pre RegionPress
Nie je šťastné v kampani školských politikov populisticky vyzdvihovať niektoré tézy, napr. odmietanie memorovania, teda učenia sa žiakov naspamäť. Škola nie je letný tábor a potrebuje, aby sa žiaci aj učili. Ak by sme aj denne využívali tie najnázornejšie vyučovacie hodiny, nedá sa spoľahnúť na to, že sa poznatky u žiakov utvrdia tak, že ich dokážu aplikovať bez toho, aby sa pri každom kroku nepozerali na internet alebo do kníh. Len si predstavme, že by sa žiak pri počítaní slovných úloh neustále pozeral do tabuľky s malou násobilkou. V prospech memorovania hovoria aj skúsenosti z pracovného života. Stretávame sa so situáciami, keď nám informácie spamäti uľahčia či urýchlia pracovné úlohy. Aj pri robení vodičského preukazu sa musíme spoliehať na pamäť. Je veľmi mnoho takýchto situácií. Nehovoriac o tom, že pamäťové učenie cibrí mozog a predchádza (aj diagnostikovanej) zábudlivosti. Takmer denne počúvame, že je mládež čoraz hlúpejšia, nezapamätá si ani telefónne číslo či zabúda podstatné informácie (napr. rôzne ankety, čo si pamätajú z histórie).
Isto, voči sústavnému memorovaniu sa dá namietať, predsa v dobe explózie informácií nie sme odkázaní na „drvenie sa“ kategórií a tried živočíchov. Avšak skratkovité brojenie proti memorovaniu namiesto riešenia dlhodobo zlých učebných osnov, ktoré sú stále postavené na encyklopedickosti a faktografickosti, je neodborným jednostranným pohľadom. Odpor k memorovaniu je dôsledkom zlyhávania dlhodobo zlého obsahu vyučovania. Isté však je, že sú témy, ktoré musia byť prostriedkom memorovania. Napr. v chémii sa sotva pohneme bez ovládania periodickej sústavy chemických prvkov. Pravopis sa takisto musí učiť naspamäť, keďže nie všetky ortografické pravidlá sa dajú odvodiť alebo znázorniť. Všeobecne sa hovorí, že zažité učivo sa automaticky pamätá. Avšak nie z každého učiva či témy sa dá spraviť zážitok, ktorý sa zavŕta do mozgových závitov žiakov.
Môžeme ísť do extrému, že memorovanie sa úplne zruší. To však bude v rozpore so životom, ktorý požaduje istú databázu informácií ako základnú výbavu človeka. Bez nej by sa spomalili nadväzné procesy myslenia či konania. Len si na chvíľu predstavme, že by sa od medika nepožadovalo memorovanie. A nemá sa práve učiť učiť sa naspamäť na základných a stredných školách?
Som prístupný novým metódam či filozofiám. Avšak cestou rozbíjania overených a v živote potrebných spôsobov učenia sa bez kritického pohľadu na ne s cieľom politického marketingu ako učiteľ nemôžem prijať.