NÚCEM NESKLAMAL ALEBO ANALÝZA TROCH ÚLOH (SJL)

Aj keď som veľmi nechcel, pozrel som si dnešný test zo slovenského jazyka a literatúry, vznešene nazývaný: „externá“ časť maturitnej skúšky. Niektorí kolegovia mi položili pár otázok, tak som ho musel „kuknúť“. Nemyslel som si, že tam nájdem pochybenia, keďže maturitné testy sa v posledných rokoch zlepšili. No už po mojom rýchlom prezretí som našiel minimálne tri pochybenia, ktoré mohli študentom spôsobiť neporozumenie, ba stratu bodov. Pochybenia vám predkladám (isto aj pre to, aby sa rozvinula diskusia, a aby som si potvrdil, že sa nemýlim/mýlim). Mám už za sebou diskusiu v našej FB skupine Spoločenstvo učiteľov a priateľov slovenčiny. Upozorňujem na to, že o niektorých odpovediach sa môžeme iba domnievať, keďže NÚCEM nezverejnil odpovede na otázky, tento raz ani tie na otvorené úlohy.
 
Test 19 1403 Maturita 2019
 
26. úloha: V ktorej možnosti sú všetky slová z ukážky 4 neutrálne?
(A) A ty už choď niekam v peklo!
(B) I tá fľandra von!
(C) Už sa pakuj!
(D) Nefrflite mi!
 
V tejto úlohe nie je žiadna správna odpoveď!!! Zdôvodnenie: Treba pripomenúť, že spojenie „z ukážky“ naznačuje, že žiak má brať do úvahy pri riešení aj ukážku. Podľa KSSJ sú slová „frflať, pakovať sa, peklo“ expresívne a slovo „fľandra“ hrubé slovo, teda tiež sa zaraďuje k expresívnym. To znamená, že vo všetkých možnostiach sa nachádza jedno expresívne slovo, teda nie je tu možnosť, v ktorej sú iba neutrálne, bezpríznakové či citovo nocionálne slová. Najväčšia pravdepodobnosť je, že NÚCEM myslel ako správnu odpoveď (A). Slovo „peklo“ má vskutku základný význam neexpresívny. Ale ako naznačuje zadanie, má sa vychádzať z ukážky (aj veta bez ukážky ale vyznieva expresívne). A tá zachytáva stupňovanie zápletky, ktorá sa prejavuje tak, že repliky postáv sú pod vplyvom citového rozpoloženia postáv a niektoré zo slov sú myslené expresívne, teda nie neutrálne. Sotva sa replikou „A ty už choď niekam v peklo!“ myslí neutrálne odporúčanie, aby šiel adresát tej výzvy do pekla, mysleného v prvom, t. j. náboženskom význame. Aj keby sme úryvok nevnímali, KSSJ obsahuje exemplifikáciu: „choď do pekla! a) daj pokoj! b) zmizni!“ A toto je presne oný expresívny význam, ktorý znemožňuje to, aby A odpoveď bola správna.
 
28. úloha: V ktorej možnosti sa nachádza jednočlenná veta z ukážky 4?
(A) Ty mňa?
(B) Chceš doniesť.
(C) Budem chovať.
(D) Matička Kristova!
 
V tejto úlohe sú potenciálne dve odpovede, aspoň z hľadiska poznania študenta, ktorý nemá lingvistické vzdelanie. Zdôvodnenie: Je úplne jasné, že (B) a (C) nebudú správne odpovede – bežná teória hovorí, že aj nevyjadrený podmet je podmetom, a teda základom dvojčlennej vety. Najzreteľnejšia odpoveď na otázku je (D), kde je priam exemplárna jednočlenná veta. Avšak z hľadiska vyučovania SJL je problematickou aj (A) možnosť. Spojenie „Ty mňa?“ nemá prísudok, preto by sa veta nemala zaradiť medzi dvojčlenné. Isto, v rámci tzv. elipsy si vieme prísudok doplniť ľubovoľne alebo na základe ukážky (čo však zadanie nenaznačuje). Sám si viem správnu odpoveď zdôvodniť. Ide však o stredoškolského študenta akéhokoľvek typu školy, ktorý sa spolieha na definície. Pozrel som si, ako sa vysvetľuje elipsa, dvojčlenné a jednočlenné vety v stredoškolskej učebnici. Pozrel som si aj iné zdroje i internet (dokonca vysokoškolské texty). Nikde sa elipse (výpustke) nevenovala taká pozornosť, že by vynechaný prísudok vo vete „Ty mňa?“ mohol chápať ako dôvod na zaradenie vety k dvojčlenným. Tu možno nie je na vine NÚCEM ako to, ako nekvalitne je zostavený ŠVP. Avšak už takýto rozkol mal byť pre recenzenta testu dôvodom na úpravu tejto úlohy.
 
55. úloha: Výslovnosť ktorej hlásky slovenskej abecedy je v ukážke 7 zapísaná tromi grafémami?
 
Na túto otázku sa nedá odpovedať bez úpravy zadania. Zdôvodnenie: Rozhodne je nejednoznačné zadanie úlohy. Ide totiž skôr o čítanie s porozumením. Avšak otázka sa tvári ako lingvistická. Predpokladáme, že správna odpoveď je „ZET“ (z vety: „Okrem toho vám nemienim rozprávať celý svoj mizerný životopis od a po zet.“). V skutočnosti je tu zapísaná výslovnosť „hlásky“ troma grafémami: Z – E – T. Napriek tomu, že sme to mohli takto tvorivo pochopiť, je tam terminologická nepresnosť, ktorá by sa v testoch nemala vyskytnúť. „ZET“ totiž nie je zápisom výslovnosti hlásky „Z“! Výslovnosťou je iba [z]. Takže spojenie písmen „ZET“ neoznačuje výslovnosť hlásky „Z“. Je to teda mätúca otázka a som presvedčený, že žiaci napísali rôzne iné odpovede pod vplyvom terminologicky nesprávneho zadania a pod vplyvom toho, že sa otázka podobá na jazykovú.
Takže po veľmi rýchlom prečítaní až tri chyby v teste, ktorý má prívlastok maturitný, a na základe ktorého má byť hodnotený študent alebo celá škola. Takéto úlohy pomýlia veľmi šikovných študentov alebo sú neriešiteľné (ťažké) pre priemerných až podpriemerných stredoškolákov, ktorí nemusia mať gymnaziálnu úroveň vedomostí. Ak aj neuznáte uvedené úlohy ako nesprávne, sú opäť sporné, hoci sme sa tešili, že so stredoškolskými testami je všetko v poriadku. Zakríkli sme to!
Kedysi som bol recenzentom testov, no zrušili ma, keďže som si dovolil zároveň kritizovať autorov testov, resp. som bol nelojálny. Škoda, isto by som im tieto chyby „vychytal“. Ale núkať sa nebudem. Je mi však smiešne, že NÚCEM pod stále tým istým vedením, počas ktorého sa znehodnotilo (v očiach verejnosti) testovanie a anulovalo sa toľko úloh, dáva prenasledovať učiteľov, keď spravia malinkú chybu. Ja som ani chybu nespravil. No po tom, čo som si dovolil kritizovať T5 a naši rodičia sa sami rozhodli nepustiť žiakov na T5 (minulý školský rok), NÚCEM ihneď podal podnet inšpekcii, ktorá mi pripísala, že som spáchal takmer všetko (nebojte, je to na súde). Ale kto bude kontrolovať NÚCEM, ktorý nedokáže spraviť poriadny test, nevie ho odkomunikovať a namiesto konštruktívnej práce sa obklopuje tými istými tvorcami a recenzentmi, ktoré takéto testy pustia. A teraz si navyše nemáme ani šancu pozrieť správne výsledky, keďže ich zatajili. Navyše sa otvorené úlohy budú hodnotiť centrálne, takže sa nikto nedozvie, či sa nenašla nejaká ďalšia možná správna odpoveď, resp. či sa takáto odpoveď uznala. Nečudujme sa potom každoročnej kritike testovania a tomu, že ho neberú vysoké školy. Načo sú takéto testy? Pritom riešení sa ponúka niekoľko… Avšak nie pod takýmto vedením riadiacich inštitúcií.
 
PS: Text vznikol tak, že som sa na test pozeral očami študenta, nie učiteľa, ktorý, ak nemusí tipovať, má vzdelanie, aby úlohu vyriešil. Aj keď…
Tento obsah bol zaradený v Nezaradené. Zálohujte si trvalý odkaz.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.