Hoci neskoro, ale predsa nám ministerstvo odpovedalo na našu Výzvu k Testovaniu 5. Nejako si však mýli autorstvo. Keby som ja mal písať o T5, bolo by to nepublikovateľné. No ja píšem na základe diskusií s kolegami. Okrem toho, Výzvu podpísalo niekoľko desiatok učiteľov. Ja som si povedal, že už testovanie neriešim, no situácia sa stala tak, že som musel napísať dodatok. A k nemu sa pridali iní. Isté však je, že sa nič nezmení. NÚCEM je trvalo zabetónovaný a štatistika je pre politikov viac ako naša prax.
Text Výzvy: v článkoch na titulnej strane môjho webu.
Môj text k T 5: https://janpapuga.sk/myty-o-testovani-5-t-5/
Odpoveď ministerstva:
Vážený pán Papuga,
ďakujeme za vyjadrenie Vášho názoru v súvislosti s Testovaním 5 a zároveň Vám posielame stanovisko k Vášmu listu.
V prvom rade chceme zdôrazniť, že Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu SR (MŠVVaŠ SR) si v plnej miere uvedomuje, že začiatok budúceho školského roka bude pre žiakov aj učiteľov náročnejší ako kedykoľvek predtým. Prioritou bude, aby učitelia využívali vyučovacie metódy, ktorými sa im podarí čo najúčinnejšie vyrovnávať rozdiely v úrovni vedomostí a zručností žiakov po období dištančného vzdelávania. Po zohľadnení týchto okolností MŠVVaŠ SR rozhodlo, že testovanie piatakov sa neuskutoční v pôvodne plánovanom termíne na začiatku šk. roka. Pre Testovanie 5 bol stanovený nový termín – máj budúceho školského roka. Posun termínu reflektuje metodické odporúčanie k úprave vzdelávacieho obsahu vydané zo strany ŠPÚ https://www.statpedu.sk/sk/aktuality/novinky-main/nova-web-stranka-24.html.
Predpokladáme, že žiaci budú postupne úspešne napredovať pri zvládaní vzdelávacieho obsahu v súlade s týmto usmernením. NÚCEM pri príprave testovacích nástrojov Testovania 5 2021 zohľadňuje tieto zmeny a špecifickú situáciu na školách, a preto budú testy pre piatakov overovať základy slovenského jazyka, a to najmä s dôrazom na čítanie s porozumením a v matematike to budú najmä základné počtové operácie a základy logického myslenia, ktoré by mali mať žiaci upevnené po ukončení 1. stupňa ZŠ a dôsledne utvrdené v priebehu 5. ročníka ZŠ. Preto veríme, že Vaše úvahy o cielenom drilovaní učiva na testovanie sa ukážu ako neopodstatnené.
Zároveň dovoľte reagovať na Váš postoj k celoplošným testovaniam. Celoplošné testovania, vrátane Testovania 5, ktorého význam vo svojom liste spochybňujete, sú štandardnou metódou hodnotenia úrovne vedomostí a zručností žiakov v takmer všetkých vyspelých krajinách EÚ. Popri vlastných národných testovaniach sa krajiny EÚ zapájajú spravidla aj do medzinárodných meraní (zabezpečované napr. OECD a IEA) na reprezentatívnych vzorkách škôl. V metodike testovaní teda Slovensko využíva celý rozsah štandardizovaných hodnotiacich nástrojov podobne ako iné krajiny EÚ či OECD.
Na základe Testovania 5 má rezort školstva v SR k dispozícii podrobné dáta o výsledkoch žiakov v slovenskom jazyku a matematike v rámci všetkých škôl na Slovensku. Z analýz týchto dát vyplývajú veľké regionálne rozdiely v úrovni vedomostí žiakov na našich školách. Tieto rozdiely NÚCEM a aj analytické útvary iných rezortov analyzujú z hľadiska sociálno-ekonomického zázemia žiakov. Vyrovnávanie týchto regionálnych rozdielov medzi školami vo vzdelávaní a monitorovanie zmeny tohto procesu v čase je jednou z veľkých výziev súčasného vedenia ministerstva školstva. Na základe dostupných dát o školách pripravujeme zavedenie merania aj tzv. pridanej hodnoty vo vzdelávaní, a to na základe prepojenia dát z Testovania 5 a Testovania 9 na tej istej skupine žiakov ako vstupno – výstupné meranie.
NÚCEM pravidelne posiela školám spolu s výsledkami žiakov Testovania 5 aj adresnú spätnú väzbu na autoevalvačné (sebahodnotiace) účely, ktorej cieľom je znižovať rozdiely v úrovni vedomostí a zručností žiakov v rámci školy. Riaditeľom škôl sú zasielané detailné analýzy výsledkov ich žiakov z matematiky a slovenčiny pre potreby učiteľov ich školy – je v nich prehľadné porovnanie toho, s akou úspešnosťou riešili úlohy z matematiky a vyučovacieho jazyka žiaci jednotlivých škôl v porovnaní s celoslovenským priemerom. Ku každej úlohe sú priradené testované zručnosti, ktoré sú overované v súlade so Štátnym vzdelávacím programom (ŠVP). Spätnú väzbu pre školy NÚCEM pripravuje so zámerom, aby učitelia matematiky a vyučovacieho jazyka získali užitočnú informáciu o tom, v ktorých úlohách testu, tematických oblastiach či zložkách podľa ŠVP ich žiaci dosiahli lepšie, resp. horšie výsledky ako celoslovenský priemer. A takéto dáta je možné získať jedine na základe objektívneho celoplošného testovania. Na základe toho sa učitelia môžu cielene zamerať na prehlbovanie a upevňovanie učiva, v ktorom ich žiaci nedosiahli uspokojivé výsledky. Viac nájdete napr. na: https://www.nucem.sk/sk/merania/narodne-merania/testovanie-5/roky/2019-2020.
V neposlednom rade nám dovoľte informovať Vás, že v súčasnosti NÚCEM vyvíja spolu s medzinárodnými odborníkmi na vzdelávanie a evaluáciu (univerzita Stuttgart v Nemecku a inštitút Innove z Estónska) nové typy testov s využitím odlišnej metodiky tvorby a vyhodnocovania testov. Pripravujú sa tzv. kriteriálne (overovacie) testy. Kriteriálne testy budú poskytovať spätnú väzbu viac školám ako jednotlivcom. Na rozdiel od metodiky testovania, ktorá je používaná v súčasnosti (tzv. normatívne testy), kriteriálne testy ukážu učiteľom rozloženie žiakov v triede podľa toho, na akej úrovni ovládajú vzdelávací obsah – od najnižšej úrovne až po najvyššiu. Výsledným hodnotením teda nebude percentuálna úspešnosť žiaka a percentil, ako je tomu v súčasnosti pri využívaní normatívnych testov. Učitelia tak budú dostávať presnejšiu diagnostiku úrovní vedomostí a zručností v ich triedach, a teda budú môcť so žiakmi ešte cielenejšie pracovať na ich zlepšovaní. V novembri 2020 pripravuje NÚCEM v rámci medzinárodného projektu pilotné overovanie kriteriálnych testov na vzorke škôl. Na základe výsledkov a výstupov projektu budú pripravené odporúčania na zavedenie týchto inovatívnych zmien v Testovaní 5 v nasledujúcich rokoch. Viac informácií o projekte nájdete tu: https://www.nucem.sk/sk/projekty-a-linky/kriterialne-testy. K uvedeným výstupom plánujeme v budúcom roku iniciovať odbornú diskusiu so všetkými zainteresovanými aktérmi vo vzdelávaní a na základe odborných záverov nastavíme stratégie využívania testovacích nástrojov podľa účelu, na ktorý sú určené.
Vážený pán Papuga,
ubezpečujeme Vás, že plne rozumieme Vašim výhradám v súvislosti s testovaniami na školách. Je pochopiteľné, ak žiaci neobľubujú skúšanie, písomky, hodnotenie či testovanie. Rovnako je tomu tak aj vo vzťahu škôl k externému testovaniu. Avšak súčasne s poskytovaním čoraz väčšej miery slobody školám pri tvorbe a implementácii školského vzdelávacieho programu, vo výbere a využívaní učebníc, rôznorodých vyučovacích metód a pod., je zároveň nevyhnutné zabezpečovať aj objektívnu evaluáciu a monitorovanie efektívnosti vzdelávacieho procesu na území celého Slovenska.
Iste súhlasíte s tým, že na garantovanie objektívnosti tohto evaluačného procesu nie je možné využívať nástroje v podobe školských písomiek vytvorených učiteľmi. Externá evaluácia si vyžaduje špecifické a štandardizované testovacie nástroje s využitím vedecky overených psychometrických a edukometrických metód. A s tými rezort školstva aktívne pracuje, vyvíja stále nové a účinnejšie hodnotiace nástroje v medzinárodnej spolupráci a v súlade s európskymi trendmi v tejto oblasti.
S úctou,
Mgr. Martin Tokár
| kancelária ministra |
Stromová 1 | 813 30 Bratislava | Slovenská republika
tel.: +421 2 59 374 482|
martin.tokar@minedu.sk | www.minedu.sk
PhDr. Ján Papuga, PhD. * Bratislava-Rača * janpapuga@gmail.com FB: Ján Papuga * FB skupina: Spoločenstvo učiteľov a priateľov vyučovania slovenčiny * FB skupina: Konštruktívna školoveda – hľadanie strednej cesty * www . janpapuga . sk
Zdieľajte tento text, ak sa s ním stotožňujete, je verejný, netreba osobitný súhlas. Ak sa text nedá zdieľať, príčinou je nastavenie skupiny. Ukážte text ľuďom, ktorí nie sú na internete. Aj takto sa menia veci.