Asi každý pozná ciele verejného obstarávania (VO). Dva najznámejšie sú: šetrenie financií, a aby sa produkty a služby neprihrávali spriateleným realizátorom. Po rokoch však vieme, že obe tieto kritériá sa pre nedokonalosť tohto zákona dajú veľmi ľahko obísť. A najlepšie to vedia tí, ktorí majú prístup k oveľa väčším peniazom ako v nejakej škole či inej drobnej inštitúcii. Niekedy si myslím, že práve ľudia pri veľkých peniazoch sú tvorcami takejto zlej legislatívy. Aby si mohli riešiť svoje obchody, no aby zabránili rovnako postupovať v oblastiach, kde sa pracuje s oveľa menšími financiami, mysliac si, že postupujú rovnako nečestne.
Ak chcete mať v škole VO v poriadku, tak si to vyžaduje kvantum byrokratickej činnosti a odbornú pomoc. Popri stovkách činností, čo škola musí robiť, je to ďalšia administratívna záťaž. Vyžaduje značnú časť času bežného zamestnanca, keďže mnohé kontrakty majú obmedzenú platnosť a musia sa pravidelne súťažiť, nedá sa to spraviť jednorazovo. Už tu máme výdavok na odborný personál, keďže nie je v silách vedenia školy robiť aj VO. V škole sa väčšinou veľké a neštandardné nákupy nerealizujú, ak nejde o čerpanie fondov. Poväčšine ide o služby, o materiálno-technické vybavenie či o prevádzku. Školy majú dostatočný rozpočet na takéto samozrejmosti. Šetrenie vo VO je takmer nemožné, vyžiadané cenové ponuky sú približne rovnaké. VO výslednú cenu navýši. Ak by ste čokoľvek postavili na individuálnej dohode s konkrétnou firmou alebo živnostníkom, porušili by ste zákon. Napr. firmy dávajú zľavy, najmä keď sa oslovujú s požiadavkami opakovane. A nemá to nič spoločné so záujmami vedenia školy. Jediným záujmom rozumného riaditeľa je ušetriť peniaze na to, na čo štátny normatív dlhodobo nestačí. Na materiálno-technické vybavenie, na služby, ktoré škola už nedokáže realizovať, na aspoň symbolické odmeny pre zamestnancov, na financovanie záležitostí súvisiacimi so žiakmi (napr. drobné ceny za školské súťaže). Avšak VO, paradoxne, odčerpáva množstvo prostriedkov. Presne tak, ako sa to deje v miliónových štátnych zákazkách, pri ktorých sedliackym rozumom možno konštatovať „brutálne“ predraženie. Škola však nemá prístup k miliónom.
Hoci riadim školu pomerne krátko, je nevyhnutné, aby sa k nej pristupovalo špecificky, najmä v legislatíve. Lebo problémy, ktoré vyplývajú z toho, že sa na školu pozerá ako na prosperujúcu firmu, budú škole uberať jej výchovno-vzdelávací charakter, bude sa meniť na administratívny úrad.
Archív
- september 2023
- august 2023
- júl 2023
- jún 2023
- máj 2023
- apríl 2023
- marec 2023
- február 2023
- január 2023
- december 2022
- november 2022
- október 2022
- september 2022
- august 2022
- júl 2022
- jún 2022
- máj 2022
- apríl 2022
- marec 2022
- február 2022
- január 2022
- december 2021
- november 2021
- október 2021
- september 2021
- august 2021
- júl 2021
- jún 2021
- apríl 2021
- marec 2021
- február 2021
- január 2021
- december 2020
- november 2020
- október 2020
- september 2020
- august 2020
- júl 2020
- jún 2020
- máj 2020
- apríl 2020
- marec 2020
- február 2020
- január 2020
- december 2019
- november 2019
- október 2019
- september 2019
- august 2019
- júl 2019
- jún 2019
- máj 2019
- apríl 2019
- marec 2019
- február 2019
- január 2019
- december 2018
- november 2018
- október 2018
- september 2018
- august 2018
- máj 2018
- február 2018
- január 2018
- december 2017
- november 2017
Meta