Myslime pri prieskumoch

Nedávno som písal o kritickom myslení. Že chýba veľkej časti národa, o tom svedčí to, čo sa deje v mediálnom svete, ako ľahko sa ľudia manipulujú rôznymi informáciami. Slováci nie sú pripravení spracovať informačnú explóziu a zdevastované školstvo nevytvára dostatočný priestor na systematické vedenie žiakov k prijímaniu a interpretácii informácií. Otázkou je, či je dnes možné odlíšiť pravé informácie od falošných, zavádzajúcich, chybných. Isté je, že v súčasnosti médiá či iné subjekty ťažia z toho, že ľuďom chýba informačná kompetencia. Využíva sa to najmä na marketing, zvyšovanie preferencií a politický boj. Dospelo to do stavu, keď aj o dôveryhodných informáciách pochybujeme alebo ich ignorujeme.
V týchto dňoch sa hovorí o zákaze predvolebných prieskumov na dlhšie časové obdobie pred voľbami. Aj keď je zámer legislatívcov zištný, súhlasil by som aj s výraznejším obmedzením. Najmä v situácii, keď sa prieskumy zjavujú skoro každý týždeň, médiá ich prezentujú ako fakty a veľká časť voličov ich nekriticky prijíma a riadi sa nimi vo voľbách.
Je všeobecne rozšírené, že strane, ktorá sa nenachádza v prieskumoch na vyššom mieste, sa nevenuje pozornosť, nech by mala ten najlepší program. A naopak, strana aj bez programu s vysokými preferenciami sa prijíma už ako zvolená. Potom sa celá snaha politického subjektu obmedzuje na snahu o umiestnenie. To stupňujú rôzni analytickí „experti“, ktorí ľahkovážne prezentujú, ktorá strana bude v parlamente a ktorá nebude. A ako mentalisti vyslovujú súdy o voličovej mysli, pričom sa všetko verejne prezentuje. Iba po analýze číselnej štatistiky sa vnucujú výsledky volieb nekritickým konzumentom informácií. Okrem toho, prieskumov je niekoľko, diametrálne sa od seba odlišujú a o ich dôveryhodnosti sa pochybuje. Napriek tomu sú smerodajné pri aktivizácii voličov. Je to presne tak, ako keď sa zostavujú rebríčky popularity škôl či nemocníc. Vychádza sa zo suchých čísel bez ohľadu na to, že činnosť týchto inštitúcií je ťažko merateľná, keďže sa individuálne pracuje s ľuďmi. Ľudia sú síce štatisticky uchopiteľní, no ak sa budeme riadiť hoci aj najobjektívnejšími číslami, prehliadnu sa skutočné hodnoty.
Návrh na obmedzenie prieskumov teda vítam, lebo potrebujeme veľa času, kým volič pochopí, že čísla z ankiet, teórie analytikov či kadejaké dotazníky sú skrytou manipuláciou. Možno, keď sa nebudú vymývať mozgy prieskumami, volič siahne po programe politickej strany a konečne zistí, že kvantita nie je kvalita, ako sa to u nás vžilo.