Hľadá sa hlavný školský inšpektor

Onoho času som písal text, prečo by som ja nemohol byť ministrom školstva (http://janpapuga.sk/kto-bude-ministrom/), i keď si reálne uvedomujem, že k tomu treba viac ako pár pozitívnych vyjadrení na FB alebo cez mail. Podobnej téme v súvislosti s inou funkciou sa budem venovať v nasledujúcom texte.
V týchto dňoch sa zverejnilo výberové konanie na hlavného školského inšpektora. I keď neverím, že víťaz nie je už vopred ošetrený, napriek tomu som túto informáciu zdieľal, aby sa čo najviac normálnych, empatických a rozumných ľudí zamyslelo, či by do výberka nevstúpili, či by sa na túto funkciu na rozdiel odo mňa nehodili. Obrátilo sa to však proti mne, keďže kopec ľudí ma vyzvalo, aby som kandidoval ja. I keď ma dôvera kolegov teší, také ľahké to nie je. Radšej by som (hypoteticky) sústredil energiu na toho ministra, lebo jedine z tej pozície sa dokáže školstvo zmeniť. Ale mám aj iné dôvody, prečo sa mi zdá táto kandidatúra u mňa nemožná, zbytočná a mohla by byť jedine ako recesia. Ten hlavný je ten, že neverím, že výberové konanie nebude iba naoko, ako som už uviedol. Nemôžu predsa kadekomu zveriť túto v očiach politikov významnú inštitúciu. Čo ak by prišiel premotivovaný reformátor s liberálnymi myšlienkami a s vlastnou suverenitou? A nebodaj kritik aktuálneho ministra? Ďalší dôvod je, že som s inšpekciou v súdnom spore. Kto by už len pustil žalujúceho do žalovanej inštitúcie? To by chcelo ozaj nezávislosť a uvedomelosť výberovej komisie. Potom je tu fakt, že by som prišiel o slobodu vyjadrovania a konštruktívnej kritiky. To sa predsa hlavnému školskému inšpektorovi nepatrí. Môže to síce vyzerať, že len rečním, a keď sa objaví možnosť zapojiť sa do aktívnej spolupráce, do významnej funkcie, tak sa radšej schovám ako pedagogický teoretik. Nie je to však tak! Aj vďaka svojej otvorenosti, bojovnosti, odbornosti a úprimnosti komunikácie som si získal u mnohých meno a dôveru. A týmto ľuďom radím, píšem pre nich, utešujem ich, vzájomne sa inšpirujeme a posúvame tak učiteľské hnutie. V pozícii hlavného inšpektora by sa stratila táto spolupatričnosť, táto sieť, v ktorej sa stretávame kolegovia s podobnými problémami. Nesmel by som písať na FB, nemohol by som kritizovať (hoci konštruktívne), nemohol by som hocičo publikovať, prišiel by som o svoje vlastnosti, s ktorými sa aktívne zapájam do diania v školstve, do diania v iných oblastiach. Bol by som ďalším, ktorého umlčala funkcia a to by mi bok vyvalilo. Spomeňte si, že som v TV len vyjadril súhlas s bojkotom Testovania 5 a už po mne šli, až som sám skončil ako riaditeľ školy, ktorému sa nepatrí rebelovať, hoci som to robil na odbornej a konštruktívnej úrovni. Súd asi prehrám, lebo je nepísané pravidlo, že riaditeľ poslúcha a je úplne jedno, že mám dôkazy v prospech svojho konania. Súd nemôže uznať precedens neposlušného riaditeľa. Je jedno, že niektorí naši súčasní politici porušujú zásady diplomacie, morálky, jazyka, etiky i slušnosti, riaditeľ nič také nesmie, nie je všemocný politik, papaláš. Mlčať by ma psychicky zabilo. Pritom nikdy nepíšem nič, čo by bolo nelegálne a nekorektné. No funkcionári musia mlčať. Okrem politikov.
Ak by aj náhodou chceli takého, ako som ja, stali by sme sa, kolegovia, rýchlo nepriateľmi. Roky si budujem dôveru a meno. Mesiac vo funkcii šéfa inšpekcie a máme po vzťahu. Jednak by som ani za rok nedokázal zmeniť inšpekciu podľa svojej koncepcie a vašich predstáv, jednak tu nie je dôležitá iba moja koncepcia, ale musí sa plniť aj štátny záujem reprezentovaný pár politikmi, jednak má inšpekcia tak oklieštenú legislatívu, že akákoľvek jej reforma je možná v minimálnej miere. Isto, môžu sa zmeniť zákony, ale to nezávisí od hlavného inšpektora. A okrem toho to vyžaduje dlhý čas a vôľu zákonodarcov. Dobre vieme, ako tí reagujú, ak ide o obrovské zmeny. A inšpekcia práve také potrebuje. Takže žiadny zázrak by som nespravil a len by som sklamal ľudí, čo mi veria, počúval by som, že aj Papuga je rovnaký a prehĺbil by som skepsu učiteľov. Viete, ak mi dáte tehly, cement a čas, dom vám postavím aj sám. Ale povolenie na stavanie nezávisí odo mňa a často je jeho získavanie dlhšie ako postavenie domu. Okrem uvedeného sa netajím, že som aj kritik učiteľov i riaditeľov. Ak mám možnosť pobudnúť len hodinu v škole, dokážem vycítiť, čo na nej nefunguje, čím trpí, ako pracuje so žiakmi a pod. A v prípade takýchto dojmov by som postupoval nekompromisne a sankcionoval by som prešľapy škôl. Získal by som tak hejty, anonymy, vyhrážky, akoby som bol nejaký slávny politik. Som zvyknutý na kritiku, ale osobné invektívy a klebety nesiem ťažko a chcem ochraňovať svoje duševné zdravie, keďže mám rodinu a priateľov.
Inšpektori sú aj úboho platení, často sú to neúspešní pedagógovia alebo sú tak skostnatení, že hovoriť s nimi o zmene je nemožné. Ak sú aj dobrí a ľudskí, tak im legislatíva káže kontrolovať veci, ktoré nijako nezhoršujú alebo nezlepšujú výchovno-vzdelávací proces. Predpokladám teda, že hlavný školský inšpektor narazí na problém s personalistikou, na problém motivácie zamestnancov, na problém rôznych štýlov vykonávania inšpekcie. Predstavte si, že by som nastúpil a začal by som robiť aspoň tie minimálne zmeny, ktoré mi dovoľuje zákon. Inšpektori zvyknutí na staré cestičky by podali výpovede a zas by ma obvinili, čo som to za odborníka, hoci stav personalistiky inšpekcie je dlhodobý a dobre vieme, čo za ľudia sú neraz v pozíciách kontrolórov. Náprava zlého systému presahuje funkčné obdobie inšpektora. Podobné som zažil na ZŠ s MŠ na Riazanskej, kde som ponúkol nový spôsob riadenia predtým socialistickej školy. A napriek úspechom v riadení a napriek vytrvalej argumentácii som po troch rokoch radšej odišiel a vyhrala socialistická koncepcia školy. Silno pochybujem, že by ma na ŠŠI trpeli, keby som začal skutočne robiť to, čo všetci tu, vrátane mňa, očakávame. Vedel by som to, to je jasné, ale narážal by som. Okrem toho by milovníci súčasnej podoby inšpekcie začali vyťahovať, čo som kde-kedy povedal o ministrovi, o systéme, o politikoch, o inšpekcii a pod. A takýto vedúci sa potom ľahko odstráni, keďže sa v slovenskom systéme odpor nenosí, nevypláca a klebeta je viac ako vôľa zmeniť sa.
V neposlednom rade by som nerád prišiel o prácu s deťmi a mladými ľuďmi. S tým súvisí aj niekoľko jedinečných projektov, ktoré mám v pláne a budú ma napĺňať viac ako práca v úrade, ktorý sa má reformovať, no v skutočnosti sa požaduje status quo. Nerozhoduje vôľa nás pedagógov, ale politikov, úradníkov a iných démonov, čo sa okolo školstva motajú.
Koncepcia inšpekcie by nebola problémom. Jej spojovacím bodom by mala byť ľudskosť, odbornosť a výchovno-vzdelávací proces v reálnej triede, nie na papieroch. Bolo by dobré zjednotiť metodiku vykonávania inšpekcie a sústrediť sa výlučne na najčastejšie problémy škôl, o ktorých vedia učitelia, rodičia i žiaci. Inšpekcia musí byť všeobecným poradným orgánov a musí zastávať záujmy učiteľov, žiakov i rodičov. Nemôže sa stať, že na každú druhú sťažnosť napíšu, že nie je v ich kompetencii. Hlavný inšpektor zase musí byť aktívny a má pravidelne podávať návrhy na zlepšenia školstva. Určite treba odstrániť niektoré ciele kontroly a naopak zaradiť predmety kontroly, ktoré sú závažné, keď nefungujú. Inšpekcia musí byť finančne dotovaná viac, aby sa získali kvalitní inšpektori, no musí byť nezávislá, ale s tým, že musí byť možnosť ju auditovať v prípade závažného pochybenia. Musí mať orgán, ktorý ju kontroluje, no iba v prípade zákonom vymedzeného pochybenia. Ale najdôležitejšie je to, aby školy nemali pocit, že ich inšpekcia ide zničiť, ale že im ide pomôcť, upozorniť ich na chyby a pomáhať pri ich odstraňovaní s cieľom vylepšovania vyučovania našich zverencov. Nie je možné, že priebehy inšpekcií sú také diametrálne odlišné a že učitelia zažívajú z inšpektorov traumu ako za hlbokého socializmu. Na druhej strane, v prípade vážnych pochybení má mať inšpekcia právomoc okamžite zasiahnuť na všetkých školách bez ohľadu na zriaďovateľa.
Ak to teda zhrniem, cesta účasti na výberovom konaní je pre mňa zarúbaná. Nie z hľadiska odborného. A nepomôže ani vaša podpora. Rozhodne úzka výberová komisia, tak ako pri riaditeľoch, ktorá má rôzne záujmy. Všetky tie výberové konania sú iba naoko, kým sa nestanoví aj v školstve transparentnosť volieb a verejné vypočutie kandidátov. Nemienim teda strácať energiu prihlásením sa na inšpektora. Možno tak zo srandy 🙂 Bráni mi v tom aj strata slobody, ktorú teraz mám. Slobodu komunikácie. Jedinou cestou je politika, jedine tá môže školstvo zmeniť. Ale tú nedokáže realizovať jednotlivec.
…a ešte link na výberko: https://www.minedu.sk/data/att/17414.pdf

PhDr. Ján Papuga, PhD. * Bratislava-Rača * janpapuga@gmail.com FB: Ján Papuga * FB skupina: Spoločenstvo učiteľov a priateľov vyučovania slovenčiny * FB skupina: Konštruktívna školoveda – hľadanie strednej cesty * www . janpapuga . sk

Zdieľajte tento text, ak sa s ním stotožňujete, je verejný, netreba osobitný súhlas. Ak sa text nedá zdieľať, príčinou je nastavenie skupiny. Posielajte tento text na vyššie miesta, ak sa s ním stotožňujete. Ukážte ho ľuďom, ktorí nie sú na internete. Aj takto sa menia veci. Ministerstvu školstva a iným vládnucim politikom bol text zaslaný.

4 týždne dozadu

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.