Ak by som ešte pritvrdil, tak by som napísal, že pasivita už zabíja Slovákov. Mnohé roky. Sme národ, ktorý sa nevie vzoprieť ozaj mnohým nezmyselnostiam, ktorými nás zahŕňali predchádzajúce vlády a čo vyvrcholilo v tej aktuálnej. Neviem, čo sa musí stať, aby národ povstal aspoň v počte stotisíc. Nemusí sa ozvať celý národ, máloktorý aj úspešný protest realizovala väčšina Slovákov. Postačí, ak sa rázne, logicky a rozumne postavíme proti totálnym nezmyslom, ktorými nás chce niekoľko politikov doslova ničiť. Ono, sem-tam sa nejaké protesty dejú. Len si pozrime, akí ľudia ich organizujú. Pozrime sa na ich zámery, na ich morálku, na ich verejné pôsobenie, na ich vyjadrovanie. Poväčšine sú to odlišní ľudia od tých, ktorých nazývame štandardní politici, no naozaj sa zaujímajme, aký tí noví či potenciálni vodcovia majú charakter a či sa nechcú len egoisticky uložiť do parlamentu. Samozrejme, akýkoľvek protest proti vládnej politike je veľmi dobrý. Ale za akú cenu? Ak ho vedú podivné osobnosti, ktorých sa dnes vyrojilo veľmi veľa, ktoré sú označované za rôznych vyznávačov nie celkom legitímnych režimov a princípov, vtedy sú aj slušní ľudia na takomto proteste opľúvaní, ale hlavne odrádzajú sa od podpory protestu ľudia, čo súhlasia s vyjadrením nevôle, no nechcú sa zúčastňovať na nich pod vlajkou novodobých postavičiek „z ľudu“. Na druhej strane je, žiaľ, faktom, že dav vedia pritiahnuť krikľúni, extrémisti v rôznom zmysle slova, konšpirátori či klamári, agresívni či vulgárni ľudia, anarchisti a pod. Alebo politici, zväčša opoziční, ktorí už ukázali, ako sa to nerobí. Bežný človek s legitímnym občianskym postojom ťažko zvolá zhromaždenie, ak nemá uvedené kontroverzné vlastnosti alebo zaradenie. A to je škoda, lebo potom vynikajú rôzne pochybné existencie, ktoré sa raz dostanú do parlamentu. Znova im naletíme a pri dotyku s mocou sa opakuje ten istý problém – zmenia sa, poprú svoju empatiu k občanom a zámery, ktoré sľúbili. Pracujú len pre seba. Do veľkej miery môže byť za nesplnením zámerov a sľubov aj neskúsenosť, keďže v štandardnej krajine sa nedajú zase splniť kadejaké utopické sľuby, ktoré politik či budúci politik vyriekne na námestiach pred ľuďmi.
Masové zhromaždenie je spôsobom, ako pripomenúť politikom, že tu nie sú pre seba, ale pre nás. Čím vyšší počet ľudí, tým silnejší tlak. A v neposlednom rade tým vyšší záujem médií, ktoré potrebujeme. Ale ak píšem o pasivite Slovákov mám na mysli aj rezignáciu na tie drobné možnosti menej početných protestov, ktoré všetci máme. Denne mi píšu ľudia o tom, ako sa sami vzopreli tomu, čo aj iní považujú za zlé, kým ostatní mlčia a tí, ktorí sa ozvú, majú problémy. Použijem konkrétny príklad zo súčasnej doby. Nedávno sa minister zdravotníctva vyjadril o tom, že vzrastá mobilita kvôli testovaniu. Tá mohla spôsobiť nárast infikovania. Takže ako jeden z najvyšších predstaviteľov naznačil to, čo sa nedávno považovalo za „konšpiráciu“. A čo ak takto vznikol infikovaný človek a zomrel? Koľko ľudí takto zomrelo? Krivky sú jasné, po testovaniach rastie chorobnosť, keďže sa ľudia premiestňujú a sú v kontakte s inými navyše v radoch počas nepríjemného počasia. Takže máme jasný doklad o tom, že masívne testovanie je nebezpečné. Napriek tomu ľudia naň chodia, vytešujú sa, ukazujú certifikáty na FB. Žijú v domnienke, že sa testujú, aby ochránili život, hoci takáto mobilita ten život môže práve ohroziť. Proti sa ozve pár ľudí, no tých žiadatelia certifikátu utlačia, lebo ich je málo. Ostatní mlčia a dobrovoľne sa poddajú nezmyselnému presúvaniu na pochybné testovania. Tu môže pokojne platiť moja idea, že pasivita zabíja. Iný príklad môže byť v súvislosti so školami. Keďže sa vláda bojí zaviesť povinnosť testovania mladších žiakov pred nástupom do škôl, resp. nestihla nakúpiť šetrnejšie testy, nariadili, aby rodič dal zdravotný doklad o tom, že sa testoval, resp. má výnimku z testovania. Do rúk laikov-zamestnancov školy. To je to najzreteľnejšie porušenie ústavného práva, aké pociťujeme. Zdravotný stav je nadčasové lekárske tajomstvo. A tu nejaká pochybná vyhláška a prípis ministerstva školstva toto požaduje. A kto odmietne, nemôže sa zúčastniť zákonom daného vzdelávania v škole. Ak sa niekto v rámci školy ozve, opäť ho utlačia. Hoci si mnohí myslia to isté, chcú mať pokoj. Len sa na chvíľu zamyslite, čo by sa stalo, keby sa vzpriečila polovica školy. Hneď by to museli kompetentní riešiť. Ale pasivita Slovákov je väčšia ako ohľad na svoje práva. Výhovorka, že toto všetko zachráni životy, dávno neplatí, je to len politický marketing, ktorý je dávno spochybnený. A do tretice asi nemusím spomínať rôzne petície, ktoré sa veľmi ťažko dostávajú nad hranicu 1000 podpisov, hoci neraz obsahujú veľmi dôležitú pripomienku – o odstránení stavby, o záchrane životného prostredia, o nezrušení nejakej inštitúcie a pod. Pritom petíciu je v súčasnosti veľmi ľahké podpísať, najmä keď je elektronická, nikoho to nezaťaží. Isto, sú aj úspešné petície. Napr. o ochrane zvierat, o národných parkoch či o zabránení výstavbe. Zväčša sa ich politici zľaknú. Stále však závisí od našich politikov, či petíciu akceptujú, hoci by sa pod ňu podpísalo stotisíc ľudí. Bližšie nepoviem ani o referendách, ktoré mali poväčšine veľmi dobre témy, napriek tomu bol o ne minimálny záujem končiaci fiaskom. Voľby tiež nemajú veľkú účasť, a možno preto sa k moci dostanú rôzni podivní a recyklovaní politici.
Dnešná doba sa o niečo líši od predchádzajúceho volebného obdobia tým, že hlúpe rozhodnutia politikov sú na tlačovkách a vo vestníku zákonov takmer každý týždeň. Rúška v prírode, zavreté obchody na detské šatstvo, preukazovanie sa zbytočným certifikátom po niekoľkých dňoch, likvidácia reštaurácií napriek nulovým nakazeniam v nich, zrýchlené legislatívne konania na zákony, ktoré sa majú predložiť riadnym legislatívnym procesom, výnimka pre chorých poslancov, aby vstúpili do priestorov plných ľudí a pod. A to ešte zaklincuje minister zdravotníctva tým, že kaderníci môžu navštevovať svojich zákazníkov v ich domovoch. Teda opäť mobilita, kaderník vstúpi do prostredia rôznej úrovne hygieny a zrejme bez registračnej pokladne. Tento politik navádza na nakazenie a v podstate aj na prácu bez účtenky. To nehovorím o tom, ako naše politické „osobnosti“ porušujú nariadenia, za ktoré bežní ľudia dostávajú pokuty. A to je len krátky výpočet ozaj hlúpych, cynických a totálne nekompetentných rozhodnutí vládnucich politikov, ktoré sa dajú spraviť určite lepšie, účinnejšie a hlavne s ohľadom na ľudí, ktorí trpia, prichádzajú o prostriedky, ba zomierajú.
Neviem, čo sa má stať, aby Slováci upozornili vládu, že sa správa chrapúnsky, aby neboli pasívni, ba poddajní. Akúkoľvek vládu. Aj tú, čo raz príde po tejto. Lebo to sa nám stáva každé voľby, že politici sľubujú a už o pár mesiacov sa úplne otočia chrbtom. Až do takej miery, že sme svedkami chrapúnskeho správania. Koná sa aj vtedy, keď je očividne preukázané, dokázané a oni sa ani neospravedlnia a konajú tak naďalej bez kúska pocitu hanby. Prečo nie? U občanov Slovenska im všetko prejde. Nabalia sa a môžu spokojne dožiť. Alebo sa opäť stanú súčasťou vlády, lebo my ich pre svoju zaslepenosť a nekritickú vieru znova zvolíme – teda tá časť, čo voliť chodí. Pre takúto pasivitu sa z tohto kruhu nikdy nedostaneme. Kým si neuvedomíme, aké katastrofálne dôsledky má nečinnosť v každom volebnom období. Spomeňme si, že okrem epidémie tu máme problémy s klímou a od tej sa odvíjajú teraz zatienené obrovské globálne problémy (tie zapríčiňujú aj vznik vírusov a ochorení). A politici či oligarchovia sa nebudú chcieť brzdiť, uskromňovať a robiť opatrenia na nápravu, stálo by ich to veľa. Pustia sa do bežných ľudí, ošklbú ich o kapitál a aby sa nakoniec nenaplnili scenáre vizionárskych filmov typu Hry o život – veď už teraz nás ako v tom filme izolujú a zakazujú nám rozprávať sa (pred rokom to bol nonsens v celom svete). A boje o život tu už od jari 2020 máme. O to ťažšie, že sme na Slovensku. Prečo? Lebo to dovolíme, mlčíme, poslúchame aj preukázateľné, hoc zákonom dané nezmysly. Navyše neraz od politikov bez vzdelania, schopnosti komunikovať a počúvať.
Pasivita je inak fajn vlastnosť. Aspoň nie sú nepokoje a politici si môžu hrať vlastné hry. Ale uvedomme si, akú cenu prináša slovenská pasivita a ako sa dá zneužiť, keď sa stane charakterotvornou vlastnosťou národa.
PhDr. Ján Papuga, PhD. * Bratislava-Rača * janpapuga@gmail.com FB: Ján Papuga * FB skupina: Spoločenstvo slovenčinárov, priateľov školy a vyučovania * FB skupina: Konštruktívna školoveda – hľadanie strednej cesty * FB skupina: Riazanet – BA-NM * janpapuga.blog.pravda.sk * youtube: Ján Papuga * www . janpapuga . sk