný doklad o tom, že masívne testovanie je nebezpečné. Napriek tomu ľudia naň chodia, vytešujú sa, ukazujú certifikáty na FB. Žijú v domnienke, že sa testujú, aby ochránili život, hoci takáto mobilita ten život môže práve ohroziť. Proti sa ozve pár ľudí, no tých žiadatelia certifikátu utlačia, lebo ich je málo. Ostatní mlčia a dobrovoľne sa poddajú nezmyselnému presúvaniu na pochybné testovania. Tu môže pokojne platiť moja idea, že pasivita zabíja. Iný príklad môže byť v súvislosti so školami. Keďže sa vláda bojí zaviesť povinnosť testovania mladších žiakov pred nástupom do škôl, resp. nestihla nakúpiť šetrnejšie testy, nariadili, aby rodič dal zdravotný doklad o tom, že sa testoval, resp. má výnimku z testovania. Do rúk laikov-zamestnancov školy. To je to najzreteľnejšie porušenie ústavného práva, aké pociťujeme. Zdravotný stav je nadčasové lekárske tajomstvo. A tu nejaká pochybná vyhláška a prípis ministerstva školstva toto požaduje. A kto odmietne, nemôže sa zúčastniť zákonom daného vzdelávania v škole. Ak sa niekto v rámci školy ozve, opäť ho utlačia. Hoci si mnohí myslia to isté, chcú mať pokoj. Len sa na chvíľu zamyslite, čo by sa stalo, keby sa vzpriečila polovica školy. Hneď by to museli kompetentní riešiť. Ale pasivita Slovákov je väčšia ako ohľad na svoje práva. Výhovorka, že toto všetko zachráni životy, dávno neplatí, je to len politický marketing, ktorý je dávno spochybnený. A do tretice asi nemusím spomínať rôzne petície, ktoré sa veľmi ťažko dostávajú nad hranicu 1000 podpisov, hoci neraz obsahujú veľmi dôležitú pripomienku – o odstránení stavby, o záchrane životného prostredia, o nezrušení nejakej inštitúcie a pod. Pritom petíciu je v súčasnosti veľmi ľahké podpísať, najmä keď je elektronická, nikoho to nezaťaží. Isto, sú aj úspešné petície. Napr. o ochrane zvierat, o národných parkoch či o zabránení výstavbe. Zväčša sa ich politici zľaknú. Stále však závisí od našich politikov, či petíciu akceptujú, hoci by sa pod ňu podpísalo stotisíc ľudí. Bližšie nepoviem ani o referendách, ktoré mali poväčšine veľmi dobre témy, napriek tomu bol o ne minimálny záujem končiaci fiaskom. Voľby tiež nemajú veľkú účasť, a možno preto sa k moci dostanú rôzni podivní a recyklovaní politici.

 

Dnešná doba sa o niečo líši od predchádzajúceho volebného obdobia tým, že hlúpe rozhodnutia politikov sú na tlačovkách a vo vestníku zákonov takmer každý týždeň. Rúška v prírode, zavreté obchody na detské šatstvo, preukazovanie sa zbytočným certifikátom po niekoľkých dňoch, likvidácia reštaurácií napriek nulovým nakazeniam v nich, zrýchlené legislatívne konania na zákony, ktoré sa majú predložiť riadnym legislatívnym procesom, výnimka pre chorých poslancov, aby vstúpili do priestorov plných ľudí   a pod. A to ešte zaklincuje minister zdravotníctva tým, že kaderníci môžu navštevovať svojich zákazníkov v ich domovoch. Teda opäť mobilita, kaderník vstúpi do prostredia rôznej úrovne hygieny a zrejme bez registračnej pokladne. Tento politik navádza na nakazenie a v podstate aj na prácu bez účtenky. To nehovorím o tom, ako naše politické „osobnosti“ porušujú nariadenia, za ktoré bežní ľudia dostávajú pokuty. A to je len krátky výpočet ozaj hlúpych, cynických a totálne nekompetentných rozhodnutí vládnucich politikov, ktoré sa dajú spraviť určite lepšie, účinnejšie a hlavne s ohľadom na ľudí, ktorí trpia, prichádzajú o prostriedky, ba zomierajú.

 

Neviem, čo sa má stať, aby Slováci upozornili vládu, že sa správa chrapúnsky, aby neboli pasívni, ba poddajní. Akúkoľvek vládu. Aj tú, čo raz  príde po tejto. Lebo to sa nám stáva každé voľby, že politici sľubujú a už o pár mesiacov sa úplne otočia chrbtom. Až do takej miery, že sme svedkami chrapúnskeho správania. Koná sa aj vtedy, keď je očividne preukázané, dokázané a oni sa ani neospravedlnia a konajú tak naďalej bez kúska pocitu hanby. Prečo nie? U občanov Slovenska im všetko prejde. Nabalia sa a môžu spokojne dožiť. Alebo sa opäť stanú súčasťou vlády, lebo my ich pre svoju zaslepenosť a nekritickú vieru znova zvolíme – teda tá časť, čo voliť chodí. Pre takúto pasivitu sa z tohto kruhu nikdy nedostaneme. Kým si neuvedomíme, aké katastrofálne dôsledky má nečinnosť v každom volebnom období. Spomeňme si, že okrem epidémie tu máme problémy s klímou a od tej sa odvíjajú teraz zatienené obrovské globálne problémy (tie zapríčiňujú aj vznik vírusov a ochorení). A politici či oligarchovia sa nebudú chcieť brzdiť, uskromňovať a robiť opatrenia na nápravu, stálo by ich to veľa. Pustia sa do bežných ľudí, ošklbú ich o kapitál a aby sa nakoniec nenaplnili scenáre vizionárskych filmov typu Hry o život – veď už teraz nás ako v tom filme izolujú a zakazujú nám rozprávať sa (pred rokom to bol nonsens v celom svete). A boje o život tu už od jari 2020 máme. O to ťažšie, že sme na Slovensku. Prečo? Lebo to dovolíme, mlčíme, poslúchame aj preukázateľné, hoc zákonom dané nezmysly. Navyše neraz od politikov bez vzdelania, schopnosti komunikovať a počúvať.

 

Pasivita je inak fajn vlastnosť. Aspoň nie sú nepokoje a politici si môžu hrať vlastné hry. Ale uvedomme si, akú cenu prináša slovenská pasivita a ako sa dá zneužiť, keď sa stane charakterotvornou vlastnosťou národa.

 

 

 

 

 

PhDr. Ján Papuga, PhD. * Bratislava-Rača * janpapuga@gmail.com  FB: Ján Papuga * FB skupina: Spoločenstvo slovenčinárov, priateľov školy a vyučovania * FB skupina: Konštruktívna školoveda – hľadanie strednej cesty * FB skupina: Riazanet – BA-NM * janpapuga.blog.pravda.sk * youtube: Ján Papuga * www . janpapuga . sk

 

Publikované v Nezaradené | Vložiť komentár

Dlho očakávaný návrat do škôl…

K očkovaniu ešte nemám postoj, sledujem informácie, diskusie, odborné články a nie som ešte na rade, času dosť na rozhodnutie. Bez ohľadu na odporcov očkovania si myslím, že očkovanie nepomôže. Kiež by som sa mýlil! Ale, zase verím, že vedci s tou očkovacou látkou pracujú ďalej a nakoniec bude viac účinná. A ak sa zachová sloboda očkovania, možno sa nebudú odporcovia tak aktivizovať. Hoci, pripomínam, že ak si dá nejaký iný štát povinnosť očkovania po vstupe na jeho územie, veľa s tým nespravíme. (Už teraz sa povinne musí očkovať pri vstupe do niektorých štátov.)

 

Injekcia je istý spôsob nádeje, že sa všetko vráti do normálnych koľají. Isto, má aj vedľajšie účinky, preto hovorím o slobode dať sa očkovať. Nepoznáme ešte, či masívne očkovanie zabráni smrteľnému vírusu. No skúsiť sa to asi má, resp. sa predpokladá, že sa to skúsi. Ale naozaj neodsudzujem ľudí, ktorí sa toho boja. Veď samotné farmaceutické firmy nechcú ručiť za svoje vakcíny.

 

Na Slovensku máme v súvislosti s vírusom zložitú situáciu. Zomiera príliš veľa ľudí. Teraz nebudem hovoriť o tom, kto je vinný. (O tom som písal vo svojom predposlednom texte.) Je ozaj málo vlád, ktoré by si dovolili povedať ,Poďme všetko otvoriť’. Spočítali by sme im to. Tak, ako im spočítame, že je všetko zatvorené. Tú ich pozíciu im nezávidím. Isté je, že veľa pokazili. Možno ozaj mali nastoliť včas hermetický lockdown. Ale aj ten by vyvolal mnoho negatív, hoci by mohol chorobu potlačiť. Osobne si myslím, že jarné počasie naruší vyčíňanie vírusu tak, ako poráža mnoho bežnejších vírusov. Ale jar ešte nie je a čísla sú zlé.

 

Ako pedagóg i rodič viem vymenovať X dôvodov, prečo by mali byť deti v školách. Tak, ako to vedia mnohí z vás. Reční sa o tom dlhé týždne, spisujú sa petície za návrat do škôl. Tak sa ide časť z nich otvoriť. Vládou, ktorá nás zároveň denne upozorňuje na katastrofickú situáciu. Isto, potemkinovsky sa chce poistiť pravidelným testovaním pred nástupom do škôl, ktoré nie je zárukou dlhodobej bezinfekčnosti. Navyše vyvoláva mnohé kontroverzie (ktoré nebudem rozvádzať). Ale je vrcholne cynické a bez kúska súcitu s pedagógmi to, že sa už dávnejšie neuznali za takisto prvých v línii, nezaradili sa do očkovania (aspoň tí, čo chcú) a len tak sa vrhnú do škôl, mysliac si, že ich rúška a dezinfekcia (ak ich riaditelia vôbec dodajú/zoženú) ochránia (aj o tom som písal osobitne v predposlednom texte). Nedokážem pochopiť taký cynizmus k učiteľskej vrstve pod vedením posledných ministrov. A aj toho súčasného. Ja by som sa neobával byť v škole. Ale verím, že sú kolegovia a kolegyne aj pod vplyvom médií a politikov vystrašení a boja sa o svoje zdravie. Isto, ak majú empatického riaditeľa, môžu zostať doma za 80 % plat. V čase, keď je každé euro potrebné, keďže nevieme, čo bude v budúcnosti…

 

Super, minister otvoril školy, vyhovel tlaku verejnej mienky, ale zase nemyslel v prvom rade na tých, ktorých má reprezentovať. Ja chápem, že bol pod silným tlakom rodičov, ktorí potrebujú pracovať alebo nevedia vyučovať svoje deti z rôznych dôvodov. Ale na to mal myslieť v čase, keď sa hovorilo o očkovaní. Pamätám si tie tabuľky, v ktorých začlenili učiteľov do poradia na očkovanie medzi rôzne menšinové skupiny na spodné priečky. Či očkovanie pomôže, či nie, bolo by to aspoň drobné gesto toho, že chce pedagógov ochrániť a zmenil ako prvý prístup k nim. Takto to vyzerá ako ďalšie obetovanie učiteľov v prospech spoločnosti. Počká sa, čo to spraví, a možno potom začnú očkovať.

 

A potom že brbleme na všetko? To je výsledok politík, ktoré zdevastovali školstvo a výsledok cynického a nadradeného správania k tým, čo pracujú v školách v podmienkach, ktoré sú všeobecne známe. Tá súčasná vláda navyše komunikuje tak, ako by som si nedovolil ani ja s krpatým deckom, nech by aj tri školské okná naraz rozbilo. Najnovšia perla? Premiér by radšej školy neotvoril. A teraz si zas o tom čo máme myslieť? Zas to spolarizuje spoločnosť a prehĺbi sa strach z choroby. Ako sa v takejto situácii nedá brblať? Veď sú to vládne postoje, ktoré ovplyvňujú krajinu, ľudí, deti. Mali by byť jednotné, upokojujúce, nádejné, citlivo podané… Učitelia sú na takúto cynickú a amatérsku komunikáciu citliví. Prečo? Lebo roky učia žiakov, ako byť slušným, empatickým, vzdelaným, čestným a profesionálnym človekom! Pretože len a len takíto ľudia časom sú šancou, že raz premenia tento štát na krajinu, kde sa oplatí žiť a pracovať.

 

 

 

PhDr. Ján Papuga, PhD. * Bratislava-Rača * janpapuga@gmail.com  FB: Ján Papuga * FB skupina: Spoločenstvo slovenčinárov, priateľov školy a vyučovania * FB skupina: Konštruktívna školoveda – hľadanie strednej cesty * FB skupina: Riazanet – BA-NM * janpapuga.blog.pravda.sk * www . janpapuga . sk

 

Zdieľajte tento text, ak sa s ním stotožňujete, je verejný, netreba osobitný súhlas.  Ak sa text nedá zdieľať, príčinou je nastavenie skupiny. Posielajte tento text na vyššie miesta, ak sa s ním stotožňujete. Ukážte ho ľuďom, ktorí nie sú na internete. Aj takto sa menia veci. Ministerstvu školstva, príp. iným vládnucim politikom bol text zaslaný.

 

Publikované v Nezaradené | Vložiť komentár

Sms-ky alebo Kto môže za šírenie vírusu

Som pedagóg a vďaka tomu som sa naučil aj to, že NEmôžem v triede deťom povedať niečo neoverené alebo niečo predčasné. Keby sa to nenaplnilo, stratil by som dôveru žiakov a sotva by ma brali vážne. A je úplne jedno, v akom veku tí žiaci sú. A ešte horšie je vyrieknuť niečo, čo ich vystraší alebo nahnevá a dá im dôvod nenávidieť ma, ohovárať ma alebo si robiť zo mňa žarty.

 

Označiť občanov našej republiky ako triedu plnú žiakov je síce odvážna metafora, ale podobnosti sú v podstate rovnaké. Až na to, že učiteľ-politik má oveľa viac žiakov a každé jeho slovo je podrobené dôslednej analýze miliónmi žiakov-občanov. A keď hovoríme v školách o citlivom prístupe k žiakom, ich rešpektovaní, povzbudzovaní či o partnerskom prístupe k nim, pre politikov to platí stonásobne. Nie však pre tých našich.

 

Mne neprekáža, že minister Krajčí je silno veriaci, každý má právo niečomu veriť a je to kotvou v súčasnej dobe. Ale s kresťanskou vierou sa spája istý spôsob správania k ľuďom, k blížnym, aspoň triviálna empatia. A to by mala byť pre kresťana samozrejmosť. A pre kresťanského politika výhodou. Avšak, pred týždňom tento minister povedal, že sa všetko zlepšuje, že sa môžu niektoré opatrenia uvoľniť a tým upokojil mnohých ľudí, ktorí už nesmierne trpia takmer rok. Plánovalo sa teda postupné otváranie, hovorilo sa o tom, ľudia sa tešili, spravodajstvo to odvysielalo ako dôležitú správu, veď to povedal významný politik, dokonca minister z najsilnejšej koaličnej strany. Ja som mu síce neveril, domnievam sa, že to bola politická stratégia, aby nespokojná verejnosť masívne nevybuchla a nešla do ulíc. Myslím si, že to mal prikázané. Ale tak dajme tomu, občas musia politici aj pozitívne klamať. Ale dnes povie ten istý minister pravý opak? Aj to sa možno dá chápať, riadia sa nejakými štatistikami, ktoré sú asi také presné a pravdivé ako prieskumy volebných preferencií. Politici nemajú šancu chodiť po všetkých kútoch Slovenska, tak pripúšťam, že štatistika sa stáva ich argumentom. Ale povedať v situácii, keď sú nálady voličov v explozívnom stave, nervozita preniká vzťahmi a nenávisťou je preplnená akákoľvek komunikácia to, že ľudia sa budú môcť pohybovať po okolí na základe SMS, ktorú odobrí nejaká Centrála – názov ako zo sci-fi filmu – to chce riadnu drzosť. A nie jediná, ktorú si títo dovolili. Buď sú títo politici úplne, ale úplne bez štipky empatie, citu, emočnej inteligencie, alebo sú fakt takí hlúpi, že si neuvedomujú, že problém väzí inde a neuvedomujú si to, že takáto kontrola by bola tvrdým a neodôvodniteľným zásahom do ľudských práv. A aby toho nebolo dosť, tak po tom, čo to minister vyhlásil a spustila sa mohutná vlna protestných hlasov, jeho politickí priatelia, ktorí isto vedeli, čo plánuje, verejne povedali, že s tým nesúhlasia, že o tom nevedeli, že to len tak povedal, teda ho úplne dementovali. Keby som nevedel, že nespím, tak by som si myslel, že sním. Veď toto ani to najutopickejšie futurologické literárne dielo nikdy nezachytilo. Trpeli sme tu pod nadvládou gaunerov z predchádzajúcich garnitúr, avšak to, čo nám tu vládne teraz je zase o level vyššie, v rozpore so všetkými politologickými zásadami riadenia štátu, na ktoré sa už upozorňovalo v čase monarchií. A najhoršie je, že o zmene môžeme len túžiť. A keď k tomu premiér, čo má ďaleko od toho, aby bol svojim žiakom-občanom vzorom, zahlási, že ľudia sú nezodpovední.

 

Bezprávne SMS a toto obviňovanie občanov politikmi ma primäli k tomu, že som sa rozhodol pomenovať skutočné príčiny toho, prečo vírus neustupuje. A zďaleka to nie je o tej „nezodpovednosti“, ktorú nám občanom chcú politici papagájovaním vsugerovať.

 

1) Ľudia majú idoly, vzory, prototypy správania a k tým sa hlásia. Keďže štáty riadia politici, aj keby sme nechceli, tak majú aj oni na nás vplyv. Priamy alebo nepriamy. Aj vďaka tomu, že slovenské spravodajstvo neustále informuje o politike. Naivne si myslím, že politickí predstavitelia by mali byť slušní, čestní a ľudskí najmä preto, že ich čoraz viac vníma generácia, ktorá po čase prevezme našu krajinu. Ale to, čo tu máme v súčasnosti, je veľmi ďaleko od toho, aby ich ľudia nasledovali a chápali ich rozhodnutia. Nechcem tu vymenúvať všetky vážne prešlapy súčasnej koalície, ale aj vlád vôbec, no porušovanie ľudských práv, ignorovanie ústavy, neprehliadnuteľný papalášizmus, krytie sa navzájom, nedôstojné hádky medzi nimi, nadávky a urážanie svojich občanov slovami či činmi vracia našu demokraciu do minulosti. A kým je to tak, že krajiny vedú politici, tak sú len oni zodpovední za to, aké reakcie to vyvolá. Reakciou Slovákov je to, že nedodržiavajú nezmyselné chaotické a každým dňom sa meniace nariadenia, ktoré sú ďaleko od právnych zvyklostí. Nerobia to preto, že sú nezodpovední. Naopak, vládnuca koalícia spravila všetko preto, aby bola nedôveryhodná, aby jej neverili a aby ju spochybňovali. Tým sa vryla do konania občanov. Obrazom vlády sa stali jej občania, ktorí ju volili s túžbou po zmene.

 

2) Napriek zákazu vychádzania, ako hrozne to znie, ľudia von chodia. Boli aj protesty, chodia do práce, presúvajú sa mestskou dopravou, chodia do prírody. Niektoré premiestňovania sú povolené. Ťažko si predstaviť absolútny zákaz vychádzania. To by museli stopnúť mnohých zamestnancov, čo by sa už vážnejšie prejavilo na ekonomike. Uznávam, že primeraný a dôkladný lockdown môže zabrániť šíreniu vírusu. Ale obmedzenie pohybu ľudí v mnohých životných situáciách nie je možné. Pripúšťam, že mohli pribudnúť nakazení aj po protestoch zúfalých ľudí, ktorých tiež politickí predstavitelia všelijako nazvali. Ale ako máme označiť tých, čo rozpohybovali po dva razy celý národ kvôli testom, ktoré sú nepresné, navyše už o hodinu neskôr nemusia platiť a na základe takýchto pochybných testov sa ľudia mohli voľne pohybovať. Netrúfam si odhadnúť, koľko ľudí sa mohlo nakaziť v radoch na antigénové testy. Alebo si priniesť iné infekčné choroby. Takže aj toto je plná zodpovednosť vlády, ktorú aj sám premiér priznal. Bola to úplne zbytočná akcia, ktorá mnohých ohrozila a nič sa nestalo – ani chorí neklesli, ani sa nič neuvoľnilo, naopak, pribúdajú infekční. Takže vnucovať občanom od týchto politikov pocit viny je arogantné zbavovanie sa viny tých, čo zvýšili masívne mobilitu, vyčerpali zdravotníkov a samosprávy, minuli nehorázne peniaze, ktoré sa mohli využiť na účinnejšie opatrenia a spravili z mnohých ľudí cvičené stroje, keďže zamestnaní potrebovali „certifikáty“, ktoré mali preukazovať zamestnávateľom negatívnosť vyše týždňa po testoch.

 

3) Na rúška sú rôzne náhľady aj u odborníkov. Ale tak dobre, nosíme ich. No kedysi na jar sa vravelo, kedy je rúško účinné. Keď sa pravidelne vymieňa, perie, keď je zo špecifického materiálu, keď sa nosí správne a pod. Ale vlády od 89. roka spravili so Slovákmi to, že keď si majú kúpiť stále nové rúška, tak si to dva razy rozmyslia. Nemajú na to! O to viac to platí pre sociálne slabších, ktorí sa tiež nechutne napádajú, že sú nedisciplinovaní. Potom ľudia nosia tie isté rúška, nečistia ich, robia si ich z  nie vhodných materiálov. A keď sú aj z vhodného materiálu, je ozaj náročné v nich vydržať. O tomto sa dnes takmer nehovorí. A možno aj to spôsobuje, že sa nákaza šíri aj na miestach, kam môžeme chodiť. Je to predsa vírus. Možno sa to čiastočne zlepší, keď sa prikážu respirátory. Ale zase sa tu objaví peňažný problém. Navyše respirátory sú drahšie. V časoch, keď hrozí kolaps ekonomiky, človek váži každé euro. Účinnosť rúška je relatívna aj z toho dôvodu, že sú na ňom časti, cez ktoré môže prípadný vírus preniknúť von. Ťažko možno kontrolovať celý deň svoje spontánne pohyby, ktorými sa dotýkame tváre, niekedy si nemusíme všimnúť, že ho máme zle nasadené alebo si kýchneme a zväčší sa tak možnosť na šírenie kvapôčok. Rúško ochráni, ale aj uvedené dôvody môžu spôsobovať ochorenie. Dôkazom je aj sama naša vláda, čo pravdepodobne nosí rúška, no napriek tomu sa mnohí z nej nakazili. Alebo sociálne zariadenia pre seniorov. Sú dôkladne izolované, nepochybujem o vysokej úrovni plnenia opatrení a napriek tomu tam ľudia chorľavejú. Priznávam, že aj stretnutia s blízkymi môžu byť dôvodom na šírenie vírusu. Lebo nie každý človek dokáže odsotiť od seba niekoho známeho, ako to robia mnohí, čo strčili starkých do domova či do nemocnice a vyhovuje im, že sú tam zavretí. Byť bez kontaktu s blízkymi toľké mesiace je ťažké pre človeka, ktorý radšej riskuje, akoby sa mal izolovať od svojich najbližších. Tu je teda aj vina  ľudí, čo sa však z podstaty ľudskej sociálnosti dá ťažko eliminovať. Jedine, že by sme ako na jednom staršom modernom obraze žili v skafandri.

 

4) Verím, že dezinfekcia veľa bacilov vyhubí. Hoci, neraz vyhubí aj potrebné baktérie. Zamyslenosť, prepracovanosť alebo jednoducho zabúdanie môže spôsobiť, že sa ľudia nepretrú dezinfekciou. Aspoň ruky, hoci v lete by som polemizoval, či netreba aj zvyšok tela vydezinfikovať. Navyše, neraz sú v prevádzkach automaty na hygienu často nefunkčné alebo prázdne, a kým ich vymenia, niekoľko klientov vojde dnu. Isto, možno si nosiť svoju dezinfekciu, ale zase to ide do peňazí, ktoré skrátka niektorí nemajú a míňajú ich na životne dôležitejšie veci. Dezinfekcia na rukách má vraj trvanlivosť istý čas. Snáď taký čas, aby sa stihlo nakúpiť/vybaviť. Popri tom berieme do rúk rôzny zabalený tovar, dotýkame sa predmetov, ktorých sa potom dotýkajú ďalší. Nevravte mi, že dezinfekcia sa tak neobtiera a nemizne z rúk. Ani o tomto sa nehovorí, hoci aj toto môže spôsobiť prenos choroby. Ľahšie je povedať, že ľudia sú z podstaty nezodpovední.

 

5) Odstupy tiež bránia nákaze. Priznávam, s tým mám problém, lebo sa mi protiví, aby som od seba odsúval mojich blízkych. No keď som medzi cudzími, nezažil som, že by sa niekto na mňa lepil, že by sa vôbec niekto na niekoho cudzieho tlačil. Už sa ani ruky nepodávajú. Horšie je to v hromadnej doprave, čo sa akosi nerieši. Snáď si niekto nemyslí, že v električke sa vírus neprenesie, nech máte aj dve rúška. Je tu potenciálne riziko. Ale poďme na veľké podniky. Tie zostali pre ekonomické dôvody aj za cenu rizika otvorené. Snáď si niekto nemyslí pri nástupe do práce, že masa ľudí bude dva metre od seba, najmä keď kooperuje. To sa skrátka nedá. Každý podnik by musel mať nekonečné priestory a osobitných zamestnancov na koordináciu odstupov, čo je finančne nemožné. Najmä keď sa hľadajú prostriedky, ktoré by sa dali ušetriť na horšie časy. Pripomínam, že státie v radoch na testy bolo rovnako, ak nie viac rizikové a na rozdiel od udržania ekonomiky úplne zbytočné, čo potvrdzujú aj odborníci. .

 

6) Pre to, čo sa deje vo svete a u nás kvôli epidémii, pre tie protirečenia, čo sa v súvislosti s tým objavujú, ale aj pre takmer nekonečnú moc oligarchie, sa objavujú mnohé otázky, vízie, fabulácie. Veľmi veľa ľudí, spoločností toto všetko využíva a šíri, povedzme, klamstvá. Nechcem to volať konšpirácie, keďže iba čas a odstup povie, či to boli klamstvá alebo mali pravdivé jadro. A aj vďaka politicky zanedbanému školstvu tu máme ľudí jednoduchších, ktorí podliehajú prvotným pocitom, neuvažujú o informáciách, neanalyzujú ich a ľahko sa dajú oklamať, že vírus neexistuje, že rúško zabíja a pod. A ich reakcia na to je taká, že opatrenia nedodržiavajú, lebo všetko, čo sa deje, je dobre premyslený plán. Určite tak nerobia preto, že chcú vykynožiť svoje okolie, že sú vrahmi, ako ich neraz nazývajú aj politici. Pod vplyvom dnešnej doby s množstvom informácií, ktoré sa neučili spracovať, konajú tak, ako to cítia a čomu veria. Poznám aj niekoľko veľmi inteligentných ľudí, ktorí v živote veľa dokázali, a takisto podľahli takýmto, zdá sa, dezinformáciám. Ono, je na to aj dôvod. Firmy, čo vyrábajú vakcínu, nechcú za ňu ručiť. Niektorí ľudia pre rúška zamdlievajú. Sľubuje sa po testovaniach záchrana životov – nedeje sa. Testujeme ostošesť, hoci iné štáty z toho ustupujú. Aj to sú niektoré dôvody, pre ktoré sa ľudia utiekajú k zdanlivým klamstvám. A ak si to spojíme s obmedzeniami, ktoré naposledy boli za vojny, máme tu vnútorný spôsob obrany ľudského ja. Je to čiastočne vina ľudí, ale najmä vlády, ktorá neokrôchaným spôsobom potláča všetko demokratické, aj keď to preukázateľne súčasnej situácii nepomôže alebo nepomáha. A ak sa nedá veriť vláde, ľahko sa dá uveriť protinázorom.

 

7) Tak ako v čase mimo epidémie, tak ani v súčasnosti nepohneme s ľuďmi, ktorí sú asociálmi. Pouliční tuláci, osadníci, narkomani. Asi si ťažko vieme predstaviť, že sú vzormi dodržiavania opatrení. A pritom sa pohybujú všade. A všeličoho verejného sa dotýkajú. Je to veľmi nezodpovedné správanie, ale takúto vzorku národa má každý štát. U nás sa takíto ľudia dlhodobo neriešia. Prečo by sa malo potom zrazu predpokladať, že sa v týchto skupinách stopne šírenie vírusu? Ale na základe tejto vrstvy, ktorá vyvoláva rôzne problémy, hovoriť o nezodpovednosti národa je hlúpe paušalizovanie. V protiklade k tomuto však zase môžeme sledovať konanie slávnejších, bohatších a zrejme vzdelaných, čo riadia štát a bez váhania vpustia do parlamentu ľudí s nákazou, hoci to isté vyčítajú národu. To ani Hlava XXII nevymyslí.

 

8) Politici by mali ďakovať ľuďom, že objavujú prírodu. Je hlúposťou v rozľahlom priestore požadovať rúško a neplatný certifikát. Keby ľudia nechodili do prírody a boli ozaj hermeticky zatvorení doma, som presvedčený, že nepokoje by boli otázkou času. Preháňať ľudí v prírode je nezmysel, tá sama lieči a posilňuje imunitu. Teda ak sa tam niekto nevytrepe autom. Zabúda sa na jednu veľmi dôležitú vec. Nesmierne trpí psychika človeka. A na tú môže zomrieť a trpieť oveľa viac ľudí ako na infekčné choroby. Aj preto je príroda riešením. Bez obmedzení!

 

9) Policajti sú cvičení tak, že majú ochraňovať občanov i štát. Ťažko možno očakávať, že by neposlúchali politikov, je to ich úlohou. A kontrola obzvlášť na Slovensku je veľmi dôležitá, lebo sa tu konajú ozaj nezákonné veci, ktoré v mnohých štátoch nepoznajú. Určite ich úloha spočíva aj pri zásahoch proti úmyselným šíriteľom tohto vírusu či iných infekcií. Vedia však, že od jednoduchších ľudí veľa nemôžu očakávať, tak idú po tých ostatných. To nie je správne, lebo všetci sme občania republiky, máme svoje práva i povinnosti. Isté je, že majú možnosti na zásah proti šíreniu vírusu a je dobré, že ich využívajú. Ale na zásah podložený nespochybniteľnou legislatívou. Mnohí policajti majú aj právne vzdelanie. Majú svoje príkazy, robia nárazové akcie, no poväčšine rezignovali na kontrolu nezmyselných opatrení a vykonávajú bežnú kontrolu. A vtedy si konajú, ako chcú aj skutoční šíritelia infekcií. No ani policajt nepôjde do sporu, keď nie je isté, či koná správne, v súlade so zákonom. Najmä keď prokurátori i mnohí právnici spochybňujú ich konanie v súvislosti s vyžadovaním plnenia kontroverznej legislatívy.  Aj to je však vinou vlády, ktorá produkuje takéto opatrenia a potom ich vymáhanie hodí na krk polícii, veď tá si nejako poradí.

 

10) Medzi deťmi k nejakým masívnym nakazeniam nedochádza, no napriek tomu sú školy zatvorené. Na jar boli otvorené aj podniky, sedelo sa bezpečne, boli stanovené hygienické opatrenia. Takisto je minimum prípadov, keď sa človek nakazil v reštaurácii či v inej prevádzke. No všetky sú zatvorené, a tak ako hrozba duševných chorôb, hrozí nám aj pád ekonomiky, ktorý tiež môže zabiť alebo zničiť mnohých ľudí. Možno keby sa školy a prevádzky otvorili, stanovili by sa logické a vykonateľné opatrenia, ľudia by rebelovali menej – samozrejme, aj po zmene komunikácie politikov. Ale nie je to len o pohodlnosti, o tom, že chceme sedieť v krčmách. Sme národ, čo má minimálne úspory vo svojich bankách – nemáme z čoho sporiť – a navyše sme jedným z najzadlženejších národov – máme rôzne hypotéky a pôžičky. Zostať s dieťaťom doma či zatvoriť roky budovaný podnik sa rovná strate príjmov. Tá sa dá možno prežiť mesiac-dva. No zatarasenie už trvá takmer rok a ľudia sa vážne obávajú o živobytie. Áno, zatvára sa aj v iných krajinách. No porovnajme si našu životnú úroveň s nimi. Slovák ak má nasporené, tak na pohreb alebo na prípad, že by ochorel alebo zomrel, aby sa rodina neocitla v problémoch. Nemáme na to, aby sme si mohli dovoliť zostať doma. Pozrite, mali sme čiastočne obmedzenú ekonomiku na jar a pekne to šlo, ľudia boli spokojnejší, počúvali vládu, ochraňovali sa aj napriek tomu, že už vtedy istí politici vyčíňali. Aj pokojným, pokorným a rozumným prístupom politikov sa dala zlepšiť situácia. Teraz je už však neskoro. Muselo by dôjsť k prehodnoteniu správania a komunikácie politikov.

 

11) Zaujímavé je, že zdravý životný štýl sa neraz zvýrazňoval po celé roky pred epidémiou. Pamätám si, koľko rôznych programov sme dostávali do škôl. Kam toto všetko zmizlo? Nie je imunita základom zdravia? Veď aj rakovine sa dá predchádzať zdravým životným štýlom. Je tu kampaň za očkovanie, dobre, to je povinnosť štátu v stave, keď sa ľudia akéhokoľvek očkovania obávajú. Ale je toto záchrana? Sme si istí, že to očkovaním skončí? A ak, vrátia sa iné vírusy, ktoré corona vytlačila. Alebo pribudnú nové. A tu treba zdravý životný štýl a jeho reálnu a intenzívnu propagandu. Ním sa môžeme vyhnúť corone alebo navodíme jej pokojnejší priebeh. V niektorých zahraničných krajinách to pochopili. Tu nie, hoci o tom mnohé vlády básnili. Namiesto toho sa kupujú zbytočné testy. Navyše sa zatvorili telocvične, fitness centrá, zakazuje sa ísť von, deti nenavštevujú krúžky, sú pri počítačoch a televíziách. Slušný základ pre veľmi vážne ochromenie imunity. Aby sa nestalo, že ľudí izolovaných od zdravého životného štýlu napokon skolí aj chrípka. Vyššie som poukázal na relatívnosť opatrení pred covidom. Istou obranou je však imunita. A jej posilňovanie naši papaláši, čo nás vraj chránia, plne ignorujú. Dlhodobo. Lebo vyhlásiť v nejakej správe, že podporíme zdravie, je iba predstieraný záujem. Popri reklamám na injekciu mohli už vytvoriť aj pár videí o tom, ako sa posilňuje imunita. A, samozrejme, odstrániť opatrenia, ktoré nás nútia tlstnúť doma.

 

12) Možno by opatrenia mohli byť miernejšie, keby bol stav náš nemocníc na inej úrovni. Za to však naozaj nemôže táto vláda, hoci za necelý rok vládnutia mohla zrealizovať nejaké zmeny, načrtnúť reformu a mohla peniaze na zbytočné testy investovať do nemocníc, do zdravotníkov. Namiesto toho ich presiluje a legislatívne neumožnila dať zdravotníkom výpovede. Verím, že to v niektorých nemocniciach je náročné, no v niektorých zase sú voľné kapacity. Určite treba zvážiť, či niektorí chorí nie sú v nemocniciach zbytočne, zbytočne dlho alebo tam nie sú pacienti, ktorých sa rodina bojí vziať domov. Lebo väčšina priebehov choroby je ľahšia, pokojne by sa dokázali vyležať v prostredí domova. Ak je problém v kapacite, určite je na zváženie zriadenie poľnej alebo dočasnej nemocnice. Môže to znieť hrozne, ale dosiahne sa tým sústredenie chorých pod jednu strechu s odborným personálom a odťaženie nemocníc, ktoré musia (!) liečiť aj iné ochorenia. Prečo sa k tomuto nepristúpi, keď je situácia taká zlá? Isté je aj to, že v našom zdravotníctve nepracuje dostatok ľudí, čo je tiež výsledkom dlhodobého a zlého vládnutia. Ale sú aj opatrenia, ktoré by mohli nemocnice odľahčiť. Hlavne sa nemôžeme spoliehať na katastrofické informácie z médií o tom, že všetky nemocnice kolabujú.

 

13) Samozrejme, šírenie vírusu súvisí aj s ročným obdobím a s charakterom počasia. Zimy, mokré jesene vždy želali rôznym vírusovým ochoreniam. Dá sa predpokladať, že nám príroda pomôže a s pribúdajúcim slnečným svetlom vírus ustúpi. Ale nie navždy.

 

Je veľká politická nekorektnosť zvaliť na ľudí, že môžu za súčasný stav, že sú nezodpovední, že sú vrahovia starčekov a stareniek. Najmä v situácii, keď politici robia fatálne chyby a nimi strácajú svojich občanov, ktorí by im radi pomohli. Navyše politici nie sú schopní sebareflexie, takže náprava v tomto konaní je takmer nemožná, ba naopak, prehlbuje sa nedôvera voličov, ktorí verili, že sa veci zmenia. A ako sa potom táto nedôvera prejavuje v početnom národe, to v tomto stave nikto neustráži. Ľudia na celom svete protestujú a domnievam sa, že práve Slováci majú na protesty oveľa viac dôvodov, napriek tomu stále mlčíme, vyčkávame a ešte stále politikom šancu dávame. Hoci individuálne protestujeme, čo sčasti môže oslabiť aj tie normálne opatrenia.

 

Som presvedčený, že národ, resp. jeho väčšinová časť, nezlyhal. Zlyhávajú politici a práve tým ničia vieru v štát, ktorá je potrebná pri pandémii a aj pri nevyhnutných zmenách, ktoré je potrebné v normálnych časoch bezodkladne realizovať.

 

 

PhDr. Ján Papuga, PhD. * Bratislava-Rača * janpapuga@gmail.com  FB: Ján Papuga * FB skupina: Spoločenstvo slovenčinárov, priateľov školy a vyučovania * FB skupina: Konštruktívna školoveda – hľadanie strednej cesty * FB skupina: Riazanet – BA-NM * janpapuga.blog.pravda.sk * www . janpapuga . sk

 

Publikované v Nezaradené | Vložiť komentár

Deti vnímajú politiku

Dávnejšie som publikoval články o tom, že politická gramotnosť musí byť súčasťou škôl. Nie v zmysle vedenia k preferenciám konkrétnych strán, ale v zmysle spoznávania politického systému a jeho deviácií. Prečo? Lebo deti, žiaci politiku vnímajú. Žiaľ aj so všetkými negatívami. Ba začína ich ovplyvňovať tým, že sú v nej ľudia nehodní riadenia štátu už dlhé roky aj teraz. Potom mi známa poslala toto video, ktoré vzniklo spontánne a vyjadruje reflexiu iba 9-ročného dieťaťa, ktoré určite denne nepozerá správy a o ktorom viem, že ho s láskou vychovávajú a neohovárajú pred ním politikov. Pozrite si to video, obsahuje veľmi závažné posolstvo. Priame, ale aj to medzi riadkami. PS: Prosím, je to dieťa, nejde o politickú propagandu, zdržte sa negatívnych komentárov naň. Na mňa pokojne reagujte, ja osobné invektívy blokujem, konštruktívnu kritiku prijímam. Video uverejňujem so súhlasom ZZ.

 

Video nájdete tu.

 

 

 

 

 

Publikované v Nezaradené | Vložiť komentár

Je čas na našu hymnu

Dnes som počúval verziu slovenskej hymny v podaní slovenskej skupiny Metalinda. Páči sa mi jej rocková verzia, má tú revolučnosť, čo zaniká v tých opočúvaných zborových verziách. Ale najmä sa mi páči to, že spievajú všetky tri strofy pôvodného Matúškovho textu. Je chybou, že vypadla zo štátnej hymny práve tá tretia strofa.

 

Ako som ju počúval, prišlo mi veľmi ľúto, že taký ponižovaný národ má takú odhodlanú a výbojnú hymnu, ktorá varuje uzurpátorov moci pred národom, ktorý sa v ťažkých chvíľach za seba postaviť tak, ako to bolo v ére štúrovskej, keď hymna vznikla. Potom som si pozrel spravodajstvo o tom, ako polícia kontroluje certifikáty z testovania, bez ktorých sme vazalmi uzurpátorov moci, ktorí arogantne opakujú, že to všetko, čo sa deje, je dobrovoľné a vraj nás to má ochrániť. Určite viem v istých situáciách pochopiť rúška, rozostupy, hygienu a aj rozumné obmedzenie pohybu. Ale to, že sa kontroluje papier, ktorý je maximálne deň po teste neplatný, je mimo toho najtriviálnejšieho chápania, rozumu, logiky nielen ľudí-laikov, ale aj osobností, odborníkov a nechápu to ani ľudia z iných štátov. A to som spomenul jedinú ľahko preukázateľnú a nevyvrátiteľnú hlúposť zo všetkých tých, čo táto vláda doslova zbúchala, a to na hranici ústavnosti, čo je takisto už potvrdené. A národ, ktorý stáročia bojuje o svojbytnosť a aspoň minimálnu slobodu sa v strachu o existenčné podmienky v dravej kapitalistickej dobe nevzoprie a poslušne plní to, čo, opakujem,  nemá preukázateľne zdravotný cieľ a nič sa tým nerieši. A ak si pozrieme cynizmus, aroganciu, chrapúnstvo, nekompetentnosť či papalášizmus takejto legislatívy, je tragédiou, že v podstate životaschopný a rozumný národ podľahol diktátu takýchto politikov. A Vy v opozícii a mimo parlamentu, netešte sa, neboli ste a ani nebudete iný!

 

Toto všetko v kontraste s našou hymnou vyznieva ako groteska. Možno je načase zmeniť tento symbol Slovenska, keďže je v protiklade s tým, čo text hovorí o národe slovenskom.  Alebo naopak, je čas na našu hymnu, je čas počúvať jej slová a konečne ukázať, že naša krajina si nezaslúži pologramotných, skorumpovaných či egoistických vladárov. Ale rýchlo si našu hymnu uvedomme, lebo môže uzurpátorov napadnúť, že ju zmenia pre jej explicitné výzvy na aktivizmus národa. Keby to spravili, zdvihli by sa možno jazykové šable, no to je tak všetko, čo dnes dokážeme. Napriek tomu, že zažívame niečo, čo nebezpečne ohrozuje život občana, teda toho, čo je jadrom štátu, krajiny, vlasti. A chce žiť.

 

Nad Tatrou sa blýska,
hromy divo bijú.
Zastavme ich bratia,
veď sa ony stratia,
Slováci ožijú.

To Slovensko naše
posiaľ tvrdo spalo.
Ale blesky hromu
vzbudzujú ho k tomu,
aby sa prebralo.

Ešte jedle rastú
na krivánskej strane.
Kto jak Slovák cíti,
nech sa šable chytí,
a medzi nás stane.

(podľa J. Matúšku)

 

 

 

PhDr. Ján Papuga, PhD. * Bratislava-Rača * janpapuga@gmail.com  FB: Ján Papuga * FB skupina: Spoločenstvo slovenčinárov, priateľov školy a vyučovania * FB skupina: Konštruktívna školoveda – hľadanie strednej cesty * FB skupina: Riazanet – BA-NM * janpapuga.blog.pravda.sk * www . janpapuga . sk

—————————————————————————-

Odpovede na komentáre k tomuto blogu na tejto platforme nezverejňujem, nesledujem, nevyjadrujem sa k nim aj z dôvodu, že autori komentárov majú anonymné ID a môžu byť medzi nimi provokatéri. V prípade, že máte záujem o konštruktívnu pripomienku a moju reakciu na ňu, neváhajte ma kontaktovať prostredníctvom uvedeného e-mailu alebo FB. Rád odpoviem.

 

Publikované v Nezaradené | Vložiť komentár

Do školy sa dá nastúpiť alebo Testujme, testujme, testujme

Na začiatku chcem zdôrazniť, že neverím fámam typu, že testovaním sa zavádza čip a na očkovanie môže vymrieť populácia. S testovaním nesúhlasím z úplne iného dôvodu a ten je totožný aj s názorom odborníkov, ale aj s názorom ľudí, ktorí spochybňujú logiku rozhodnutí aktuálnej vlády. Ak bude môj zamestnávateľ chcieť test, tak už mám dohodnutý ten PCR v ambulancii mojej lekárky bez čakania v zime. Napokon prehlasujem, že nie som konšpirátor, ale riadim sa svojím rozumom, spoľahlivými zdrojmi informácií a hľadaním strednej cesty. A ešte: dodržujem ROR a verím, že tu epidémia je.

 

Nedávno som bol u zubára. Áno, u toho lekára, na ktorého tekutiny pacientov priam prskajú na všetky strany. Dal mi vykloktať nejakú dezinfekciu, pripomínala chuťou ústnu vodu, no ústna voda to nebola. Po nej mohol bezpečne vykonávať svoj zákrok v mojej ústnej dutine. Opýtal som sa ho, koľko táto dezinfekcia vydrží, ako dlho má ochranný účinok pred prípadnou nákazou. Povedal, že 12 hodín. Hneď mi napadlo, prečo sa takýmto spôsobom neošetria žiaci a učitelia, ktorí v škole ani zďaleka nie sú 12 hodín. Aj keby jedenie túto dezinfekciu narušilo (to som sa zubára nespýtal), znova by si po jedle vydezinfikovali na toaletách ústa. Veď v podstate aj po každom jedle by sa mali umývať zuby, čo sa v školách nedodržuje, hoci by sa mohlo. Tak takýto úkon v mimoriadnej situácii by sa pokojne mohol zaviesť. Môj zubár mi povedal, že sa takýto spôsob dezinfekcie môže využívať nanajvýš dva mesiace. Ale aj to by neprekážalo, aj mesiac škole striedavo s pobytom doma by bol prínosom v oblasti vzdelávania, ktoré jedine slovenská vláda totálne zablokovala, mysliac si, že dištančné štúdium je dostatočná náhrada. Možno sú aj dezinfekcie, ktoré sa dajú používať dlhodobo. Okrem ústnej dezinfekcie sú aj iné spôsoby. Existujú lampy, ktoré dokážu eliminovať v miestnosti vírusy. Alebo dezinfekčné brány. A dozaista by boli lacnejšie ako testy, ktoré sú už o hodinu neplatné a nedokážu odhaliť na 100 % pozitívnych. A je jedno či ide o strkanie tyčiniek do nosov, alebo o nechutné spoločné kloktanie s otázkami, kto bude daný materiál prenášať a zlievať v prípade, že ide o veľmi veľkú školu. Uvidíme, koľkých napne na zvracanie pri tomto úkone, resp. sa rozplačú pri prípadnom podráždení nosnej dutiny. Pritom sú efektívnejšie, dôstojnejšie a estetickejšie možnosti, ako ochrániť žiakov a zamestnancov školy. Fakt sa mi otvárajú rôzne scenáre, prečo sa takto ničí vzdelávanie, keď sú reálne riešenia. Tie však nebudem publikovať.

 

Normálnemu, logicky mysliacemu a priemerne vzdelanému človeku je úplne jasné, že testovanie je výplod skupinky ľudí, politikov, ktorá sa chce dostať do dejín, resp. chce premrhať štátne prostriedky neekonomickým spôsobom, t. j. zbytočne. Neverím, že sami veria, že to pomôže. Nuž, v politike priznať chybu je ojedinelé, najmä keď už sa stroj pustil. Keď milovníci testovania z bežných ľudí okydávajú odporcov, mali by si uvedomiť, že aj veda je proti celoplošnému testovaniu. Osobne si myslím, že ani regionálne testovanie nemá zmysel, keď hovoríme o tých nešťastných, nespoľahlivých a po hodine/dni neplatných Matovičových testoch.

 

Fakt by som túžil vedieť, čo vedie veľkú časť Slovákov k nekritickému schvaľovaniu toho, čo sa teraz deje na odberných miestach, keď vedia, že v podstate po vydaní certifikátu je ten už o hodinu/deň neplatný a máte sa ním preukazovať po týždni! (Je to ten strach z Fica? Že by vláda na tomto padla? No ona skôr padne pre „komunikáciu“ s národom.) Veď to je priezračná a nevyvrátiteľná hlúposť, o ktorej už aj malé decká hovoria! A opakujem, že nespoľahlivosť tých testov je vo vede všeobecne známa. Isto, Slovákov zase pritlačili diletanti v politike, čo sa deje už od 89., nenavrávajme si, že táto vláda je najhoršia. Ak nebudete mať certifikát, tak… Toto všetko je len prirodzeným dôsledkom ľahostajnosti a genetickej poddajnosti Slovákov a ich dôvery v predvolebný populizmus. Z nich veľká časť teraz stojí v radoch len pre to, že sa pochybnými legislatívnymi normami vláda otvorene vyhráža, že môžu prísť o prácu. A Slovák vydrží hlad, vydrží bez obchodov a testovania, vydrží bez sexu, vydrží aroganciu politikov, vydrží zármutok zo straty, vydrží tvrdú prácu, vydrží urážky a nadávky, vydrží samotu, no nevie prežiť život bez prostriedkov aspoň na priemernej úrovni. Skrátka sa bojí o prácu, ktorá neraz živí blízku i vzdialenú rodinu. A keď si to spojíme s tým, že bez zbytočného certifikátu nám neumožnia prechádzať sa v prírode, čo je napr. pre nás mešťanov prirodzeným relaxom po špine miest, tak viem zdôvodniť tie návaly a to, že sa nepozerajú na to, že možnosť nákazy v dlhých radoch, hoci aj s rozostupmi, je vysoká, prípadne si môžu odniesť iné choroby, že testovanie sa pripravuje chaoticky, že strávime tri hodiny čakaním na niektorých odberných miestach, že vláda nevie pripraviť spoľahlivý webový portál, kde by sa ľudia prihlasovali na čas, že sa hazarduje so silami zdravotníkov, že sa testovaním obťažujú aj malé deti, že sa testovaním obťažujú aj tí, čo sa testovať nemusia, že, opakujem, certifikátom sa bude preukazovať týždeň (!) po testovaní jednotlivca, že testovanie v zime je nepresné, že vytvorili zo Slovákov kasty – tí s certifikátom a tí bez certifikátu, že sa tí, čo nesúhlasia označujú za vrahov (!) aj samotným premiérom, hoci on sám vyhnal ľudí z lockdownu do ulíc, že, opakujem, testy v celoplošnom testovaní sú preukázateľne nepresné a zdanlivo negatívny človek môže byť pozitívny a to nie je „konšpirácia“ (napr. prípad ministra Naďa), že z ľudí spravili nepriateľov, ktorí sa hádajú pre nepresné a nezmyselné testy, že sa za peniaze daňových poplatníkov kupujú zlé testy, že ľudia prichádzajú o prácu, keď nesúhlasia s testovaním (a majú na to právo, ide o ich zdravie) alebo to vyvoláva konflikty medzi zamestnancami a zamestnávateľmi, v prípade škôl medzi riaditeľmi, učiteľmi, rodičmi a žiakmi, že sa nikdy nepreukázalo, že by celoplošné testovanie niečo zmenilo, jedine tak, že po tom prvom pribudli chorí, že polícia kašle na dôsledné kontroly, lebo sama vie, že rôzne legislatívne zdrapy sú právne pochybné a ťažko vymáhateľné a pod.

 

Ale Slováci sa nechajú otestovať namiesto protestu, lebo to je v ich podrobovaných  osobnostiach. Skúste si len na chvíľu predstaviť, že by zvíťazil zdravý rozum, ktorý vláde chýba, a Slováci by ich testovanie masovo bojkotovali. Stačil by miliónový odpor. Ale hromadne, nie po jednom. Lebo to denne vidíme, že individuálne vzbury sú trestané ako v nedávnej či dávnej minulosti. Ale vzbura sa nestane, vláda sa pochváli, ako bolo 3 000 000 občanov „zodpovedných“, že napriek hlúpostiam ich zámeru prišli, pripíše si to na svoj účet a na jar, keď bude vírus zrejme ustupovať povie, že to je dôsledkom ich rozhodnutia. Takto sa však šlendriánov pri vládnej moci akejkoľvek vlády nikdy, nikdy nezbavíme. A môžeme len čakať, čo si vymyslia nabudúce. Lebo táto pandémia a iné problémy nebudú poslednými dôvodmi na kontroverzné, účelovo obmedzujúce a hlúpe opatrenia politikov pri moci či už na Slovensku, alebo vo svete. A to nie je konšpirácia, ale vízia.

 

 

 

 

PhDr. Ján Papuga, PhD. * Bratislava-Rača * janpapuga@gmail.com  FB: Ján Papuga * FB skupina: Spoločenstvo slovenčinárov, priateľov školy a vyučovania * FB skupina: Konštruktívna školoveda – hľadanie strednej cesty * FB skupina: Riazanet – BA-NM * janpapuga.blog.pravda.sk * www . janpapuga . sk

Zdieľajte tento text, ak sa s ním stotožňujete, je verejný, netreba osobitný súhlas.  Ak sa text nedá zdieľať, príčinou je nastavenie skupiny. Posielajte tento text na vyššie miesta, ak sa s ním stotožňujete. Ukážte ho ľuďom, ktorí nie sú na internete. Aj takto sa menia veci. Ministerstvu školstva, príp. iným vládnucim politikom bol text zaslaný.

 

 

Publikované v Nezaradené | Vložiť komentár

Skutočné problémy školstva

Analytikov, ktorí sa vyjadrujú o školstve bez pedagogickej skúsenosti, beriem asi tak ako informácie zo štatistík či rebríčky „najlepších“ škôl. Ale napriek tomu ma motivoval výrok jedného z nich o absolútnej autonómii škôl aj v zmysle svojvoľnosti v obsahu vyučovania. I keď som dostatočne slobodne mysliaci pedagóg, takýto a podobné nápady považujem za extrémy, ktoré nič neriešia a nesúvisia s dlhodobou pedagogickou situáciou. V tomto prípade snáď neexistuje vyspelý štát, ktorý by nevyžadoval istú kvantitu tém, ktoré by mal ovládať každý jeho občan. Už som niekoľkokrát písal o tom, že riešeniu situácie v školstve neprospieva prechod z extrému do extrému bez rešpektovania toho dobrého z tradície slovenského školstva. Ale tak, bol to iba výkrik jedného z mnohých analytikov („expertov, komentátorov, odborníkov“ na školstvo), čo chcel zaujať, môžeme ho ignorovať. Najhoršie však je, že takéto výkriky neraz počúvame aj zo strany ministerstva alebo pridružených a premnožených školských inštitúcií. Zrušenie 9. ročníka, možnosť maturovať skôr ako v maturitnom ročníku, modelová škola a pod. Niekedy si myslím, že sa schválne púšťajú takéto motáky, aby sa presunula pozornosť na zástupné a nič neriešiace témy. A mnohí z nás na to naletia, posekáme sa a zatiaľ sa deje niečo od veci alebo nič. Uviedol som iba tri „motákové“ témy a pýtam sa, ako tieto tri uvedené zmeny odstránia aspoň sčasti marazmus v školstve? 9. ročník je už zaužívaný, prospieva mentálnej vyspelosti budúcich stredoškolákov, ba upevňuje poznatky základného vzdelania. Problém maturity rozhodne nie je v tom, že žiaci nemôžu maturovať skôr. Okrem toho už teraz existuje zákonná možnosť ako preskočiť ročník v prípade nadpriemerného žiaka. A modelová škola? Nemali by byť také všetky? Ale v situácii, keď na materiálno-technické podmienky škôl je minimálny rozpočet alebo sú na ne vyhradené peniaze z výziev, ktorých riešenie sa rovná stavbe pyramídy a potom mesiace čakáme na ich realizáciu, je dobre vybavená škola skôr raritou. Modelovosť školy v 21. storočí by mala byť samozrejmosť, nie potemkinovská dedina, ktorú ukážeme médiám a verejnosti ako liek pre podfinancované školy a ako politickú prezentáciu, ako to pekne ide. A to nehovorím o tom, že modelová škola vyžaduje aj iné ako materiálno-technické predpoklady.

 

Iste, moták typu spájania škôl či racionalizácie školskej siete bol vypustený, keďže tu máme problém, že mnohé školy zívajú prázdnotou. Ale bez detailnejších informácií, adekvátnej a empatickej komunikácie to opäť vyvoláva rozkol a hádky. Pevne však verím, že sa racionalizácia bude týkať aj vysokých, aj súkromných škôl. Nezabudnime však na to, že sa kedysi masovo rušili materské školy a dnes máme problém s nedostatočnou kapacitou.

 

Uvedomujem si, že prácu ministerstva prerušila epidémia. Čomu už nerozumiem je to, že práve ministerstvo školstva rieši pandémiu, čo by malo byť v réžii iného rezortu, keďže v školstve sú obrovské problémy, ktoré sa nemôžu ani pre mimoriadny stav odkladať. Neverím, že by sa nedala na takúto agendu vyčleniť v rámci ministerstva školstva krízová skupina, ktorá by odbremenila ministra a otvorila mu cestu na ozajstné zmeny v školstve. Ale keď už máme takýto stav, naozaj by sa mali ministerské inštitúcie zdržať bombastických vyjadrení tváriacich sa ako prevratná zmena. Poďme sa teda pozrieť na ozajstné problémy školstva, ktoré je možné zmeniť, no zatiaľ sa k tomu neodhodlala žiadna garnitúra.

 

Vzťah ministerstvo – škola – zriaďovateľ – nejednotné financovanie. Asi ani netreba povedať, čo táto subordinácia vyvoláva v bežnej škole, ako mení a ovplyvňuje dobré zámery, ako robí z riaditeľov a škôl sluhov, ako diskriminuje zamestnancov škôl, ako neodborne, neadekvátne zasahuje do odborného výchovno-vzdelávacieho procesu a pod. Príbehy učiteľov, rodičov i žiakov z toho vyplývajúcich je neúrekom. Je dobré, že sa minister vyjadril k zjednoteniu financovania. No to sme už počuli veľakrát. Na úrovni: „Bude sa o tom diskutovať.“

 

Ďalší skutočne vážny problém, o ktorom ministerstvo mlčí, je tá najnetransparantnejšia voľba riaditeľov, ktorá na roky ovplyvní celú školu, celú jej komunitu, nie iba učiteľov, na základe pár ľudí v rade školy, ktorí aj v tajnom hlasovaní podliehajú rôznym tlakom a málokedy hlasujú v súlade so skupinou, ktorú reprezentujú. A vieme dobre, že neraz (aj) od riaditeľa závisí progres i regresia školy a to, či škola funguje v súlade s požiadavkami doby. Posúdiť kandidáta na riaditeľa v rýchlom a netransparentnom výberovom konaní je priam, nemožné.

 

Asi taká najvýraznejšia výčitka je absencia vyššej úrovne gramotností žiakov, ktorá sa neraz medializuje jednostranne. Pravidelne to konštatuje aj zabetónovaná riaditeľka NÚCEM-u ako vážny nedostatok vzdelávania slovenských žiakov. (Práve tá, čo sa vyjadrila, že žiaci stredných škôl bez problémov zvládnu dištančné štúdium. Bez komentára…) Napriek tomu, že veľká časť učiteľov bez adekvátnej pedagogickej a didaktickej podpory prešla na pragmatické vyučovanie, teda aj na vyučovanie gramotností a iných prierezových tém. Ale máme tu okrem chýbajúcej metodiky aj iné bariéry, na ktoré narážame, a nevytvorili sme si ich my: Písal som už viac ráz, že celoslovenské testy sa líšia od tých medzinárodných, teda učitelia sa sústredia na kompetencie každoročných slovenských testov a nie na požiadavky tých medzinárodných. A to je práve vina NÚCEM-u, že nerozvíja požiadavky čitateľskej gramotnosti tak, ako to robia medzinárodné testy, podľa ktorých sme na nízkej úrovni.

 

V testoch zlyháva pomerne početná časť žiakov (relevantná vzorka) zo sociálne príznakových rodín, čo ovplyvňuje celoslovenskú úspešnosť v rôznych testovaniach aj v medzinárodných rebríčkoch. Avšak pri takýchto žiakoch zlyhávajú snahy aj v iných oblastiach výchovno-vzdelávacieho procesu. Učitelia sa síce  maximálne snažia, no štát nerobí systematické a účinné zmeny, aby sa problém sociálne príznakových žiakov riešil. Opäť sa realizujú iba jednorazové projekty, ktoré majú minimálnu efektivitu a dosah na niekoľko jednotlivcov, alebo takým deťom pomáhajú dobrovoľníci, ktorých je menej, ako by bolo potrebných.

 

Na rozvíjanie gramotností či iných potrebných nadpredmetových tém okrem učebníc potrebujeme uvoľnenie osnov a komplexné prehodnotenie štátneho vzdelávacieho programu, aby sa nesúkali deťom iba poznatky, ale najmä kompetencie a postupy.

 

Napokon pokles motivácie vo vzdelávaní vôbec súvisí aj s tým, že žiaci vidia, aký profil majú rôzne osobnosti politického a spoločenského života, že vzdelávanie a výchova takýchto ľudí   zďaleka obišla, no napriek tomu sú úspešní a obdivovaní, že im bez problémov prešlo podvádzanie pri vzdelávaní. Ale súvisí to aj s tým, že je veľa škôl, na ktoré sa dá ľahko dostať, že sa nerobí vedomostná selekcia a spravidla sa každý dostane na školu, na ktorú nemá danosti. Ba takúto školu aj absolvuje, dostane titul alebo maturitné vysvedčenie. A ak nie, prejde na inú. Za takýto stav nemôžu učitelia, ktorí sú priamo i nepriamo tlačení spoločnosťou a systémom k znižovaniu požiadaviek na študentov – veď aj politici si všetko zľahčujú. Toto veru zrušenie deviateho ročníka či možnosť maturovať skôr nevyrieši.

 

Ďalej sa pri rôznych hurónskych nápadoch nemyslí na to, že v školách sa nevyskytujú iba ideálne deti z miest, pri ktorých sa predpokladá istá miera vnútornej motivácie. Vôbec sa nemyslí na tie iné deti, ktorých pribúda. Áno, bola finančná výzva na inkluzívne tímy. Len to by nemala byť iba výzva. Dostatočné personálne vybavenie školy by malo byť samozrejmosťou, aby individuálne snahy učiteľov pomôcť tým iným žiakom boli podporené aj odborným personálom v každej škole, ktorá má deti i adolescentov s rôznymi problémami. Zároveň však treba myslieť na to, či má trh dostatočný počet odborných pracovníkov, ktorí by sa mohli a chceli zamestnať v podhodnotenom školstve. Nehovoriac o tom, že neexistujú mnohé kompenzačné učebnice a pomôcky, ktoré sú pri inkluzívnom vzdelávaní alfou a omegou.

 

Bohaté personálne vybavenie majú desiatky ministerských inštitúcií, o činnostiach ktorých netušíme, no odoberajú miliónové finančné prostriedky, ktoré by boli užitočnejšie v školách ako právnych subjektoch, ktoré by samy vedeli zabezpečiť servis, ktorý majú tieto akože pedagogické inštitúcie ponúkať.

 

Sem-tam sa spomenie debyrokratizácia. Tá by možno nebola takým problémom pri dostatočnom a adekvátne odmeňovanom personálnom obsadení škôl. V súčasnom stave byrokracia odoberá najmä okruhu vedenia školy čas na najdôležitejšiu kompetenciu – kreovanie a vedenie výchovno-vzdelávacieho procesu. Ale neraz vnímame hurónske správy o debyrokratizácii. Ak však  niečo ubudne, niečo administratívne zase pribudne. A nezabúdajme na to, že ďalšou byrokraciou zahŕňa školy aj zriaďovateľ. Príkladom na to, že ministerstvo neraz proklamuje debyrokratizáciu, je požiadavka po dištančnom vzdelávaní v 2. pokroku 2019/20 napísať správu, hoci sa bežne uvádza meškanie v učive už v správach predmetových komisií. A inšpekcia ešte za starého vedenia nabehla a kontrolovala tento zbytočný dokument v čase informačného chaosu a zmien zo dňa na deň, ktoré zahltili riaditeľov škôl a pridali ďalší stres už vystresovaným pracovníkom škôl.

 

Určite je závažným problémom plat zamestnancov škôl, teda nie iba učiteľov. Nebudem to podrobne rozoberať. Uvediem k tomu iba dve tézy: Bez adekvátneho platu (nie 6 %) nezískame kvalitných zamestnancov. A neadekvátny plat spôsobuje priamo či nepriamo to, čo sa nášmu školstvu vyčíta (pozri vyššie i nižšie). Skúste sa zamyslieť, prečo aj slovenské renomované firmy, ale aj tie, čo chcú byť úspešné, motivujú zamestnancov práve platom a rôznymi lukratívnymi bonusmi.

 

Ďalším skutočným problémom školstva, ktorý sa nám neraz vyčíta, je to, že žiaci nie sú pripravení na výkon povolania. Pripomínam, že toto všetko súvisí aj s vyššie uvedenými postrehmi. Ale inak si myslím, že je to bublina, ktorá ma za cieľ účelovo prebudovať (porozbíjať) podstatu zaužívaného funkčného vzdelávacieho systému v prospech niekoho, kto si zrazu povie, že školy nefungujú, že učitelia sú na vine a nezaslúžia si ani súčasný plat. Teda ide o zmenu škôl za to, čo pochybil štát. Nebude však aj v prípadnom novom systéme štát robiť rovnaké chyby?

 

Alebo tým chce niekto presadiť podivné predstavy o fungovaní škôl, ktoré majú vychovávať sediacich vyhľadávačov v googli alebo svetových lídrov? Avšak, to je mylná predstava o škole a zjednodušovanie a degradácia osvojovania základných poznatkov poznania. S aktuálnym systémom sa pracovať dá, je overený a dá sa vylepšovať. Ale citlivo.

 

Základná škola má žiakom ponúknuť základné všeobecnovzdelávacie poznatky, nie suplovať profilácie stredných škôl. Ak si rodič či budúci zamestnávateľ myslí, že sa v rámci ZŠ naučí žiak plynule hovoriť cudzím jazykom vo všetkých jazykových štýloch a komunikačných situáciách, je to totálna neznalosť pedagogicko-psychologických súvislostí a možností žiaka. Isto, opäť sa tu dostáva do popredia kvalita  jazykárov, ktorí vykonávajú neraz úplne iné a výrazne lepšie platené povolania. Ale ak aj pár vynikajúcich jazykárov zostalo oddaných škole, na komunikáciu v cudzom jazyku je potrebná oveľa vyššia dotácia, no tá sa v škole nedá zabezpečiť. Napriek tomu sa domnievam, že vyučovanie cudzieho jazyka na ZŠ zvýšilo v posledných rokoch svoju úroveň. Aj vďaka zanieteným učiteľom. Ale absolútno sa v oblasti cudzích jazykov málokedy dosiahne aj preto, že komunikačné kompetencie sa širšie rozvádzajú vo vyššom veku a na základe pobytu v inojazyčnej krajine.

 

Takisto si nemyslím, že sa zavedením vyučovania predmetu techniky (v predchádzajúcej vláde) odstráni „nemotornosť“ žiakov bez toho, aby sa pripravili na to učitelia – technikári a školské dielne pred zavedením tohto predmetu ako medializovaného reformného prvku. Dnes to učia prevažne laici, keď nemajú dielne, sú vonku alebo si v triede píšu poznámky a ťukajú na interaktívnu tabuľu.

 

Napokon o tom, že ZŠ má pripraviť žiakov na pracovný trh, odporuje aj to, že celoslovenské testy sú iba o matematike a slovenčine. Kde sú iné predmety? Napr. aj výchovy sú požiadavkou pri prijímaní na umelecké stredné školy. Tie výchovy, ktoré sa tiež zväčša musia učiť neodborne a nedbá sa o ich hodnotenie, hoci môžu byť v budúcnosti tiež obživou žiakov. A to, že sa učia neodborne, nie je vinou riaditeľov.

 

V rámci strednej školy už môžeme hovoriť o tom, že majú pripraviť žiakov buď na odbor, alebo na ďalšie štúdium na vysokej škole. Iste, likvidáciou intenzívnej praxe vo firmách, ktorá tu dlho bola, sa sčasti obmedzil praktický rozmer vyučovania. Vrátil sa však formou duálneho vzdelávania, ktoré by malo byť na každej škole nie ako projekt, ale ako súčasť vyučovania. Napriek tomu si teraz nespomeniem na školu, ktorá by prakticky nepripravovala žiakov na budúce povolanie. Áno, neraz aj teoreticky, keďže vieme, že teória je prísnou súčasťou praxe. Prečo asi budúci lekári či zdravotníci musia dopodrobna poznať celú anatómiu tela, aj keď sa budú venovať napr. zubnému lekárstvu? Ale je tu jeden fakt. Stredná škola nemôže žiaka pripraviť pre konkrétnu firmu, podnik, najmä keď nevieme, kde bude žiak v budúcnosti pôsobiť. Ak máme školu spojenú s automobilkou, musí žiak nastúpiť po maturite do nej? (Teda ak sa k tomu nezaviaže.) Musí robiť iba prácu súvisiacu s automobilmi? Nemusí.

 

Domnievam sa, že sa tu prehadzuje zodpovednosť organizácií na školy, avšak práve organizácia musí doškoliť žiaka na to, čo potrebuje, to žiadna škola nedokáže, najmä ak ide o viacerých potenciálnych zamestnávateľov absolventov. Tak je to aj v spomenutom lekárstve. Absolvent-lekár nikdy nejde priamo do praxe bez „zaškolenia“ a asistencie skúsených lekárov. Tak by to malo byť aj pri stredoškolskom vzdelávaní. Absolventa zaučí skúsenejší kolega alebo sektor firmy, ktorý sa zaoberá školeniami. Iste, žiak musí mať pevný základ zo strednej školy. Treba však pripomenúť opäť degradáciu vzdelávania (pozri vyššie), ktorá sa prejavuje aj na schopnosti a motivácii učiť sa a vykonávať povolanie, čo však nie je zodpovednosť školy, ale spoločnosti.

 

Avšak aj pri nástupe do zamestnania po tej najlepšej a najkvalitnejšej strednej škole vždy treba doškolenie a nastavenie nového zamestnanca na konkrétny výkon práce na konkrétnom pracovisku. Aj po určitom odpracovanom čase, s každou nastupujúcou metódou, technológiou, po novom jave a objave a pod. Tak je to aj s absolventmi vysokej školy. Uvediem učiteľský príklad. Nikdy sme na didaktike vysokej školy nemali semináre o žiakoch s poruchami. No boli sme vedení k zdrojom, ktoré som si prečítal, zúčastnil som sa školení a domnievam sa, že som sa dostatočne oboznámil so spôsobom práce s takýmito deťmi. Ak mi to nebude stačiť, idem na ďalšie vzdelávanie.

 

Ohľadom cudzieho jazyka na stredných školách je podobná otázka kvality pedagógov (pozri vyššie) a stále nedostatočnej dotácii pre cudzie jazyky, ktorá sa však nedá nekonečne zvyšovať. Tu si treba uvedomiť, že jazyk, komunikácia sa neučí len v klasických školách. Kto vie vopred, čo bude robiť, či tam treba jazyk, dovzdeláva sa aj inými spôsobmi ako 45-minútovými hodinami v triede plnej žiakov. Robia to aj ľudia, čo vyšli zo škôl, aby nezabudli reč.

 

Školy môžu mnohé kompetencie rozšíriť, obohatiť, vtĺcť podkladovú teóriu, vplývať na žiakov, ale nedokážu pripraviť žiakov na výkon každého povolania na 100 %, na štúdium na hocijakej vysokej škole v obmedzenom a oklieštenom priestore vyučovania, ktorému sa kladie mnoho bariér, ktoré sama škola nedokáže prekonať. A navyše, nie je potrebné, aby ich škola prekonávala za každú cenu. Aj na toto potrebujeme reálnu pomoc ministerstva.

 

Školám sa vyčíta aj neuplatniteľnosť absolventov. Prepánajána, ak vidíme dlhodobo, že sa niektoré odbory neuplatňujú, nie je o ne záujem, prečo sú stále v učebných plánoch stredných a vysokých škôl??? Prečo sa takéto odbory podporujú, kým potrebné odbory zanikajú nie iba pre nezáujem žiakov, ale preto, že nemajú rozpočtovú perspektívu a nemajú prostriedky na to, aby sa menšinový odbor stal atraktívnym, aby prežil. Kde sú v situácii, keď máme neuplatniteľné odbory, možnosti rekvalifikácie? Niekedy to bola bežná súčasť dovzdelávania. Okrem uvedeného máme málo miest na pracovnom trhu, mnohé z výberových konaní sú naoko, niektorí zamestnávatelia vyžadujú nadčloveka, iní chcú vymedzený vek alebo kvantum práce za malú odmenu. A to sa fakt nedá pripísať na rub školám.

 

Ak by som spomenul materiálno-technické vybavenie škôl, asi by som sa opakoval. V 21. storočí škola bez telocvične, jedálne, učiteľských notebookov? Nonsens. Ale pravdivý. A to nehovorím, aké rôzne pomôcky a materiály prinášajú učitelia na pracoviská zo svojich domácností. A teraz nemyslím nadštandardné predmety, ale aj tie najzákladnejšie potreby, ktoré vám dajú v každej banke, keď nastúpite do práce. O samozrejmosti ako mať napr. pracovné telefónne konto môžeme iba snívať. V modelovej škole toto všetko isto bude, nech môžeme slintať a potom vidieť, akí sme v bežných školách chudáci.

 

Už som spomínal problém osnov. Sú veľmi ďaleko od požiadaviek súčasnej doby, hoci sú záväzné. Minister vraví o nejakom overovaní akýchsi modulov. Načo zas nové pojmy a overovanie. Tu treba poriadnu obsahovú reformu s možnosťou jej aktualizácie a s priestorom na vyučovanie nadpredmetových kompetencií. Povinný základ musia mať všetky školy, to mi nikto nevyhovorí,  aj keď som otvorený názorom alternatívnych škôl. Otázkou je, aký široký má byť ten základ a koľko miery slobody má mať škola pri dopĺňaní tém vyučovania. A toto nevyriešia žiadne cykly, dlhodobé experimentálne overovania či prevratné úvahy o presune piateho ročníka do prvého stupňa. Treba v spolupráci s učiteľmi, ale aj verejnosťou nanovo zostaviť flexibilné osnovy pre školy. Isto, bude reptanie zo strán učiteľov, ale ak sa zvolí primeraná a odborná komunikácia, ktorá stále chýba,  pochopia.

 

Tu však robia aj učitelia chybu. Preberajú učebnicu či kadejaké pracovné zošity ako záväzné, pričom je úplne jasné, že knihy dávajú do obsahu oveľa viac, ako sa vyžaduje v štandardoch. (Okrem iného, sú často nekvalitné, zastarané alebo narýchlo „zbuchnuté“ a s obsahovými  chybami.) Prečo to niektorí učitelia robia? Prečo nejdú do hĺbky povinného javu? Prečo sa nevenujú nadpredmetovým témam? Prečo nemotivujú žiakov k vyhľadávaniu informácií? Prečo zapĺňajú tematické plány nadpismi z učebníc? Pričom, aktuálne osnovy umožňujú sčasti aj inú prácu so žiakmi, nie čisto encyklopedickú. (To uznávam, aj keď ich kritizujem.) Aj toto všetko súvisí s kvalitou prípravy pedagógov a s ich kvalitou, resp. nekvalitou spôsobenou aj tým, že sme odkázaní na nekvalitných učiteľov, ktorým stačí nízky plat.

 

O obsahovej reforme sa mlčí, lebo je politicky nepríjemná, no v opakovaných výhradách voči školstvu je podstatným faktorom, ktorý má priamu súvislosť s vyučovaním, skúšaním a nadväzovaním na ďalšie stupne vzdelávania.

 

Takto v novom roku mi napadlo týchto niekoľko skutočných problémov, o ktorých sa nehovorí vôbec alebo minimálne, hoci majú vážne dôsledky pri konštatovaniach o zlyhávaní škôl i žiakov, učiteľov aj rodičov napriek tomu, že sa pedagogická paradigma výrazne zmenila. Hoci bola iba v rukách pedagógov, ktorí pri tejto zmene neraz narážali na mnohé prekážky a nevzdali sa. Veď na takých stojí to naše chatrné školstvo. Pritom podobné prekážky sa dajú zmeniť aj bez mnohoročnej diskusie, aj bez podivných a trvalo neudržateľných projektov, bez megalomanského navýšenia financií, ktoré v systéme máme, bez sústavného filozofovania o tom, či je potrebné to a to odstrániť, to a to prijať. Napriek tomu všetkému sa pravidelne, ba systematicky predkladá verejnosti, že školy zlyhávajú, sú veľmi zlé, nie sú na výslní v kadejakých rebríčkoch, sú zastarané, sú nepriateľské, buzerujú rodičov administratívou a pod. Takáto skratka je pre mňa neprijateľná a takéto mýty by mali búrať skôr naši politickí predstavitelia a ich spolupracovníci. Bez ohľadu na to, či je téma populárna. A vzápätí by sa slová mali meniť na komplexné aktivity a činy namiesto nadbiehania vybraným skupinám priateľských politike alebo ministerstvu, s vlastnými, neraz uletenými nápadmi na fungovanie škôl. Zatiaľ však pedagogická realita aj po jarnej politickej zmene zostáva v stagnácii, zameriava pozornosť na nepodstatné, alebo sa venuje populárnym či epidemiologickým témam, občas hodiac do médií háčik tváriaci sa ako zlatý šperk.

 

 

 

 

 

 

 

PhDr. Ján Papuga, PhD. * Bratislava-Rača * janpapuga@gmail.com  FB: Ján Papuga * FB skupina: Spoločenstvo slovenčinárov, priateľov školy a vyučovania slovenčiny * FB skupina: Konštruktívna školoveda – hľadanie strednej cesty * FB skupina: Riazanet – BA-NM * janpapuga.blog.pravda.sk * www . janpapuga . sk

Zdieľajte tento text, ak sa s ním stotožňujete, je verejný, netreba osobitný súhlas.  Ak sa text nedá zdieľať, príčinou je nastavenie skupiny. Posielajte tento text na vyššie miesta, ak sa s ním stotožňujete. Ukážte ho ľuďom, ktorí nie sú na internete. Aj takto sa menia veci. Ministerstvu školstva, príp. iným vládnucim politikom bol text zaslaný.

Publikované v Nezaradené | Vložiť komentár

NOVOROČENKA 2021

Otvoriť.

Publikované v Nezaradené | Vložiť komentár

OČKOVACÍ NÁTLAK

Dovolím si na svojom blogu publikovať názor mojej kamarátky, pedagogičky Mgr. Dariny Vranovej, ktorá je okrem iného autorkou knihy Škriatkovia pomáhajú deťom o medziľudských vzťahoch medzi žiakmi. Stotožňuje sa s mojím názorom, ktorý je tak isto o tom, že to, čo sa deje okolo pandémie, ale aj iných tém, je často nechutnou ilustráciou medziľudských vzťahov. Toľko nenávisti, čo som vnímal za posledný rok, ma vydesilo. A politici túto polarizáciu dokonalo podnecovali. Darinka moje pocity pomenovala – chýbajú základné aspekty medziľudskej komunikácie, ktorú v školách máme učiť a používať… (bližšie pozri článok).

Čo sa týka očkovanie, pravdepodobne bude dobrovoľné, takže načo sa starať do tých, čo sa dajú alebo nedajú. Okrem toho, nikto tu z nás nerozhodne o tom, či ozaj nebude povinnosť očkovania. Rozhodnú o tom vládnuci, ktorých sme si zvolili. Domnievam sa, že ozaj nechajú očkovanie na dobrovoľnosti, keďže už pobabrali mnoho vecí a nebudú chcieť viac dráždiť verejnosť. Im totiž ide o politiku, nie o to, čo sa má alebo nemá objektívne realizovať v protipandemických opatreniach. Avšak, pokojne sa môže stať, že nás do niektorých krajín nevpustia nezaočkovaných. A vtedy môžeme vypisovať rôzne statusy, nezmeníme to, keďže ide o záležitosť cudzej krajiny.

Osobne nemám potrebu zaočkovať sa, domnievam sa, že mám silnú imunitu a dlhodobo sa teším zdraviu. Určite neverím tomu, že očkovanie radikálne zasiahne do môjho tela alebo doň niečo implantuje. Rešpektujem však ľudí, čo sa obávajú vedľajších príznakov, ako sa ich obávajú pri hocijakom inom očkovaní. Ale ak bude injekcia podmienkou cestovania do zahraničia alebo požiadavka v mojej práci, podvolím sa a verím, že mi to neublíži presne tak, ako iní veria, že by im to mohlo ublížiť. Ak je očkovanie cesta k normalizácii svetovej situácie a ozaj uvidíme úspechy, nech sa páči. Ale rozhodnem sa sám, či podstúpim takýto zákrok. A určite sa nenechám označovať v zámere manipulácie za nezodpovedného, vraha či odporcu väčšinového názoru, ak sa rozhodnem nezaočkovať. Takýto očkovací nátlak budem s radosťou ignorovať, lebo nie vždy za ním stojí poctivý zámer.

 

A teraz príspevok Darinky Vranovej:

 

Spúšťa sa mediálna kampaň za očkovanie. Ďalšie mediálne ovplyvňovanie a najmä vplývanie na mysle ľudí, ktorí majú kritický postoj k očkovaniu. Keď sledujem sociálne siete ohľadom tejto témy, neuniknú mi argumenty ľudí za očkovanie, ktoré sa opakujú v diskusiách pod článkami k tejto téme. Čo som sa v niektorých komentároch dozvedela? Ak mám kritický postoj k očkovaniu, VRAJ nie som súčasťou riešenia problémov. VRAJ som sebecká, pretože nemyslím na tých, ktorí ležia v nemocnici na dýchacích prístrojoch. VRAJ mám obetovať svoju osobnú slobodu, aby som chránila tých druhých. VRAJ SA MÁM PRISPÔSOBIŤ…

A ja sa kriticky pýtam, prečo sa mám prispôsobiť, pretože zjavne je toto úlohou kampane? Kde sa tu vytratila úcta medzi ľuďmi k životu a slobodnému rozhodovaniu jednotlivcov? Začínam si uvedomovať, ako sa podarilo médiám svojím neustálym šírením strachu medzi ľudí vtĺcť medzi nich klinec, kedy nielen stoja proti sebe, ale niekde sa vytratila aj ich schopnosť EMPATIE a REŠPEKTU – tém, ktoré tu boli pred pandémiou neustále premieľané. Máme ich vôbec v sebe, alebo muselo prísť k tejto situácii, aby sme sa tieto postoje učili v behu počas konkrétnej vyhrotenej situácie, pretože ako je vidieť, pevné postoje jednotlivcov sa len tak ľahko zmanipulovať nedajú. Tá mediálna masáž okolo nás akosi v ľuďoch potlačuje tie ľudskejšie aspekty a naopak v nich eskaluje vďaka strachu len inštinktívne bojovné správanie.

Teraz sa vrátim k tým argumentom tých, ktorí sa snažia tlačiť na ľudí s opačným postojom k očkovaniu. Ja nie som súčasťou riešenia problému, ak nosím celý deň rúško a potom potajme, keď venčím svojho psa na osamotených miestach, lapám s chuťou po čerstvom vzduchu, ktorý by mal byť pre mňa vonku prirodzený bez rúška? Ja som sebecká, ak športujem, zdravo sa stravujem a posilňujem svoju imunitu, aby som bola zdravá, a tak mohla kvalitne prispievať svojou prácou do spoločnosti a do vzťahov? Ja by som mala podľa názorov iných obetovať svoju osobnú ochranu na úkor kolektívnej ochrany, ak to tak intuitívne necítim? Môžem si byť istá, že nebudem patriť k tým ľuďom, ktorí budú mať následky a namiesto prežitia plnohodnotného a nápomocného života sa budem doťahovať o nejaké odškodné? Ide predsa o môj život a moje zdravie, to sú najdôležitejšie dôvody pre moje rozhodnutie s ohľadom očkovania ako nenavrátiteľného zásahu do svojho tela aj s ohľadom na vzdialenejšiu budúcnosť, pretože dlhodobé účinky vakcíny ešte nie sú zdokumentované.

Napriek práci na prvom stupni a neustálom kontakte s ľuďmi som stále zdravá. Dokonca aj môj otec vo svojom vyššom veku 73 rokov – ako človek z rizikovej skupiny po prekonaní rakoviny – je neustále medzi ľuďmi pri práci v Tescu a je stále negatívny. Môj syn bol v zahraničí v úzkom kontakte dva týždne s pozitívnou osobou a aj po druhom pretestovaní sa je stále negatívny. Takže prirodzený imunitný systém si vie poradiť s ľahším priebehom Covidu, a preto som presvedčená, že môj organizmus nepotrebujem zaťažiť vakcínou a žiť v neustálej podvedomej úzkosti na nezdokumentované dlhodobé následky, s čím môj život stratí určitú psychickú stabilitu. Takže takýmto dobre nepremysleným rozhodnutím môžem ublížiť viac sebe ako druhým a nielen možnými následkami, ale aj psychicky.

Všetky tie najčastejšie sa vyskytujúce argumenty v diskusiách a aj teraz v médiách -napíšem to kriticky – obsahujú rôzne odtienky komunikácie spojenej s manipuláciou a aj slovnou agresiou (posmešné spomínanie čipov, obviňovanie a používanie výčitiek, jednostranne zameraná mediálna kampaň, ktorá sa tiež nevyhýba výčitkám na adresu poslancov či občanom s iným názorom). Keby som sa zamerala na využívanie ideí asertivity, empatie, tolerancie a emocionálnej inteligencie v súčasnej dobe, o ktorých sme boli pred pandémiou zahlcovaní rôznymi článkami, v reálnej skutočnosti sme sa používaniu postojov spojených s týmito ideami úplne vzdialili. Emócie vrú, empatia sa nepoužíva voči všetkým stranám, asertivita tiež dostáva zabrať a jednostranný tlak v médiách a na sociálnych sieťach s absenciou tolerancie naberá na obrátkach – dokonca aj cez Vianoce. Nastáva ďalšia situácia v spojení s vytvorením nezmieriteľných táborov, ktoré v diskusiách „štekajú“ po sebe bez náznaku rešpektu k postoju druhého človeka a v ktorých sa zasa zabúda na to, prečo sme ľuďmi a že na druhej strane komunikácie je človek. Výnimky sa však nájdu a tých je naozaj minimum.

Aj tie najlepšie úmysly sú cestou do pekla, pretože našu spoločnosť tento mediálny tlak rozdeľuje ešte viac. Na piedestál stavia tých, ktorí idú s hlavným mediálnym prúdom a do sebaobrannej pozície tých, ktorí po nepríjemnej skúsenosti s „dobrovoľným“ testovaním protestujú možno nahnevanejšie než by to bolo bez spomenutej skúsenosti, pretože dôvera je naštrbená.

Najväčšiu zodpovednosť za svoje zdravie a život má konkrétny človek. Nie tí ktorí mu podsúvajú svoje predstavy o jeho zodpovednosti, tí nebudú žiť jeho život, ak sa niečo pokazí. A preto je tak dôležité vlastné slobodné rozhodovanie.

 

 

 

PhDr. Ján Papuga, PhD. * Bratislava-Rača * janpapuga@gmail.com  FB: Ján Papuga * FB skupina: Spoločenstvo slovenčinárov, priateľov školy a vyučovania * FB skupina: Konštruktívna školoveda – hľadanie strednej cesty * FB skupina: Riazanet – BA-NM * janpapuga.blog.pravda.sk * www . janpapuga . sk

Publikované v Nezaradené | Vložiť komentár

VIANOCEEEEE!

V deň Štedrého dňa píšem pozdravy známym. Zrejme nedokážem každému individuálne napísať, keďže mi záleží na tom napísať každému osobné slová. Tak tieto slová venujem všetkým známym i menej známym.
Želám Vám všetkým pokojné, veselé, zdravé, sýte, hĺbavé, rozprávkové, šťastné, rodinné, literárne, ľudské, hrejivé tri nasledujúce vianočné dni. Darčeky nie len materiálne, ale hlavne duchovné. A čas na rozmýšľanie a prehodnocovanie, aby sme mali aj zvyšný rok vianočný. Lebo ma mrzí to trojdňové pozastavenie, kým celý rok vnímame nenávisť, zákernosť, neľudskosť, nepriateľstvo, invektívy aj za vlastné názory. A nie iba na FB. Vianoce sú v nás, nie iba v dátume.
Všetkých Vás pozdravujem, myslím na Vás a verím, že zostaneme priateľmi v každých chvíľach.
A ak máte silu, vôľu, priestor, nezabudnite si vziať opustené dieťa alebo zvieratko. Najmä to dieťa, lebo tie prežívajú Vianoce ťažšie. A je jedno, či majú desať alebo 15 rokov. Rád poradím, keďže som vďaka osvojeniu získal môj najväčší poklad, syna Marca.
Obaja Vás pozdravujeme.
Nazdravie, dobrú chuť, veľa hviezd a snov!
PS: Keby ste nemali chuť na TV, posielam link na náš síce nie vianočný, ale isto s Vianocami súvisiaci koncert: https://www.youtube.com/watch?v=J3__6HOSo1g&feature=youtu.be
Publikované v Nezaradené | Vložiť komentár