Pre RegionPress:
V súčasnosti pripravujem pre našu školu klasifikačný poriadok, študujem si metodické pokyny na hodnotenie žiakov a vôbec sa zamýšľam nad hodnotením študijných výsledkov. Hľadám spôsoby, ako správne nastaviť hodnotenie v rámci malých možností, ktoré ponúka legislatíva. Zmena v prístupe k hodnoteniu musí byť väčšia.
V odbornej spoločnosti sa často spomína rezignácia na hodnotenie. S tým sa nemôžem stotožniť. V profesionálnom živote, na ktorý žiakov pripravujeme, sa budú stretávať s mnohými podobami hodnotenia, neraz závažnejšími ako známka. Preto je nutné žiakov na ne pripraviť. V škole 21. storočia ide o spôsob.
Súčasné hodnotenie je mnohé roky 5-stupňové, teda udeľujú sa známky. V súčasnosti je snaha objektivizovať hodnotenie, no popri rôznych formách overovania vedomostí je to skoro nemožné. To by museli školám vypracovávať profesionálne testy zo všetkých predmetov, ktoré by v pravidelných intervaloch určovali výslednú známku a ostatné formy skúšania by boli len doplnkové. Keďže sme na Slovensku, nemožno očakávať takéto finančne náročné riešenie. Reálnejšie by bolo viesť výsledky žiakov v percentách, čím by sa vyhlo konfliktom typu: Je to dvojka alebo trojka? Koľko mi chýba do jednotky? Isto by sa odstránil aj strach pred známkou. Okrem toho sú percentá presnejšie a žiak vždy vie, na čom je. Za percentá hovorí aj fakt, že celoslovenské testovania a maturitná slohová práca sú nimi hodnotené a funguje to.
Často sa spomína aj slovné hodnotenie, ktoré je náročnejšie pre učiteľa, ale má výpovednejšiu hodnotu, no subjektivitu neodstraňuje. Vo veľmi obmedzenej miere ho možno aj v dnešnom stave využívať na I. stupni. Problémom je, že v slovenskom systéme ho treba transformovať na známky pri prechode žiaka na inú školu. Nemali by sa však klásť prekážky vo využívaní neznámkového spôsobu hodnotenia za predpokladu stanovenia minimálnych pravidiel jeho využívania.
Hodnotenie žiakov je každým polrokom príčinou konfliktov a problémov. Dá sa, a dovolím si povedať jednoducho, nastaviť tak, aby sa zohľadnila nová situácia v školstve a využili sa efektívnejšie spôsoby, ktoré by predchádzali mnohým chybám v súčasnom stave. Školskí úradníci, ktorí často nevnímajú kontext školstva, resp. nemajú priamu skúsenosť s ním, nemajú vôľu veci koncepčne meniť, preto sa zotrváva na roky na klasickom hodnotení bez možnosti alternatív. Ak by sa však k legislatíve pripustili učitelia z praxe, došlo by k zmenám, ktoré by prospeli žiakom. Nielen v oblasti hodnotenia.