Bezplatné stravovanie
Diskusia o bezplatnom stravovaní žiakov neutícha. Vynechajme politický kontext tohto rozhodnutia a triezvo sa pozrime na návrh, ktorý sa má stať realitou. Každá bezplatnosť zvýši dopyt. Stalo sa tak aj v prípade vlakov „zadarmo“. Zvýšený počet stravníkov si vyžiada posilnenie kuchynského personálu, nehovoriac o nedostatku miest v jedálňach, ktorý sa už teraz prejavuje vyčkávaním pred výdajným okienkom ako v čakárni. Umožniť bezplatné stravovanie v situácii, keď kuchárky zarábajú sumu nezodpovedajúcu postaveniu vyspelému štátu EÚ v 21. storočí, je nekompetentným rozhodnutím, ktoré je mimo znalosti reality v školách. Ako riaditeľ by som uprednostnil, keby sa peniaze na prejedenie investovali do personálu, ktorý by bol motivovaný zamestnať sa v školskej jedálni, pracovať na kvalite stravy, čím by prilákal nových stravníkov. Isto, dotácia sociálne slabších rodín by bola užitočná, tá sa mala aplikovať už dávno. Paušálna úhrada stravovania štátom však narobí oveľa viac problémov ako úžitku, nech je zámer akokoľvek šľachetný. Opäť tu musím poukázať na to, ako škodí nekompetentná politika školstvu, ktoré si vyžaduje odbornosť a skúsenosť, nie populárne a nedomyslené zásahy. Zavedenie bezplatných obedov bez dostatočného materiálno-priestorového vybavenia a bez platového zatraktívnenia povolania školských kuchárov považujem za nezodpovedné pridanie ďalších starostí, ktoré bude musieť riešiť, ako vždy, škola. Bezplatné stravovanie by som preto zmenil na zodpovedné stravovanie.
Bufety
Neustále sa prezentuje, ako sú žiaci v školách nešťastní, ako tam trpia, ako by sa škola mala humanizovať a pod. Pritom, ak sa zavedie čosi nie priamo súvisiace so školou, ústretovo rozširujúc „služby“ pre deti, vzniká problém.
O bufetoch sa už mnohé povedalo, bola aj snaha regulovať ich sortiment. Je pravdou, že sa v bufete predávajú aj kaloricky nie práve vhodné jedlá a sladené nápoje, avšak nejedny pokusy zriadiť „zdravý“ bufet stroskotali – nebol dopyt. Bufet bol zrušený, a tým osadenstvo školy stratilo „prvú pomoc“ k raňajkám či k desiatej, ktoré sa ráno niekedy nestíhajú alebo deti nemajú chuť po zobudení sa jesť.
Isto, škola môže regulovať tovar. Ale riskuje odchod bufetu. Samozrejme, nemyslím teraz prevádzky s presladenou kolou a mastnými hranolkami. Ale taká bageta či zapekaný toast dobre padne, keď nás prepadne hlad. Bufety v škole dozaista nezvýšia mieru obezity detí, tú spôsobujú úplne iné a komerčne úspešnejšie prevádzky. Ak by aj bol strach z nezdravého stravovania, najväčší vplyv na riešenie nákupov v bufete a autoritu má rodič. Ten svoje dieťa vychováva, ten mu dáva vreckové na jedlo, ten ho učí stravovacím návykom. Asi by sa viacerým nepáčilo, aby škola kontrolovala, čo si kto kúpi a robila opatrenia po porušení zákazu nákupu istého sortimentu. V tomto sa musia angažovať najmä rodičia. Zrušiť bufet len preto, že si niektoré deti nakupujú každú prestávku nie práve výživné jedlo, by pripravilo školu o užitočnú službu a ústretový prvok k žiakom školy, druhého domova.