KOHO MAJÚ ŠKOLY „VYTVORIŤ“?

Môj text pre Region Press, najčítanejšie regionálne noviny: link

 

PhDr. Ján Papuga, PhD. * Bratislava-Rača * janpapuga@gmail.com FB: Ján Papuga * FB skupina: Spoločenstvo slovenčinárov, priateľov školy a vyučovania * janpapuga.blog.pravda.sk * youtube: Ján Papuga * www . janpapuga . sk

 

Zdieľajte tento text, ak sa s ním stotožňujete, je verejný, netreba osobitný súhlas. Ak sa text nedá zdieľať, príčinou je nastavenie skupiny. Posielajte tento text na vyššie miesta, ak sa s ním stotožňujete. Ukážte ho ľuďom, ktorí nie sú na internete. Aj takto sa menia veci.

Publikované v Nezaradené | Vložiť komentár

AJ/LEN MY ZA TO MôŽEME

Link

Publikované v Nezaradené | Vložiť komentár

OBSAHOVÁ REFORMA KURIKULA

OBSAHOVÁ REFORMA KURIKULA (ŠVP)

 

1) Správa zo stretnutia s riaditeľkou Štátneho pedagogického ústavu

 

Pani riaditeľka mi doposiaľ neodpísala, či môžem správu zverejniť, preto ju zverejňujem bez jej súhlasu, domnievajúc sa, že nie je v nej nič tajné.

 

Dňa 17. 6. 2021 som mal ako zakladateľ neformálneho FB Spoločenstva slovenčinárov, priateľov školy a vyučovania slovenčiny a ako učiteľ slovenského jazyka a literatúry (SJL) stretnutie s pani riaditeľkou Štátneho pedagogického ústavu (ŠPÚ) Mgr. Miroslavou Hapalovou a s jej spolupracovníkmi. Stretnutiu predchádzal e-mail, v ktorom som žiadal o to, aby sa pristúpilo k výraznej obsahovej zmene SJL, keďže od začiatku reformy z roku 2008 štátne vzdelávacie programy (ŠVP) z nášho predmetu patria k problémovým a dlhodobo diskutovaným, obsahujú rôzne didakticko-metodické nedostatky a z formálneho hľadiska sú neprehľadné a neraz nezrozumiteľné. Navyše, pri zostavovaní celoslovenských testov a prípravy žiakov na ne sa nedajú jednoznačne interpretovať, čím sa nedá presne určiť, aká téma sa má testovať, resp. vyučovať. Oceňujem, že sa čiastočné úpravy zrealizovali v tzv. inovovanom ŠVP, avšak ani v ňom sa nedospelo k dôkladnej obsahovej a metodickej revízii, k aktualizácii, ktorá by zodpovedala komunikačným i vzdelávacím požiadavkám 21. storočia v oblasti vyučovania materinského (cieľového) jazyka a literatúry.

 

Pani riaditeľka so svojimi spolupracovníkmi ma informovala o plánoch v súvislosti s obsahovou premenou vyučovania v súčinnosti s premenou členenia vzdelávania na ISCED 1 a 2 na tri cykly, teda k výraznej obsahovej reforme sa schyľuje. Oboznámila ma s tým, že v súčasnosti sa konštituujú kurikulárne rady, ktoré vytvoria nový obsah vzdelávania, začínajúc práve základnou školou a ak budú personálne a časové kapacity, pristúpi sa aj k reforme ISCED 3.

 

Keď som sa dozvedel o možnosti stať sa členom skupiny na kurikulárnu zmenu, prihlásil som sa a moja prihláška bola akceptovaná. Začiatkom spoločnej práce má byť spojená konferencia Metodicko-pedagogického centra a Štátneho pedagogického ústavu, kde sa vytvoria kontúry budúcej obsahovej reformy. V budúcnosti sa plánuje spojenie ŠPÚ s MPC a vytvorenie regionálnych pobočiek, ktoré budú poskytovať školám a učiteľom podporu. Pani riaditeľka ma vyzvala na účasť na tejto konferencii a na prípravu podkladov, ktoré som získal po mnohoročnej spolupráci so slovenčinármi z rôznych častí Slovenska. Zavádzanie novej pedagogickej dokumentácie sa má realizovať v roku 2023. Nemalo by sa stať, že po politickej zmene sa opäť začne odznova, keďže na obsahovú reformu sa viaže čerpanie eurofondov.

 

Pani riaditeľke som prisľúbil konštruktívnu spoluprácu, ak to bude viesť konečne k modernému výchovno-vzdelávaciemu obsahu vyučovania (aj v rámci iných predmetov). Garantujem, že v procese konštituovania nových ŠVP budem vychádzať zo širokého spektra názorov a skúseností členov nášho Spoločenstva. Prihovoril som sa aj za možnosť verejného pripomienkovania konceptu ŠVP, čo sa vzalo na vedomie.

 

Aj keď je obsahová reforma SJL veľmi potrebná, uznal som argumenty pani riaditeľky, že je potrebné venovať kreovaniu nového obsahu čas a hľadať širší konsenzus. Verím, že naše Spoločenstvo bude v tomto procese prínosom.

 

2) Správa z konferencie o zmene kurikula (ŠVP)

 

Ako som vás už informoval, prizvali ma do kurikulárnej rady, ktorej cieľom je zostaviť nový obsah vyučovania, v našom prípade SJL/SJSL. Koná sa tak pod Štátnym pedagogickým ústavom. Asi viete, že s inštitúciami mám problém, resp. kriticky k nim pristupujem, no napriek tomu som sa konferencie zúčastnil. Slovenčine sa  aktívne venujem, počúvam vás, diskutujem s vami a spoločne sa snažíme o zmenu.

 

I. – III. júla 2021 sa v Banskej Bystrici konala konferencia v rámci národného projektu pod záštitou ŠPÚ a MPC. Tam sa stretli jednotliví členovia kurikulárnych rád s cieľom načrtnúť kontúry obsahových zmien. Tak sa aj stalo. Okrem prezentácií o zámere zmeniť vyučovací obsah sme v rámci sekcie SJL vypracovali minimálne podklady (východiská) pre zmeny. Viac sa vo vymedzenom čase a bez prípravy spraviť nedalo. Predpokladám však, že stretnutia členov kurikulárnych rád budú pokračovať. Prezenčne či dištančne. Na oba spôsoby som pripravený a budem rád, keď sa budete naďalej v našej skupine vyjadrovať, ja to budem absorbovať a hľadať cestu, ako to aplikovať v budúcom obsahovom dokumente. Na druhej strane, ak uvidím, že to nebude viesť k lepšiemu ŠVP, budem dôrazný. Nateraz však verím, že sa týmto podujatím otvorí cesta k vyučovaniu praktických, moderných a aktuálnych poznatkov. Napriek tomu mám pár postrehov, ktoré predložím aj kompetentným, ale najskôr ich predložím vám, keďže vy formujete môj názor a náhľad na pedagogiku nášho predmetu.

 

  1. Trochu ma zmiatla na konferencii (resp. na workshopoch) disproporcia v sekcii SJL: príliš veľa ľudí z ŠPÚ (a i.), z VŠ a pomenej učiteľov regionálneho školstva. Asi by stálo za zváženie stanoviť pomer (pokojne aj vyvážený) medzi jednotlivými členmi podľa pracovísk, aby sa nestalo pri reálnejších kontúrach nových pedagogických dokumentov, že najmenšie slovo budú mať práve učitelia ZŠ a SŠ. Je bežné konštituovať rôzne komisie pomerným systémom, aby sa lepšie rozhodovalo. Nie je to kritika, ale návrh na efektívnejšie fungovanie komisie. Teda ak som pochopil správne, že o kreovaní ŠVP budeme rozhodovať my v komisii (prípadne odborná verejnosť pripomienkami), nie niekto zhora.
  2. Riešili sme aj spor či a ako majú vstupovať do stanovovania obsahu SJL vedci a VŠ učitelia. Ja za všetko, čo viem o slovenčine, vďačím práve vysokej škole – Filozofickej fakulte a jej dvom SJL katedrám, ktoré mi rozšírili obzory tak, že mám úplne iný pohľad na SJL ako je ten tradičný, navyše obohatený o roky doktorandského štúdia. Zároveň som praktik, preto si uvedomujem, že vkladať vysokú vedu do dokumentácie, čo má slúžiť učiteľom, riaditeľom, žiakom i rodičom, by bol nesprávny krok, zase by sa vyučovanie stalo terčom kritiky. Hoci by vedecké poznatky v novej dokumentácii mohli byť významným prínosom. Mal som však pocit, že kurikulum bolo prevažne v rukách VŠ učiteľov. A z minulosti už vieme, ako to dopadlo, keď sa im nechalo hlavné slovo. Vedu v tvorbe koncepcií tolerujem i vyžadujem, no musí sa sprístupniť práve tým, ktorí budú pedagogickú dokumentáciu využívať. Aj keď som bol VŠ učiteľ, budem určite dohliadať na to, aby sa z kurikula nestal nečitateľný zhluk pojmov, v ktorom si vedec alebo VŠ učiteľ presadí to svoje. V diskusii odznelo, že sa stavajú bariéry medzi regionálnymi a vysokoškolskými učiteľmi. Tak to však nie je, teda ja to tak nevidím. Ale je nespochybniteľné, že práve vysokoškolskí pedagógovia, ktorí nepoznajú každodennú realitu v triedach základných a stredných škôl, nemôžu, nevedia, nedokážu plne profilovať vzdelávanie na týchto školách. To je akoby sme my chceli hovoriť, čo sa má na vysokoškolských pracoviskách učiť. Hoci vyhlasujeme, že katedry vyučujú nepodstatné veci a nepripravujú dôkladne budúcich učiteľov, k profilácii vysokoškolských študijných odborov nás nepozývajú. Oni však chcú určovať vyučovací obsah regionálnemu školstvu. Ak už je to tak, nech  je  to aspoň vyvážené. Aj na to budem dávať v rámci možností pozor, rešpektujúc názory vysokoškolských kolegov.
  3. Do tretice mám pocit, že opäť chcú ŠVP zoštruktúrovať, tabuľkovať a zaplniť obsiahlymi abstraktnými vetami. Isto, nejaké tie formulácie v pedagogickom dokumente sú dôležité, ale musia byť k veci a sémanticky bohaté, aby sa nestalo, že si musíme domýšľať, čo sa má/nemá učiť. Ale rozdeľovať zas všetko na vzdelávacie oblasti, na ciele, kompetencie a podobné výmysly vytvorí opäť neprehľadný dokument, ktorý bude radšej ignorovaný ako dešifrovávaný. Čo tak kreovať ŠVP tak, že bude iba obsahový a výkonový štandard? Povie sa, čo má žiak daného stupňa zvládnuť, bez ročníkového delenia a bez kadejakého rozdeľovania učiva na tri cykly. Ako je to napr. v občianskej náuke. Samozrejme, nech sa v novom dokumente nepredpisuje ako učiť a nech sa v ňom vymedzí priestor na to, aby si škola mohla pridať učivá, ktoré považuje za dobré na vyučovanie (hoci nebudú povinné), nech sa umožní formálne si odčleniť sloh, jazyk a literatúru (systémovo nie) a nech si učiteľ vyberie, či učiť literatúru periodicky alebo žánrovo, či učiť jazykovedu systémom jazykových rovín alebo integrovane. A určite by sa už teraz malo pristúpiť aj k zmene ŠVP pre stredné školy, o čom sa na konferencii nehovorilo. To by sme však museli mať pri tvorbe dokumentov iba reálnych a skúsených učiteľov. Myslím si, že by sme takéto kurikulum hravo vytvorili a presvedčili kolegov, že je dobré. Jednoduchá štruktúra dokumentu sa ľahko číta, flexibilne sa dá dopĺňať a pri akejkoľvek zmene netreba meniť všetky niekoľkoraké členenia. Obávam sa však, že k jednoduchosti ŠVP pedagogické dokumenty viesť nebudú. Ale budem sa snažiť na to poukazovať.

Na záver si uvedomme, že zmena je potrebná. Síce nie akákoľvek, ale je. Kritizovať, že sa zase niečo mení, nie je dobré. Keď je niečo zlé, musí sa to zmeniť. Hoci aj každý rok. Chybou je, že učitelia pri zmenách nemajú podporu a musia kreovať rôzne pseudodokumenty, preto sa vzpierajú. Na konferencii sa však hovorilo, že toto sa už pri novej koncepcii nestane, teda vybuduje sa systém pomoci učiteľom. Ak sa vytvorí ťažkopádny dokument, vtedy spusťme kritiku.

 

A ak sa už zverejní nejaký ten obsah nového ŠVP, prosím, nehovorte, že toto ja chcem učiť a to vypadlo, toto nerád učím, toto tam treba pridať… Kurikulum predmetu nie je o osobných preferenciách, treba sa naň pozrieť z celoslovenského hľadiska a z pohľadu kolegov, žiakov a potrieb spoločnosti. SJL nie je lingvistika a literárna veda, ale pragmatická jazyková a literárna výchova detí a dospievajúcich ľudí.

 

Takto nejako by som si predstavoval proces kreovania nového ŠVP a verím, že sa napokon k tomu dospeje. Ale ja som len koliesko v systéme zdĺhavej práce, ktorú koordinujú inštitúcie. No budem sa snažiť veci meniť. Pomôžete?

Publikované v Nezaradené | Vložiť komentár

Učitelia nechcú vyučovať

Môj text pre Region Press, najčítanejšie regionálne noviny: link

 

PhDr. Ján Papuga, PhD. * Bratislava-Rača * janpapuga@gmail.com FB: Ján Papuga * FB skupina: Spoločenstvo slovenčinárov, priateľov školy a vyučovania * janpapuga.blog.pravda.sk * youtube: Ján Papuga * www . janpapuga . sk

 

Zdieľajte tento text, ak sa s ním stotožňujete, je verejný, netreba osobitný súhlas. Ak sa text nedá zdieľať, príčinou je nastavenie skupiny. Posielajte tento text na vyššie miesta, ak sa s ním stotožňujete. Ukážte ho ľuďom, ktorí nie sú na internete. Aj takto sa menia veci.

Publikované v Nezaradené | Vložiť komentár

Rizikové tábory?

Môj text pre Region Press, najčítanejšie regionálne noviny
Link: tu
PhDr. Ján Papuga, PhD. * Bratislava-Rača * janpapuga@gmail.com FB: Ján Papuga * FB skupina: Spoločenstvo slovenčinárov, priateľov školy a vyučovania * janpapuga.blog.pravda.sk * youtube: Ján Papuga * www . janpapuga . sk
Zdieľajte tento text, ak sa s ním stotožňujete, je verejný, netreba osobitný súhlas. Ak sa text nedá zdieľať, príčinou je nastavenie skupiny. Posielajte tento text na vyššie miesta, ak sa s ním stotožňujete. Ukážte ho ľuďom, ktorí nie sú na internete. Aj takto sa menia veci.
Publikované v Nezaradené | Vložiť komentár

Povinná materská škola

Môj text pre Region Press, najčítanejšie regionálne noviny
 
Link: tu
 
PhDr. Ján Papuga, PhD. * Bratislava-Rača * janpapuga@gmail.com FB: Ján Papuga * FB skupina: Spoločenstvo slovenčinárov, priateľov školy a vyučovania * janpapuga.blog.pravda.sk * youtube: Ján Papuga * www . janpapuga . sk
 
Zdieľajte tento text, ak sa s ním stotožňujete, je verejný, netreba osobitný súhlas. Ak sa text nedá zdieľať, príčinou je nastavenie skupiny. Posielajte tento text na vyššie miesta, ak sa s ním stotožňujete. Ukážte ho ľuďom, ktorí nie sú na internete. Aj takto sa menia veci.
Publikované v Nezaradené | Vložiť komentár

Hodiny školovedy – 1. časť

Pre technické dôvody sa mi nepodarilo zrealizovať živé vysielanie. Preto Vám sprostredkúvam audiozáznam 1. časti relácie o školstve.

 

Relácia pre učiteľov i neučiteľov, slovenčinárov i neslovenčinárov, odborníkov i laikov. A aj pre žiakov

Témy:

– testovanie 9, testovanie EČ: Čo s maturantmi a deviatakmi?;

– ako učiť slovenčinu

– klasika či inovácia?;

– projekty: Robí celá rodina;

– povinné materské školy? No a?

 

Otázky pokojne vkladajte do komentárov, budem odpovedať.

 

Autor:

PhDr. Ján Papuga, PhD. * Bratislava-Rača * janpapuga@gmail.com FB: Ján Papuga * FB skupina: Spoločenstvo slovenčinárov, priateľov školy a vyučovania * FB skupina: Slobodná iniciatíva nezávislých občanov * FB skupina: Riazanet – BA-NM * janpapuga.blog.pravda.sk * youtube: Ján Papuga * www . janpapuga . sk

 

Publikované v Nezaradené | Vložiť komentár

HODINY ŠKOLOVEDY – I. časť

Kolegovia, rodičia, žiaci, priatelia, priaznivci školstva,

 

keď počúvam kto všetko a AKO sa vyjadruje k školstvu a k školám, ide ma rozdrapiť. Najmä preto, že moje dlhoročné tvrdenie, že veci sa meniť dajú a pomerne ľahko, platí. Riadim sa frázou, všetko sa dá, len treba chcieť (navyše treba mať skúsenosť, kompetentnosť a vzdelanie). Často sa ma pýtajú, ako by som to a to zmenil. Radšej to nezverejňujem, lebo sa okolo toho strhnú také nenávistné diskusie, že stratím všetky zvyšné ilúzie. Napriek tomu som sa rozhodol, že na základe svojich dlhodobých a rôznorodých pedagogických skúseností spustím pravidelnú (zatiaľ) e-reláciu Hodiny školovedy, v ktorej predstavím svoje nápady.  Neviem zatiaľ, či mám vyššie ambície. Isté však je, že verím, že slová, diskusie, články, blogy vplývajú na tých hore a možno sa raz niečo zmení. A možno niekto z nás bude môcť niečo meniť. Ak nie, tak diskusie sú niekedy ventilom toho, čo nás trápi. Zatiaľ bude táto diskusia jednostranná, no v budúcnosti nevylučujem priamy dialóg, dokonca živé stretnutia.  Samozrejme, otázky, pripomienky a konštruktívne myšlienky možno počas vysielania písať, budem na ne reagovať.  To YouTube umožňuje.

 

Prvá časť mojej relácie bude vo štvrtok 3. 6. 2021 o 16.00 (nastavte si pripomienku). Viac nájdete v priloženom linku: https://www.youtube.com/watch?v=fAHQ9cAvBFM

 

Témy I. časti:

– testovanie 9, testovanie EČ: Čo s maturantmi a deviatakmi?;

– ako učiť slovenčinu – klasika či inovácia?;

– projekty: Robí celá rodina;

– povinné materské školy? No a?

Publikované v Nezaradené | Vložiť komentár

K MDD

Deti,
– zostaňte deťmi čo najdlhšie, nič vás neminie, netreba nič urýchľovať,
– učte sa čo najviac a nie iba z učebníc, vedomosti vám nik nevezme,
– vážte si ľudí, no nech si aj oni vážia vás, vek nie je dôvodom podceňujúceho správania k vám,
– buďte aktívne, zaujímajte sa, nedajte sa odradiť, potrebujeme rozhľadených Slovákov,
– neriskujte zbytočne, nezahrávajte sa so zdravím, už je aj tak dosť ohrození ľudského života,
– vážte si prírodu a zvieratá, nech konečne príde generácia, čo nebude devastovať,
– nebojte sa poprosiť o pomoc, veľa samy zvládnete, no samým vám bude smutno,
– oddychujte, relaxujte, práca síce šľachtí, no vypnutie každú budúcu prácu vylepšuje,
– smejte sa, aby smiech prebil najväčšie problémy života.
 
Krásny Medzinárodný deň detí bez chorôb, svárov a krivých pohľadov dospelých.
Publikované v Nezaradené | Vložiť komentár

Ako vybrať základnú školu? (pokračovanie)

Pre Region Press ďalší diel Školovedy
Minule som ponúkol niekoľko spôsobov na to, ako vybrať dobrú školu. Každý vníma prívlastok dobrý inak, teda je veľmi ťažké, aby sa školy vedeli prispôsobiť všetkým názorom. Potom sa buď neprispôsobujú, alebo sa snažia vychádzať v ústrety rodičom a žiakom. Pravdou však je, že veľká časť škôl má zabezpečený dostatočný počet žiakov podľa spádu a nemusia bojovať o iné deti. Preto môže dôjsť k rôznym problémom a konfliktom, ktoré sú rodičia nútení ignorovať, keďže nemajú kam inam dieťa prehlásiť. Pravda, stále je viac rodičov, čo si platia za súkromné školy alebo si ponechajú deti v domácom vzdelávaní. Poznám takých a plne chápem ich motivácie. Sám sa po komunikácii s kolegami z rôznych kútov Slovenska čudujem, ako veľká časť škôl, riaditeľov a učiteľov pôsobí. Akoby sa zasekli v dávnej dobe a nepochopili, že dnešná generácia (doba) je iná a vyžaduje si odlišný prístup. Ak sa toto nepochopí, môžu sa prehlbovať škody na žiakoch, ktorých vychovávame a vzdelávame pre našu budúcnosť. Stane sa to však ťažko, keď budeme z hľadiska štátu i z vnútra škôl budovať priamo či nepriamo nenávisť k vzdelávaniu, jeho degradáciu, antagonistický vzťah k žiakovi a rodičovi. Alebo vnucovať žiakom frázy namiesto myslenia, chápania a uvažovania bez strachu z vyslovenia názoru. O to je situácia uvedomelého rodiča ťažšia: Doma svoje dieťa vedie k životu v 21. storočí, no musí ho dať do inštitúcie, ktorá je v protipóle k jeho výchove.
Obávam sa, že zmena bez dôraznej reformy v rukách odborníkov z regionálneho školstva, ktorá nemusí byť zdĺhavá, sa nedostaví. Ale, nie vždy všetko stojí na ministerskej reforme. Empatia, asertivita, humanizmus, komunikácia, medziľudské vzťahy by mali byť v DNA pedagógov, ktorí majú v rukách budúcich občanov, voličov. Ako sa môže stať, že uvedené vlastnosti roky vyučujeme, máme ich v učebniciach pedagogiky, rozprávame o nich deťom, prezentujeme ich na stenách škôl, no keď sa vyskytne čo len najmenší problém so žiakom či rodičom, uzavrieme sa a súdime. A hlavne zabúdame na to, akými sme boli my, resp. akými niektorí stále sme. Aj postoj v krízových situáciách je dôležitým kritériom na výber školy. A ak je tento postoj školy škodlivý, opakujem to, čo spomínam stále: Škola nie je iba riaditeľ a učitelia, ale celá komunita. Tá nech ju mení. Dôsledky z ľahostajnosti k fungovaniu škôl zo strany komunít škôl už dnes pociťujeme. A budú sa prehlbovať.
PhDr. Ján Papuga, PhD., pedagóg ZŠ a VŠ
Publikované v Nezaradené | Vložiť komentár