KRITICKY O KRITICKOM MYSLENÍ – II. časť

Nadviažem na text o kritickom myslení (KM) z minulého čísla. Vyučovanie KM je dôležité nielen v rámci predchádzania extrémistickým názorom, konšpiráciám alebo manipuláciám. Je dôležité aj z hľadiska výchovy k občianstvu a politickej gramotnosti, aby nová generácia predchádzala vážnym chybám v spoločenskom živote. Žiaľ, sme v situácii, keď mnohé osobnosti propagujú informácie bez KM – nevedome alebo schválne. Robia tak aj mnohé médiá, najmä informačné kanály na internete, ktoré sú žiakom najbližšie. Aj keby sme dospeli ku koncepcii KM na vyučovaní, ťaháme za krátky koniec, pretože nám konkurujú médiá a osobnosti, ktorých „berú“ mladí vážnejšie ako učiteľov. Obávam sa, že snahy viesť novú generáciu ku KM budú málo účinné. Nejaký účinok nie je vylúčený, no ciele netreba preceňovať.
Napriek tomu treba poukazovať na prejavy osobností. Neraz sú autoritami nielen pre žiakov. Nemusia to byť len ľudia z populárnej kultúry, ale aj činitelia, ktorí môžu ovplyvniť alebo ovplyvňujú štát. Aj títo vyslovujú výroky, ktoré maria snahy školy i rodiny viesť deti k triezvemu mysleniu.
V týchto dňoch rezonujú vo vrcholnej politike drogy. Jeden z politikov sa priznal pred mladými, že bral drogy. Ako učiteľ takéto vyjadrenie nemôžem prijať ani z úst bežného učiteľa, ani vplyvného politika. Do tejto osobnosti sa „pustili“ iní, ktorí mali alkoholový škandál, alebo kontakty s ľuďmi, čo sa zaoberajú nelegálnou činnosťou či politici, čo propagujú totality. Zlodej kričí, chyťte zlodeja! Len na chvíľu si predstavte, ako to ničí výchovné snahy školy či rodiny. Okrem toho, v školách hovoríme o marihuane, argumentujeme žiakom, aká je riziková, škodlivá, nelegálna. Pritom sa legálne užíva obrovská časť drog, z ktorých štát žije, dovolí ich propagovať, ba ich viac-menej toleruje. Napr. alkohol, ktorý masívne ničí ľudí, rodiny, vzťahy a podliehajú mu aj politici, čo je tolerovaným verejným tajomstvom. Je to takisto kategória drog a možno nebezpečnejšia ako marihuana. Avšak KM našich osobností v tejto oblasti zlyháva a svoju nevedomosť či zámernosť šíria. Potom sa chcú zázraky od učiteľov, ktorých vplyv je prirodzené menší ako verejne činných. Otázkou je, či práve tí majú dôvod povýšiť KM na jednu z priorít školy.