VEREJNÉ OBSTARÁVANIE V ŠKOLE

Asi každý pozná ciele verejného obstarávania (VO). Dva najznámejšie sú: šetrenie financií, a aby sa produkty a služby neprihrávali spriateleným realizátorom. Po rokoch však vieme, že obe tieto kritériá sa pre nedokonalosť tohto zákona dajú veľmi ľahko obísť. A najlepšie to vedia tí, ktorí majú prístup k oveľa väčším peniazom ako v nejakej škole či inej drobnej inštitúcii. Niekedy si myslím, že práve ľudia pri veľkých peniazoch sú tvorcami takejto zlej legislatívy. Aby si mohli riešiť svoje obchody, no aby zabránili rovnako postupovať v oblastiach, kde sa pracuje s oveľa menšími financiami, mysliac si, že postupujú rovnako nečestne.
Ak chcete mať v škole VO v poriadku, tak si to vyžaduje kvantum byrokratickej činnosti a odbornú pomoc. Popri stovkách činností, čo škola musí robiť, je to ďalšia administratívna záťaž. Vyžaduje značnú časť času bežného zamestnanca, keďže mnohé kontrakty majú obmedzenú platnosť a musia sa pravidelne súťažiť, nedá sa to spraviť jednorazovo. Už tu máme výdavok na odborný personál, keďže nie je v silách vedenia školy robiť aj VO. V škole sa väčšinou veľké a neštandardné nákupy nerealizujú, ak nejde o čerpanie fondov. Poväčšine ide o služby, o materiálno-technické vybavenie či o prevádzku. Školy majú dostatočný rozpočet na takéto samozrejmosti. Šetrenie vo VO je takmer nemožné, vyžiadané cenové ponuky sú približne rovnaké. VO výslednú cenu navýši. Ak by ste čokoľvek postavili na individuálnej dohode s konkrétnou firmou alebo živnostníkom, porušili by ste zákon. Napr. firmy dávajú zľavy, najmä keď sa oslovujú s požiadavkami opakovane. A nemá to nič spoločné so záujmami vedenia školy. Jediným záujmom rozumného riaditeľa je ušetriť peniaze na to, na čo štátny normatív dlhodobo nestačí. Na materiálno-technické vybavenie, na služby, ktoré škola už nedokáže realizovať, na aspoň symbolické odmeny pre zamestnancov, na financovanie záležitostí súvisiacimi so žiakmi (napr. drobné ceny za školské súťaže). Avšak VO, paradoxne, odčerpáva množstvo prostriedkov. Presne tak, ako sa to deje v miliónových štátnych zákazkách, pri ktorých sedliackym rozumom možno konštatovať „brutálne“ predraženie. Škola však nemá prístup k miliónom.
Hoci riadim školu pomerne krátko, je nevyhnutné, aby sa k nej pristupovalo špecificky, najmä v legislatíve. Lebo problémy, ktoré vyplývajú z toho, že sa na školu pozerá ako na prosperujúcu firmu, budú škole uberať jej výchovno-vzdelávací charakter, bude sa meniť na administratívny úrad.