Vážená pani ministerka a vážení ministerskí odborníci, ktorí nám už roky vylepšujú slovenské školstvo!
Mám čo robiť, aby som udržal etiketu vyjadrovania. Vaše nariadenia totiž urážajú učiteľov viac ako štipľavý vulgarizmus. Napriek tomu potlačím expresívnosť z úcty k povolaniu, ktoré vykonávam. Avšak neustúpim z ráznosti a otvorenosti vyjadrovania, keďže diplomatická komunikácia medzi nami dole a Vami hore roky zlyháva, ba vracia sa nám v legislatívnych opatreniach, ktoré sú hanbou odborného prístupu a školstva. To, čo ma doslova vytrhlo z predvianočného pokoja, zhŕňam do nasledujúcich bodov. Neverím, že sa tým niečo zmení. Pevne dúfam, že sa to dostane k ľuďom, ktorí konečne rozbijú ministerstvo školstva tak, aby ho zreformovali na inštitúciu, ktorá nebude učiteľom, žiakom, ba i rodičom škodiť.
1) Váš politicky nadriadený si vymyslel rekreačné poukazy. Platí pre firmy s určeným počtom zamestnancov. Žiaľ, za firmy sa považujú aj školy, čo je však veľmi smiešne pripodobnenie. Povedzte mi, preboha, odkiaľ má škola vziať peniaze na rekreačný poukaz??? Aj bez mojej otázky ste už mali dať k takejto zmene vyhlásenie. Ja verím, že keď ste nominantkou SNS, tak vybavíte financie na rekreácie a školám konečne pomôžete. My už naozaj nevieme, kde šetriť – už len na platoch učiteľov. Je vrcholne nezodpovedné nechať všetko na školách len preto, že sú akože právnou subjektivitou. To môže spraviť len niekto, kto netuší, že škola nie je výrobná firma. A okolo seba máte takých teoretikov viacero. Ministerstvo má školám pomáhať, nie mlčať a prikyvovať politickým chlebodarcom! Možno je účel rekreačných poukazov chvályhodný. No pre školy s úbohým normatívnym financovaním je riadnym problémom.
2) G.D.P.R. Slovensko prijalo zákon o osobných údajoch v tej najhoršej forme. Problémy a absurdity, ktoré tento európsky paškvil prináša, sú tragikomické. Nehovoriac o tom, koľko financií to odčerpáva a hlavne, do akej byrokracie to firmy navracia. (Myslel som, že v čase počítačov realizujeme debyrokratizáciu.) Pripomínam, že školy nie sú firmami, a preto im je nutné venovať osobitnú pozornosť. Pozornosť ministerstva školstva. To nám „pomohlo“ jedine niekoľkými tlačivami, ktoré si vieme nájsť sami na internete. A to je tak asi všetko. Financie na bezpečnostných agentov idú z toho istého rozpočtu ako na prevádzku školy a materiálno-technické vybavenie (ktoré sa, mimochodom, takisto povinne predpisuje). Ale to by nebolo to najhoršie. Čím sa má škola prezentovať, ak nie svojimi žiakmi a učiteľmi? Aj tých treba občas odfotiť či menovať a verejne sa nimi prezentovať. To sa teraz úplne obmedzilo, akoby škola zverejňovala nejaké perverzné údaje. Každého normálneho človeka tešilo, keď videl zverejnenú fotografiu alebo meno svojho dieťaťa po aktivite či úspechu v súťaži. Samozrejme, rodičia to môžu písomne dovoliť. Ale svoje dovolenie môžu po rokoch zrušiť a škola sa môže donekonečna prehrabávať v archívoch, aby sa materiály zlikvidovali. Alebo sa pedagóg krivo pozrie ma dieťa či rodiča a ihneď stiahne súhlas na zverejňovanie v rámci pomsty. Školám tak pribudne časovo náročná agenda. Hádam už stá k tým ostatným. Viete vôbec, že médiá majú výnimku? Prečo ste o niečom takom nerokovali aj na ministerstve? Prečo ste to nepožadovali? Keby platilo G. D. P. R. v celom znení pre médiá, nespravili by žiadnu reportáž. A podobne je to so školami, pre ktoré je fotografia jedinou možnosťou prezentácie pre verejnosť, ktorá preferuje audiovizuálne podnety. Samozrejme, nie je to len o problémoch s fotografiami. Objavujú sa aj iné problémy, ktorých riešením by bolo, ak by sme deti radšej volali kódmi, čo je „naozaj v súlade s humanizáciou školstva“, na ktorú sa v rôznych koncepciách odvolávate. To si fakt neuvedomujete, ako žije škola a čo potrebuje? Neviete reagovať včas, aby sme nemali takéto, často až neriešiteľné problémy? Nepotrebujeme papiere, ale riešenia, ktoré nás odbremenia a umožnia nám vykonávať podstatu našej práce.
3) Rovnaká, no dlhodobá ignorácia zo strany ministerstva je aj v oblasti bezpečnosti. Skutočne sa nedá ošetriť to, aby učiteľ v humanistickom školstve nerobil „bachara“ na chodbe počas prestávok? (Hoci sa nikde v legislatíve pojem školský dozor nespomína.) Je naozaj nutné eliminovať chemické pokusy, zložitejšie úkony na telesnej či zakazovať deťom byť pod stromami? Všetko to robíme, no i tak riskujeme kriminál. Nejestvuje žiadna možnosť chrániť učiteľov pred obvineniami, za ktoré nemôžu. Hoci nejakým poistením (porov. riešenia v zahraničí)? Vykonávať prácu s pocitom rizika sa potom zákonite odráža na kvalite a zážitkovosti výchovno-vzdelávacieho procesu. Ministerstvo má podať pomocnú ruku. Len na to by som nemal upozorňovať ja, ale ministerstvo samo by malo vyvíjať vlastnú iniciatívu. Chcelo by to však jeho širší pedagogický rozhľad.
4) Čítal som návrh zákona o pedagogických zamestnancoch. Verím, že si niekto všimol aj to, že špecializovaná činnosť triedneho učiteľa či vedúceho predmetovej komisie bude vyžadovať 100-hodinové školenie. Za predpokladu, že to nebude popoludní alebo dištančne, sú to niekoľkotýždňové školenia! Okamžite to treba napraviť a odstrániť takúto absurditu. Uvedomili si zostavovatelia tohto nezmyslu, koľko triednych učiteľov je v jednej škole? Len si predstavte, že by minimálne polovica z nich musela/chcela ísť na špecializačné školenie. Uvedomujete si vôbec, ako obyčajná škola funguje? Každé chýbanie znamená suplovanie, a tým sa dostáva do úzadia vyučovanie, čo zase schytajú žiaci. Čo je to za nonsens? Ak chcete kvalitných učiteľov, nerobí sa to tak, že sa nadirigujú školenia, poväčšine nedostupné alebo nekvalitné. Nebudem Vám radiť, ako sa buduje kvalita vyučovania, to si nechám pre toho, kto počúva skúsených pedagógov. Ale ak si myslíte, že sa to robí takto, bez vstupu do prípravy budúcich učiteľov a bez výrazného posilnenia financovania školstva (porov. Vami často spomínané fínske školstvo), tak ste v hlbokom omyle a každodenné obludnosti, čo sa dejú v školstve, sú toho dôkazom. Návrh zákona má však oveľa viac problémových bodov, no k tým sa isto vyjadrí pedagogická verejnosť, aby ste ich potom mohli ignorovať. Opäť.
Pani ministerka, vstupovali ste do školstva s určitou podporou verejnosti, keďže ste v tom období boli apolitická a pochádzali ste z vedeckej praxe. Vedcov ste ale presvedčili… Aj my, učitelia, sa už na Vaše kroky dívame so skepsou a nedôverou. Nemyslím si, že sa to zmení, lebo ste obklopená politikmi a odborníkmi, čo súčasné školstvo ani zďaleka nepoznajú, pričom Vám radia. Píšem len preto, aby ste si Vy aj Vaši predchodcovia, ale aj rôzni iní zabetónovaní úradníci v školstve uvedomili, čo spôsobujú takéto zásahy, a čo je dôvodom negativizmu všetkých, čo vyjadrujú nesúhlas s Vami. Vidia to, čo dlhodobo nikto z Vašich ministerských úradníkov a školských inštitúcií nechce vidieť a uznať. Napadlo mi ešte veľa scestných nezmyslov v školstve. No nezvyknem trieskať hrach o stenu.
Prajem Vám príjemné sviatky a aspoň minimum Racia v novom roku!
S pozdravom
PhDr. Ján Papuga, PhD.
a iní so mnou sa stotožňujúci, ktorí tento list preposlali alebo ho poslali poštou.