PREZLEČME SA V ŠKOLE

Prezliekať sa v škole za opačné pohlavie, aby sme poukázali na problematiku sexuálne inak orientovanej menšiny, sa mi nejaví ako vhodný spôsob prezentovania tejto témy. Isto, na stužkových, akadémiách či v letných táboroch je to zaručený spôsob vyvolania smiechu. Ale v téme LGBT nejde o komično! Okrem toho, problém tzv. transexuálov nie je taký vypuklý. Pri splnení istých kritérií sa im dá medicínsky pomôcť. Obávam sa však, že si tento „škandál“ odskáču homosexuáli, ktorým sa naopak žije ťažšie, hoci sa nie vždy obliekajú ako opačné pohlavie a na mnohých ani nezbadáte, že majú inú orientáciu.
Zámer nemenovanej školy preobliecť sa v jeden deň za opačné pohlavie považujem za kontraproduktívny a nedôstojný výchovno-vzdelávacej inštitúcii. Kontraproduktívny preto, že aktivita vyburcovala veľkú časť ľudí, ktorí v intenciách hyperkonzervativizmu a náboženského fanatizmu odsudzujú tieto menšiny a šíria nenávisť – dostali zámienku. Toho sa potom chytia politici, ktorí sa utvrdia v presvedčení ignorovať sexuálne menšiny. A nedôstojné preto, lebo aktivita by sa zmenila na šou plnú humoru. Stačí si predstaviť žiaka či učiteľa v sukni a vznikne smiech alebo výsmech. Až druhotne dôjde k zamysleniu sa. Navyše, v rámci školy je viacero menej vyspelých žiakov, ktorí si ešte len tvoria názory a v tomto procese nemusia prijať zámer preoblečených spolužiakov, ba môže sa v nich vyvinúť/potvrdiť odpor k menšinám. Alebo vezmú aktivitu ako marketingový ťah, možnosť vlastnej sebaprezentácie.
Je veľa iných ciest, ako popularizovať LGBT tému – pripnúť si symbolickú stužku, organizovať odborné besedy, zaradiť témy tolerancie do vyučovania. Isto, vášne sa vždy objavia. Ale vtedy treba argumentovať, vysvetľovať, oponovať, nie zosmiešňovať (hoc neúmyselne) a nie realizovať síce dobre mienené, no kontroverzne vyznievajúce aktivity, čím podráždime odporcov a zákonodarcov.
Je nepopierateľné, že sa u nás hrubo porušujú práva sexuálnej menšiny, ktorá nemôže za to, aká je. Akoby nestačilo to, že denne narážajú na krivé pohľady časti spoločnosti. Len preto, že chcú žiť. Na legislatívny nedostatok bude musieť skôr či neskôr Slovensko reagovať, ako to postupne robia vyspelé štáty. Škola musí byť nástrojom na poukázanie na diskrimináciu akejkoľvek menšiny (požadujú to aj rôzne pedagogické dokumenty). Nájsť však správny spôsob je v súčasnej silno polarizovanej slovenskej realite veľmi dôležité a zároveň náročné, no nie nemožné. A práve vhodne zvolený spôsob vedie k pomoci týmto menšinám.