POLITICI NIE, TO ONI!

Médiami rezonuje prieskum, v ktorom mladí ľudia preferujú politickú stranu s nevhodnými názormi na tragické historické obdobie. Schválne nepoužívam slovo extrémistická, keďže extrémistické postoje sa udomácňujú aj u „štandardných“ strán. (Extrémizmom je podľa mňa vyjadrovanie niektorých politikov, zlé legislatívne predpisy, to, že sedia v parlamente ľudia, čo podvádzajú a stretávali sa s pochybnými ľuďmi, riešenie vecí, ktoré nie sú vážnym problémom, napr. štátne symboly, ignorovanie petícií a veľa iného.) Otázkou je, prečo mladých ľudí oslovujú strany, ktoré nič nedokázali, šíria nenávisť a vyzdvihujú totalitné zriadenia. Politici sa vyhovárajú na médiá či vzdelávanie. (Obviňujú školu, výchovu, sociálne siete, pritom sami majú v rukách to, aby mladí dôverovali štátu a motivovali záujem občanov vyzdvihovať štát.) Pritom práve oni majú možnosť ovplyvňovať verejnú mienku. (Musím to podčiarknuť, lebo ak sa správa vysoký predstaviteľ štátu tak, ako sa správa, je prototypom konania svojich voličov. Keď môže on, môžem aj ja. Alebo tu platí boľševická nerovnosť občanov? Politik je – mal by byť – vrcholný, zákonný, bezúhonný predstaviteľ štátu pod drobnohľadom všetkých, je napodobňovaným, nasledovaným.) Ak by sme denne neboli svedkami nemorálneho, arogantného a devastačného správania moci, médiá by neškandalizovali (napr. korupcia, podvádzanie, šéf ústavného výboru je priateľom odsúdeného mafiána, daňové podvody, vulgarizácia, upevňovanie moci, znehodnocovanie titulov a hodností, papalašizmus a pod.) Keďže sa to deje, aj mladí to vnímajú a nedôverujú stranám, ktoré síce nepreferujú zločinecké ideológie, ale konajú tak, že je to v rozpore s rozumom. (Podceňuje sa tento vplyv na mladých!) Odmietajú „štandardnosť“, ktorá nadobudla pejoratívny ráz. (Osobne by som nevedel povedať, ktorá z aktuálnych strán v parlamente je štandardná. Možno štandardná z hľadiska náležitostí, ktoré má mať.) Je známe, že občania sa v časoch krízy utiekajú ku kadejakým alternatívam. Nepoučia sa, kým si neoveria, ako sa alternatíva chopí moci. A toto je kolobeh, ktorý preberajú mladí. (A toto ide dokola, kým občania nenadobudnú pocit skepticizmu a fakt sa budú utiekať k anarchii, k neposlušnosti, k deštrukcii.)
Vinou zabetónovaného systému je aj to, že predstavitelia kontroverzných zoskupení môžu pôsobiť v politike napriek názorom na hranici legálnosti. Keď prejdú zákonnou registráciou, je prirodzené, že ich cieľom je získavať hlasy a rovnako sa dá očakávať, že si získajú popularitu. Prvopočiatkom však je, že strana s problematickými názormi vznikla a pôsobí. (Ak rešpektujeme zákony a súdy, strana, ktorú nemenujem, ale aj podobné strany v iných krajinách majú úplne rovnocenný nárok na politické bytie, keďže neodporujú zákonu. Prečo potom odsudzovať národ, ktorý ich preferuje? Prečo odsudzovať jednotlivcov? Volia si to, čo ponúkol demokratický politický systém…)
Nemyslím si, že mladí, ktorí v prieskume uprednostnili kontroverzné zoskupenie, sú prívržencami zločineckej ideológie. Málokedy sa takáto strana oficiálne hlási k propagácii neľudského režimu. Avšak reční o problémoch, ktoré vedia osloviť voličov iba z dôvodu, že ich doterajšie vlády ignorovali. Problémy so sociálne neprispôsobivými (Vieme, ktorá časť obyvateľstva sa myslí. Domnievam sa, že je to časovaná bomba. Nie iba pre väčšinové obyvateľstvo, ale aj pre samotnú menšinu. Znásilňovanie, incest, sexuálne a drogové skúsenosti maloletých, znečisťovanie životného prostredia, klčovanie lesov, nebezpečné vykurovacie zariadenia, nízka hygiena, nemožnosť vzdelávania detí, alkoholizmus a úžerníctvo, hlad, neľudské týranie zvierat sa, vandalizmus a krádeže, nemožnosť zamestnať sa, epidémie a pod. Dlhé roky sa s týmto problémom nič nerobí. Pár preventívnych programov nedokáže zvrátiť to, do čoho sa táto skupina ľudí rúti. A ak sa chce niekto brániť, je hneď xenofób, rasista, netolerantný, predstaviteľ segregácie. Pritom neraz dochádza k diskriminácii na úkor väčšinového obyvateľstva. Problémy sa neriešia sľubmi a rečami, ale nepomenovaná strana ostro pomenúva riešenia týchto problémov, čo zaujme obyvateľov, ktorí možno nechcú radikálne riešenie, ale chcú aspoň nejaké riešenie – a tým radikálne vysloveným sa ľahšie verí. Pripúšťam, že ideológia o menšinách, ktorá sa tragicky rozvinula počas 2. svetovej vojny je, žiaľ, stále veľkej skupine občanov blízka, preto sa jej princípy vyťahujú nielen na Slovensku. Štandardné politické strany sa v záujme pudu sebazáchovy dištancujú od riešenia menšín. To však neznamená, že strana sľubujúca tvrdý zákrok niečo spraví po nástupe k moci. Istá je jedna vec – občan chce, aby sa to vyriešilo, keďže dochádza k veľmi nepríjemným konfliktom.), vnucovanie nevýhodných pravidiel inými štátmi (Myslím tu najmä EÚ a NATO. V rámci EÚ rezonujú v obyčajných ľuďoch hyperbyrokratické nariadenia, ktoré naša vláda bez problémov prijíma, hoci to znepríjemňuje život bežným ľuďom. Možno aj cez túto prizmu Slováci nevnímajú tie výhody a pozitíva tohto zoskupenia. NATO zase rezonuje v súvislosti s tým, že sa investujú miliardy do vybavenia slovenského vojska, ktoré aj tak nie je bojaschopné. Bežný človek sa pýta, prečo sa tieto peniaze nedajú na zdravotníctvo, školstvo, sociálne veci.), znevýhodňovanie domácich firiem, poľnohospodárov, degradovaná mediálna kultúra (S tým máme obrovský problém aj v školách, pretože žiaci sa často stotožňujú s mediálnymi objektmi. Ak k tomu pripojíme sociálne siete, máme tu vplyvy, ktoré ani škola, ani rodina neeliminuje: gýč, násilie, kultúra vyjadrovania, povrchnosť, dôraz na fyzický vzhľad, degradácia hodnôt. Čo to robí s vyvíjajúcou sa mládežou, hádam ani netreba hovoriť. Isté je, že to zasahuje ich psychiku i fyzické zdravie, čo už stojí za uváženie a riešenie.) a pod. Hovoria dôrazne a populisticky, keďže nemajú vládnu moc. Volič rád počúva sľuby a v súčasnej dobe i radikálne riešenia každodenných problémov. Pritom zabudne na to, že keď mali šancu, nedokázali nič. Vyhovoria sa, že s nimi nikto nechce spolupracovať, čo im tiež získa hlasy. (Martýri vždy boli obľúbení. To nie je na škodu. Ale politický martýr, ktorý je všetkými prenasledovaný, je obzvlášť obľúbený.)
Škola v tvorení názoru budúcich voličov ťahá za kratší koniec. Posledné vlády zničili školy tak, že žiaci nemajú dôvod vzhliadať k nim. (Škola nie je autoritou. Žiaci k nej nemajú vzťah. Do veľkej miery je to tým, že systém školy zreťazil a učitelia, ak nechcú mať problémy, musia tie reťaze udržiavať.) Učebné osnovy sú nastavené na teóriu, abstrakciu a bezúčelné memorovanie. Nie je priestor na kritické myslenie, diskusie, hĺbkovú analýzu a na aktuálne problémy. (Ak si ho aj učiteľ vytvorí, zamešká učivo. Tvorcovia kurikula nemyslia na to, že škola má často aj iné aktivity, ako sú bežné vyučovacie hodiny. Osnovy sú preplnené často nepotrebnými témami.) Škola nie je pre žiakov autoritou, no nie výlučne vinou učiteľov. Totalitným ideológiám sa na vyučovaní pravidelne venujeme. (Okrem toho sa koná mnoho podporných aktivít na predchádzanie negatívnym spoločenským javom. Opäť na úkor vyučovacích hodín, ktoré sa potom musia doháňať hustením učiva.) Na základnej škole sa nám ako-tak podarí viesť deti k ich odmietnutiu príležitostnými aktivitami. No po nich deti zabudnú, nie je priestor na systematickú prácu. (Často zažívam to, že sa niečo na škole koná a o týždeň už žiaci netušia, čo sa dialo. Je to možno aj preto, že si s učiteľmi nespravia spätnú väzbu, keďže sa ponáhľajú dohnať učivo. Systematická práca s problémovými sociálnymi javmi je nevyhnutnosťou.) Po prechode na strednú školu si už sami formujú názor, učitelia sú jedine mentormi, no záverečné presvedčenie študentov závisí od toho, čo som písal vyššie: od systému politiky, od jej prezentácie, od fungovania spoločnosti. (Je veľmi mylné, ak si niekto myslí, že škola dokáže žiaka postaviť na správnu cestu. Na strednej škole už vôbec. Denne sa školách hovorí o fajčení a alkohole, pritom stále väčšia čas študentov sa tomu venuje viac a viac. Stačí si pozrieť ulice v piatky. Taký istý účinok majú slová pedagógov o negatívnych spoločenských javoch. Opakujem, školy, ba ani rodičia často nie sú autoritami dorastu.) Okrem toho v našej krajine sa degradoval význam vzdelávania. (Len vzorka študentov si váži vzdelávanie. Áno, u tej pravdepodobne nebude dochádzať k inklinácii k negatívnym politickým stranám.) Je známe, že obľúbenosť kontroverzných strán stúpa s klesajúcim stupňom vzdelania voliča.
Politický kontext teda spôsobil to, že ľudia hľadajú alternatívu. Za každú cenu. (Aj za cenu tolerancie názorov na hranici legálnosti. Zostáva už len čakať, čo sa stane, ak sa prieskumy stanú realitou a nemenovaná politická strana sa stane s kolaboráciou „štandardných“ strán súčasťou moci. Mladí totalitné vlády nezažili. Obávam sa, že sa musia poučiť práve prostredníctvom svojej voľby. Kolobeh… Inou možnosťou je, že sa správcovia štátu začnú správať tak, aby bol spokojný nie politik, ale volič.)

Skrátená verzia pre RegionPress

Tento obsah bol zaradený v Nezaradené. Zálohujte si trvalý odkaz.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.