Zo spravodajstva: predvolebná politická nedeľa

V relácii RTVS diskutoval predstaviteľ koaličnej bandy a predstaviteľ opozície. Nemenujem, čitateľ si zistí. O vkuse mužského koaličného predstaviteľa vo vzťahu k ministerke školstva nemožno pochybovať. Je sympatická. Ale to je tak všetko. Všetky jej pracovné a politické vlastnosti ju na míle vzďaľujú od najlepšej ministerky školstva. Tento politický analfabet však niekedy povie niečo, čo ma zaujme a aspoň z malinkej časti s tým súhlasím, čo však neznamená, že ho budem voliť či obhajovať. Považujem to len za syntaktickú náhodu, že vyslovil čosi zmysluplné k školstvu, keďže jeho a celú jeho stranu nepovažujem za kompetentnú na školstvo. Ale jeho upozornenie na tradíciu a istý konzervativizmus v školstve beriem. Školstvo nie je firma, nesmie sa reformovať hurá systémom experimentov a pokusov. Tie sa môžu začať uplatňovať, ale až po odstránení tých zemitých, praktických a najtriviálnejších problémov, ktoré nám bránia v práci. Ak sa na tieto problémy navrstvia rôzne pokusy často neodborníkov na regionálne školstvo, úpadok školstva sa len prehĺbi. Tak ako nie je nič zlé na liberálnych metódach v školstve, tak nie je nič zlé na abstrahovaní z konzervatívneho a klasického. Príklon k jedinému správnemu predpokladanému extrémizmu v školstve nie je dobré, hoci extrémistické riešenia v školstve máme už dávno.
Nemenovaný rovnako spomenul, že sa hovorí o zdevastovanom školstve, čím sa ponižujú rôzni šikovní Slováci, ktorí sa uplatňujú v štáte i vo svete. Odmyslime si, že by títo mohli patriť k staršej generácii, ktorá mala školstvo ešte ako-tak funkčné a nemrzačené politickou mocou či na úrovni parlamentu, či regiónov. Myslime aj na tie stovky učiteľov, čo napriek školskému marazmu zostávajú v školstve a vychovávajú žiakov, ktorí majú šancu byť úspešní nie vďaka školstvu, ale vďaka učiteľom a danej škole. No a nezabudnime aj na to, že ak jednotlivci vyrastajú v zlých podmienkach, neraz sa spustia mechanizmy, aby sa človek zo zlej situácie dostal a tie často vedú k úspechu. Politika si môže klásť zásluhu len za to, že vytvorila podmienky, ktoré nás niekedy motivujú presadiť sa a snažiť sa meniť veci, meniť svoj život. Spomínaný politik teda mal pravdu, máme šikovných ľudí. Ale školská politika či už tá aktuálna alebo tá, ktorá sa chystá ujať štátu, s tým nemá nič spoločné.
Ešte by som dal komentár k predstaviteľovi opozície, ktorý vravel, že zmena v školstve sa prejavia tak za 10 rokov. Pripadá mi to ako vyhováranie sa. Nesúhlasím s tým. Stále trvám na tom, že existuje množstvo triviálnych zmien, ktoré by školstvo dokázalo posunúť minimálne o jedno volebné obdobie dopredu. Nič by nestáli rozpočet. A získali by si učiteľov, čo je základom fungovania školstva. „Experti“ na školstvo, ktorých sa v poslednom čase vyrojilo neúrekom, však triviálne problémy školstva nepoznajú. Hovoriť o desaťročnom horizonte zmien môže len nekompetentný odborník na školstvo alebo ten, čo berie do úvahy politické tlaky na zmeny v školstve než požiadavky žiakov, učiteľov a rodičov.