Ľudia už od dávnych čias prezentujú svoju nespokojnosť protestmi, zhromaždeniami, vyjadreniami nesúhlasu, textami, hanopismi… Najmä vtedy, keď akákoľvek vládna moc prekročila únosnú mieru tlaku na podradených, poddaných, občanov. Niektoré vzbury ľudí, aj krvavé a násilné, dokázali zmeniť stav tak, že sa výrazne zlepšila kvalita života spoločnosti. Zlosť, vulgárne správanie aj boj za cenu bitky či zabíjania patria k dejinám protestov i bojov za slobodu. Dnes sme síce v modernej dobe a považujeme sa za ľudí na vyššej úrovni, napriek tomu sa vo svete stále vedú skazonosné konflikty. A pochybujem, že sa v nasledujúcich rokoch zastavia, hoci by som to chcel. Nezastavia sa najmä v oblastiach, kde sa bojuje o moc a schytávajú to obyčajní ľudia, civilisti, ktorí sa bránia, ako vedia. Dokonca prichádzajú o život. Určite nechcú na prvom mieste zabíjať a ničiť. Žiaľ, nemajú veľa možností meniť veci. Ani dnes. Ťažko čeliť politickej a vládnej moci, ktorá má k dispozícii zbrane od výmyslu sveta.
Dnes sa našťastie stretávame s pokojnejšími demokratickými protestmi, ktoré zvyčajne nekončia krvavo. A na Slovensku vôbec. Dopravcovia sa búria proti podmienkam blokáciou. Učitelia proti nízkym platom pochodom. Nátlakové akcie realizujú environmentalisti. Hlučne sa bojuje za práva menšín. Manifestuje sa aj proti globalizácii. Niet týždňa bez nejakej akcie, ktorá protestuje proti vládnej moci, proti politikom, proti korporáciám. A je úplne jedno, na čej strane je pravda. Právo ľudí zhromažďovať sa a vyjadrovať nespokojnosť je nedotknuteľné a garantované. Samozrejme, kým sa to nezvrhne na ničenie cudzieho majetku a ubližovanie iným ľuďom. Vtedy sa pripúšťa zásah silových zložiek. Avšak mať predstavu, že protest bude tichý, bez emócií a vulgárnych slov, bez hodenia vajíčka či odpľutia si je príliš naivné. Masa ľudí sa prirodzene správa úplne inak ako jednotlivec a istý stupeň vyostrenosti v akýchkoľvek protestoch je neoddeliteľnou súčasťou.
Sme svedkami toho, že sa najmä zahraničné protesty zvrhávajú k násilnostiam. V žiadnom prípade to nechcem bagatelizovať, ale aj to patrí k protestom. Samozrejme s rizikom, že silové zložky môžu zasiahnuť a postihnúť protestujúcich. Ak však budú protestujúci v obrovskej presile, je to signál pre vládnu moc, že treba niečo zmeniť, treba komunikovať, treba spraviť sebareflexiu, aby sa ozaj zabránilo násilnostiam. Pozor, v dejinách máme aj násilné protesty, ktoré bojovali za správnu vec. A vyhrali.
Na Slovensku sa za posledný rok udialo mnoho protestov proti epidemickým opatreniam. Ich téma je rovnako opodstatnená, ako sú napr. protesty za životné prostredie. Mnohé protesty sa aj chystajú. Aj keď je výnimočná situácia. Môžete sa aj roztrhať, právo na protest je nad všetkými zákazmi, ktoré sa vydávajú v súvislosti s predchádzaním nákazy. Ani mor v stredoveku nebránil vyjadrovaniu nespokojnosti poddaných. A to bolo v čase monarchie! Isto, môže sa tak prehĺbiť nákaza. No tá sa prehlbuje v každodenných činnostiach. V obchode, v doprave, v školách, na úradoch. Opatrenia nezabránia na 100 % šíreniu, vírus nie je ryba v sieti. Čiastočne sa dá obmedziť. No ak si k tomu pridáme ľahostajnosť Slovákov, aj tých v riadiacich pozíciách, dospejeme k tomu, že sa už aj tak premorujeme, a to je jediná cesta. Ak sa teda bojíte, možno by sa malo oceniť, že ľudia aj individuálne protestujú. Teda nie masovo. A tu sa dostávame k skupinkám, ktoré si zvolili plne legitímny spôsob protestu – nakupovať bez rúšok.
Ak sa oprávnene bojíte masových protestov, dá sa vyjadrovať nesúhlas aj individuálne. Presne tak, ako to robia niektorí protestujúci, ktorí paralyzovali dopravu. Ľudia, čo chcú vyjadriť nesúhlas, vedia byť tvoriví. Dokážu verejne vysloviť nesúhlas rôznymi tvorivými spôsobmi. A najmä takými, ktorými nikomu fyzicky neublížia. Dnes takéto individuálne aktivity súvisia s covidovými opatreniami a očkovaním. Mám kvalitné a dlhoročné vzdelanie, domnievam sa, že moja právna gramotnosť občana je na vyššej úrovni. Na základe toho verejne vyhlasujem, že opatrenia našej nevzdelanej a nedemokratickej vlády sú jemne povedané kontroverzné. Žiaľ, orgány, ktoré by mali konať a rozhodnúť o podobných predpokladoch, nekonajú alebo konajú pomaly, preto sa pravdu dozvieme neskôr. A dovtedy sa môžeme dohadovať s policajtmi, prevádzkarmi, politikmi, hygienikmi o legitímnosti oparení, ktoré ozaj smrdia, sú v rozpore s Ústavou a porušujú bežné štandardy legislatívy. A tým sa ako spoločnosť štiepime. Skúsme si len malú skúšku správnosti. Dajte si otázku, prečo vláda a poslanci neriešia kontroverzné opatrenie zákonom. Zákonom určiť to, čo sa musí. Lebo vedia, že by stratili popularitu a brutálne by narazili na to, že to, čo konajú, konajú zle.
Istá skupina protestujúcich ľudí zvolila spôsob protestu, že chodia po obchodoch bez rúšok či respirátorov. Ako smiešne to znie, že nedať si rúška je protest. Pred vyše rokom by sme sa tomuto smiali. Nehovoriac o tom, že „povinné“ prekrytie horných dýchacích ciest má zdravotné riziká. Na právnu spornosť i na nezmyselnosť prekrývania si dýchania chceli teda poukázať tým, že si ich dajú v obchode na protest dole. Aj s rizikom, že sa to bude riešiť. Je hlúpe si myslieť, že sa do tejto aktivity a do protestných aktivít vôbec zapájajú nevzdelaní ľudia. Najmä v situácii, keď sú nevzdelaní neraz rozumnejší ako kadejakí intelektuáli. (Mimochodom, ak si niekto myslí, že nákup bez rúška niekoho ohrozí, tak tu ozaj zlyhávajú základné gramotnosti o fyziológii.)
Ak si prevádzka neporadí, volá sa polícia. A ak protestujúci neustúpia, mal by nasledovať zápis a hotovo. Protestujúci zase môže podať trestné oznámenie alebo sa môže o svoju pravdu súdiť. Ak náhodou nechce protestujúci spolupracovať, polícia, čo prechádza psychologickými testmi, má viacero možností, ako vyjednávať s odporcami. Aj za cenu primeraných donucovacích prostriedkov. Ale hodiť občanov o zem a zbiť ich za to, že zvýšia na policajtov hlas je veľmi nebezpečný precedens. Za obyčajný názor na rúško skopnúť občana, akoby hrozil teroristickým útokom, je prejavovaním agresie a sily. Aj keby vyšetrovaný ziapal, hádzal sa o zem či by policajta opľul, takýto zásah profesionálnej polície je neadekvátny situácii a je motivovaný ozaj iba túžbou časti spoločnosti, aby sa ľudia s iným názorom, ktorí si bránia, eliminovali. Takto si škodia aj sami policajti – prehlbujú nedôveru občanov k nim. Ako to bolo za socializmu. Určite sa to dalo riešiť aj inak, keby sa neprejavili mačovské pudy oných policajtov.
Ako pedagóg som zažil som aj vážne situácie. Si žiakmi i rodičmi. Mohol som ich riešiť krikom, zúrením a možno aj spacifikovaním či iným vymáhaním svojej domnelej nadradenosti. To by bolo však neprofesionálnym zlyhaním mojich nervov. Policajti majú kopec školení o zachovaní pokojného prístupu. Aj preto je väčšina z nich normálna, konštruktívna, empatická. Zároveň sú aj takí, čo zúrivo zaútočia, ako sa to stalo v piešťanskom Lidli. Možno to spravili aj oprávnene, no signál voči občanom bol jasný. Predstavte si, že by takýto zásah policajti spravili voči cudzincovi alebo nejakej menšine. Tiež za rúška.
Najviac ma však znepokojuje iná vec. Desí ma tá deštruktívna nenávisť od vyznávačov a milovníkov opatrení, často od známych osobností, politikov i predstaviteľov štátu. Medzi nimi sú aj vzdelaní ľudia sršiaci vražednou nenávisťou! Počul som ich jednoznačné vyjadrenia o tom, že schvaľujú takúto agresivitu, brutalitu voči dezolátom, teda voči ľuďom, ktorí využili svoje právo protestovať. Ako to využívajú milióny ľudí po celom svete, neraz protestujúci aj za banálnejšie zmeny. Týchto protestujúcich ľudí, ktorí sú možno za bežných okolností slušní, pritlačili k múru, označili ich za extrémistov, grázlov, podľudí, dokonca za provokatérov, hoci každý protestujúci je v podstate provokatér. Pripúšťam, že sa dnes ťažko odlišujú slušní od neslušných. Ale tak je tomu na oboch stranách barikády. Rozhodne však túžba eliminovať a šikanovať nositeľa toho, čo je proti presvedčeniu iných ľudí, nie je slušná, keď už sa milovníci opatrení oháňajú slušnosťou. Mimochodom, aj o tých v Nežnej revolúcii sa šírili rôzne hanlivé témy… Popieranie humanistického prístupu k ľuďom od názorových teroristov (= svedkov covidových) je mimo akýchkoľvek princípov ľudskosti a demokracie. A bojím sa toho, že keby mali zbraň, vystrelili by.
Aj do takéhoto stavu nás dostala táto hlúpa, nevzdelaná, nekompetentná a totalitná vláda šíriaca nenávisť k ľuďom. To, že im v tom nadbiehajú niektorí policajti a tzv. slušní občania, prehlbuje zlosť, zúfalstvo a nenávisť. Hromadné či individuálne protesty budú isto pokračovať. Dôvodov na ne na Slovensku je, žiaľ, príliš veľa. Ako sa nabudúce stopnú???
Táto koalícia bezcitných darebákov má šťastie, že Slováci nie sú násilnícki. Na jednej strane je to pozitívna vlastnosť. Na druhej strane sa obávam, že práve podobné zákroky štátu voči vykonávaniu demokratického práva môže motivovať aj doposiaľ pokojných protestujúcich k radikálnejším prejavom. K takým, k akým navádza svojím pôsobením táto skazonosná vláda. Vtedy už nebudeme riešiť iba rúška v obchodoch…
No nechcela by som byť v tej sanitke, ktorú tzv. “antivaxeri” zablokovali – ani by som nechcela byť tou predavačkou, kde antivaxeri si brali tovar bez zaplatenia – nechcem byť antivaxerom vôbec, lebo sa mi nepáči tá ich bohorovnosť, s akou spochybňujú vakcináciu a skôr im ide iba o senzáciu. Je mi smutno, keď počujem, koľko ľudí zomiera na covid – a možno keby nepodľahli klamstvám o očkovaní, tak by ešte mohli žiť…. a koľko ľudí nedostane ošetrenie svojej nemoci v správny čas, lebo lôžka obsadili nezaočkovaní ľudia, ktorí sa nakazili covidom… Právo na protest ??? Myslím si, že právo na život je väčšie právo ako tamto – a sloboda antivaxerov končí tam, kde začína moja sloboda…
Zvláštne – v noci som napísala k tomuto článku komentár, ale ten komentár tu nie je! Bola som zvedavá na odozvu – ale evidentne z toho vyplýva, že môj komentár neprešiel schválením a teda nebol uverejnený. Pán Papuga, je to vaša stránka a predpokladám, že a vy ste tu aj ten správca, ktorý rozhoduje o schválení príspevkov – a môj ďalší predpoklad je teda ten, že to vy ste zamietli môj komentár, ktorý bol slušný, ale zrejme nezodpovedal vašej názorovej línii, tak ste ho zrušili… odmietanie iných názorov o niečom svedčí presne tak, ako o tom píšete v článku – a čaro nechceného, v podstate tým píšete o sebe… DDD. Ak sa mýlim a vy nie ste správca, tak prepáčte.
Viete, pán Papuga, vážim si Vás ako človeka, aj ako učiteľa, aj to všetko, čo robíte pre učiteľov, ale – s vašimi názormi na pandémiu či proti očkovaniu nesúhlasím. Kedysi ste si v jednom článku povzdychli nad tým, že ste prijali ako riaditeľ na školu žiaka, ktorý tam predával xanax a vy ste voči tomu boli v podstate bezmocný, nemohli ste ochrániť okolie pred jeho nedobrým vplyvom. Teraz ako keby ste sa postavili na stranu tamtoho problémového žiaka – ktovie, možno aj on proti niečomu svojím životným štýlom protestoval, možno mal nedostatok lásky, atď. To všetko je pokojne možné, ale tí ostatní žiaci, ktorých on ohrozoval svojím chovaním za jeho problémy predsa nemohli! A tak ako človek, ktorý možno práve súrne potrebuje lekársku pomoc a odváža ho sanitka do nemocnice – alebo niekde inde niekto na tú sanitku čaká – alebo predavačka, ktorá si za pokladňou robí svoju prácu nemôže za vnútorné problémy antivaxerov, ktorí sa potrebujú nejakým spôsobom zviditeľniť… Prečo majú slušní žiaci trpieť vystrájaním nejakého nespratného darebáka na hodine, ktorý im v podstate berie právo na vzdelanie? A prečo by mali bežní slušní ľudia, ktorí nič nezavinili, nič netušiaci byť opľúvaní cestou do práce alebo byť osočovaní v práci? Vzhľadom na toto všetko mám pocit, pán Papuga, že ste sa od tamtých čias zmenili… O niečom takom možno svedčí aj to, že pri týchto článkoch na vašej stránke chýbajú komentáre – neverím, je to vysoko nepravdepodobné, aby nikto nezareagoval na vaše texty. Skôr je možné, že ste sa dostali do štádia, kedy nepripustíte iný názor, ako je ten váš… a je mi to veľmi, veľmi ľúto, kvôli vám, aj kvôli sebe, aj kvôli ostatným, lebo ste boli jeden z mála ľudí, ktorým som v tejto sfére verila a o ktorých som si myslela, že máte šancu niečo zmeniť pre všetkých – asi som sa mýlila, lebo ten, kto nepripúšťa iný názor ako svoj, pre ostatných ľudí veľa neurobí… škoda.
Dobrý deň, ako vidíte, ja sa nebojím komentovania. Inak by som už dávno nepublikoval. Blokujem len osobné invektívy namiesto vecnej diskusie. Takmer ste k nim skĺzli. Toto je môj web a je chranený pred tým, aby kadejaký internetový trol si uspokojoval na mne svoje ego. Mohli ste si zároveň domyslieť, že nestíham a jednoducho som si nepozrel, že ste niečo napísali. Až teraz v noci som sa k tomu dostal. A už ste mali kopec interpretácií môjho správania, o ktorom neviete nič. Inak by ste netvrdili, že som sa zmenil. Ja som stále ten istý, nezávislý, odborný a komunikujúci. Možno ľudia ako Vy sa zmenili. Čo si vybrali jednu chorobu, ktorá má smrtnosť pár percent a ignorujú oveľa závažnejšie choroby, ktorých sa pre zmenu bojím zase ja a nenútim Vás, aby ste sa išli proti nim všetkým ako zdravá liečiť. A ignorujú aj to, že sa vytvoril právny chaos, že sa nerobí liečba, že injekcia nie je žiadne riešenie. A na všetko, čo tvrdím sú aj exaktné dôkazy. Tí v Lidli žiadnu sanitku neblokovali. A neblokovali ju ani iní protestujúci. Pozeráte médiá, ktorých jedinou cestou je už z čias spred covidu postaviť proti sebe ľudí. Lebo konflikt je sledovanejší ako reportáž o tom, že je všetko fajn. Ľudia v Lidli chceli zaplatiť za tovar. Bez rúšok, ktoré ochránia pred chorobou asi tak na 30 %. Ak to je exaktne preukázané. Verím, že ste si všimli, že každý druhý Lidl nemá funkčnú dezinfekciu a rozostupy sa už nekonajú. Ale pre Vás sú asi rúška viac ako skafander. Ľudia majú právo na protest. No Vy nemáte právo spochybňovať právo na protest. Ak Vás v Lidli zviažu a povedia, že kým nezahodíte rúška, tak Vás nepustia, to je porušenie práva a dôvod na tvrdý zásah polície. Alebo za rúška odobríte bitku ľudí či aj ich zastrelenie? Pozrite sa na ekoaktivistov. Viažu sa k stromom, blokujú cesty, obsadzujú ropné veže… To všetko obmedzuje ľudí, zamestnancov, prevádzkovateľov. Môžete venovať energiu, aby sa zmenila Ústava a zakázala protesty. Ale kým to tak nie je, ľudia protestovať budú. A ak aj nie, rúška ani vakcíny Vás neochránia. Na záver Vás prosím, aby ste sa zdržali psychologických interpretácií mňa, domýšľania si toho, že nekonám preto, že sa sám priečim svojim presvedčeniam či iných osobných nezmyslov. Nepoznáte ma, nemáte na to ma hodnotiť. Diskutujte vecne. Ak nie, verejne prehlasujem, že Vás bloknem a vôbec ma nezaujíma, čo si o tom pomyslíte. A ak ste moje názory uznávali, vedzte, že tie pedagogické sa nezmenili a nemajú na ne vplyv moje osobné, občianske či spoločenské názory.