Takže súdruh Žinčica zase rozdával funkcie – tajomník ministerstva školstva pre šport. Snáď je to čestná funkcia, keďže v čase všeobecného nedostatku v školstve by si ministerka nedovolila cynicky použiť rozpočet na ďalšiu platenú funkciu. To, že byrokrati školstva niečo zamýšľajú, sa dalo tušiť tým zbytočný športovým testovaním, ktoré sa tento rok realizovalo na školách. Vlastne bez „sa“. Realizovali ho nekompetentní učitelia I. stupňa.
Tak či tak, máme nového tajomníka, aj keď sa čudujem, čo môže známeho športovca motivovať, aby sa pridal k skazonosnému ministerstvu školstva (a športu). Zámer sa zdá byť jasný – športový tajomník sa má venovať športu, ktoré rozvoj v podstate zlikvidovalo samo ministerstvo, ktoré už mnohé roky bez ohľadu na vládnucu koalíciu ničí výchovno-vzdelávací a v rámci toho telovýchovný proces. Ten mal slušne vypracovaný systém podpory talentovanej mládeže, ktorý bol znefunkčnený. Nielen rušením športovísk v prospech developerov, ale aj nedostatočným financovaním športových zoskupení či legislatívnymi zásahmi, napr. likvidácia športových zameraní škôl. Počul som, že sa plánujú aj iné „vylepšenia“ športového školstva.
Paradoxom je, že v štáte so športovým tajomníkom máme školy bez telocviční alebo bez dostatočne vybavených telocviční. Možno si sám nový tajomník ideálne predstavuje, že to všetko zmení. Obávam sa však, že to bude administratívna funkcia vymýšľajúca rôzne testy a tabuľky bez aplikácie zistení do konkrétnych riešení, najmä ak nebude vôľa finančných rezortov. Prehĺbi sa iba charakter ministerstva ako teoretického kolosu, ktorý predstiera, že koná. A možno si vtedy tento športovec uvedomí, do čoho vstúpil.
V súvislosti s týmto divadielkom mi napadá, prečo sa stal tajomníkom praktik, reálny športovec so skúsenosťami, kým ministri či štátni tajomníci sú stranícki nominanti s minimálnou skúsenosťou s regionálnym školstvom. Takisto sami ministri. Byť vysokoškolským učiteľom, vedcom nie je kvalifikáciou na rozhodovanie o REGIONÁLNOM školstve. Aspoň tak by to nemalo fungovať. To by sme však nemohli byť na Slovensku. U nás, aj keby boli v štruktúrach školstva odborníci na regioškolstvo, by to dopadlo tak, ako je to dnes, keď majú školstvo v rukách nekompetentní. Pretože vôľa posilniť jeho financovanie či spraviť skutočnú reformu sú iba frázy, ktoré sa opakujú pred voľbami, po voľbách a stále dokola už tak dlho, že akýkoľvek krok ministerstva nemožno brať seriózne.