Včera dávali v Správach RTVS, že Národný kontrolný úrad robil kontroly na rôznych inštitúciách. Aj v riadiacich. A našlo sa plno chýb, niektoré aj finančného charakteru. Som zvedavý, či zažijú také tvrdé dôsledky, ako ja. Pripomenulo mi to môj nástup do Riazanskej. Až vtedy som zistil, v akom … škola je. Aj keď som nikdy neriadil školu a poznám iba sedliacku ekonómiu, pustil som sa do práce, keďže viem, že pre zriaďovateľa je najdôležitejšie, aby škola „nežobrala“ peniaze. Hneď v prvý deň som dostal vyše sto faktúr, ktoré čakali na podpis riaditeľa. Boli to závažné dlhy, nedovolil som si to ako nový manažér ignorovať. Isto, často sa hovorí, veď tá a tá faktúra počká. Jednak je to však porušením účtovných pravidiel, jednak je to neférové voči firmám. A tak som platil. Pripomínam, že škola mala obrovské mínus, pretože sa na nej spreneverili peniaze, ktoré chýbali. Takže prvý rok bol iba o naháňaní peňazí a prežívaní. No po pár mesiacoch po mojej návšteve na návrh bývalej poslankyne, ktorá iba škodila našej škole, som dostal kontrolu. Ja som sa aj potešil, hoci sa ľudia okolo mňa prežehnávali. Vedel som o kontrolách, že prídu, poukážu na nedostatky, ja ich opravím a budem vedieť, na čo v budúcnosti dbať. O priebehu kontroly nebudem hovoriť, nech zase nepobúrim miestny úrad BA-NM. Avšak po kontrole prišla správa. Okrem emotívne zaujatých konštrukcií tam boli dve pochybenia, ktoré netajím a verejne som ich priznal. Prvým boli nedostatky vo verejnom obstarávaní v čase, keď sa menila legislatíva. Na verejnom obstarávaní, ktoré každá druhá organizácia nevie robiť, dokonca štátne orgány v nich vykazujú chyby, ba hovorí sa pri nich o, jemne povedané, zvýhodňovaní. Najdrahšie, čo som ja kupoval, boli lavice do novej triedy a tabule, ktoré ohrozovali život ich používateľov. Hneď, ako som sa dozvedel o tejto chybe, zamestnal som administratívnu silu, čo všetko dala do poriadku. Mysliac si, že následná kontrola skonštatuje, že obstarávanie bolo opravené.
„Závažnejšia“ bola druhá „chyba“. Istý čas malo ekonomické oddelenie problém s prevodom prostriedkov na školy z hľadiska originálnych kompetencií. Všetky školy s tým mali problém, no ak by sa riaditeľ ozval ako ja, už je zaradený medzi problémy. Teda v čase výplaty sme nemali na účtoch dostatok peňazí na mzdy. Upozorňujem, že sme ťahali dlh cca 40 000 eur, ktorý vznikol spreneverou. Okrem toho sme splácali dlh za teplo. Ekonomické oddelenie za predchádzajúcej vedúcej nám nepomohlo, húdlo si svoje. Dokonca mi tam povedali, že mám niekoho vyhodiť, aby som mal dostatok prostriedkov. Jednali tak zákerne, že som sa dozvedel, že o mne hovoria, že míňam peniaze a nakupujem. Klamstvo! Požiadal som odbory v škole o to, aby posunuli výplatný termín, ktorý je v našej škole pomerne skoro. Nesúhlasili. Ak by som ho svojvoľne porušil, bol by to trestný čin. Tak mi naša mzdárka poradila, aby sme zaplatili mzdy. A odvody vtedy, keď prídu peniaze. Keďže je pani mzdárka skúsená a ja som nevidel iné riešenie, rozhodol som sa ju počúvnuť. A táto situácia sa opakovala ešte tuším trikrát. Nie z dôvodu, že by som si zariaďoval kanceláriu riaditeľa a zabezpečoval rodinu (!), ale z dôvodu, že peniaze neboli včas na účtoch. Odvody sme naozaj zaplatili v plnej výške neskôr. Po roku stúpol počet žiakov, situácia sa stabilizovala a ja som viac nemusel siahnuť po takomto spôsobe. No vtedy som sa rozhodoval medzi trestným činom a priestupkom. A to mi hneď napísali do správy. Ale tak, tešilo ma to, že som školu dostal do situácie, že nič podobné neopakovalo. A veril som, že pri následnej kontrole budem mať čistý štít a konštatovanie, že chyby boli opravené, resp. sa už neopakovali. To by však nemohli byť komunálne voľby, ktoré nám nasekali do zastupiteľstva zopár dokonalých a premúdrelých poslancov bez štipky znalosti fungovania školy. Aj do našej rady školy. Stretol som sa s nimi, vysvetľoval im, akú mám koncepciu. Nezdalo sa mi, že by sme nenašli spoločnú reč. Aspoň ja keď mám s niekým problém, poviem mu to zoči-voči. Na Rade školy som im navrhol, aby sme sa pozreli na správu z kontroly školy, aby boli v kontexte toho, čo sa vlastne stalo. Odmietli. No a o pár dní som bol na zastupiteľstve a bez chrbtovej kosti navrhli starostovi moje odvolanie. Ani som netušil, že to spravia. Samozrejme, starosta mi dal možnosť verejne vystúpiť. A keďže ma šokovalo a potom mrzelo, že sa takto zachovali, moje vystúpenie nebolo o ponižovaní sa, ale rázne a suverénne. A tým som si uzavrel cestu úspechu vo voľbe riaditeľa v roku 2020. Ak si k tomu pripojím to, že sú to poslanci v opozícii k starostovi, ktorý ma morálne podporoval iba za moju preukázateľnú prácu (neodvolal ma), tak dospejeme k tomu, že môj odchod zo školy spôsobili práve chýbajúce hlasy poslancov v spomínanom výberovom konaní. A bolo úplne márne, že som s týmito poslancami komunikoval, stretol sa s nimi, všetko som im vysvetlil a povedal som im, že sa môžu kedykoľvek prísť pozrieť na doklady.
Môj osud bol spečatený, Papuga rozdelil mzdy a odvody, pochybil verejné obstarávanie. Je úplne jedno, že euro zo školy nezmizlo, že som vynuloval dlh a že sa škola dostala do obrovského plusu. Dokonca jeden z poslancov mimo Rady školy, ktorému dokonalosť spadla do vienka, verejne prehlasoval, že som spáchal trestný čin, a ja len ľutujem, že som nepodal trestné oznámenie, ako mi to radil jeden riaditeľ veľmi úspešnej školy.
Napriek tomu, že som robil, čo sa dalo, mal som výčitky, ktorých som sa potreboval zbaviť. Tak som sa opýtal, ako je to s rozdeľovaním miezd a s kontrolami. Viacerí riaditelia mi povedali, že štandardná kontrola je taká, že pochybím, spravia zápis a žiadajú nápravu. Stalo sa. Ľudia z rôznych firiem mi povedali, že sa bežne v časoch, keď nie sú mzdy na účte, rozdeľujú výplaty a odvody. A napokon som sa opýtal odborníka na Zákonník práce, ako to je. Trestným činom je, ak sa odvody neplatia. Neskoré zaplatenie odvodov je sankcionované pokutou, nie trestané! Ja som bol pripravený vyše 100-eurovú pokutu zaplatiť zo svojho, avšak účtovníčka mi povedala, že by sa to ťažko účtovalo, tak sme to zaplatili zo školských peňazí, ktorých, opakujem, bolo vďaka mne veľmi veľa. Teraz už nie som na škole, no niektorí poslanci MZ stále melú svoje a hovoria o obrovskom priestupku, čo sa stal, teda ma verejne ohovárajú.
Ale stali sa len pochybenia. Nie pre to, že nie som podľa nich manažér, že som nemal ekonomiku školy pevne v rukách. Stali sa preto, lebo ani netušia, v akej kondícii sa škola nachádzala, keď mi ju odovzdali, a netušia, ako som sa s celým naším ekonomickým oddelením v škole zapotil, aby sa všetko dostalo do normálneho stavu (opakujem: škola po SPRENEVERE!). Bez jedinej pomoci úradu! Ozaj, viete, čo sa v kuloároch neskôr vravelo? Že sme jediná škola, čo nepýta peniaze. Takže asi som bol fakt neskúsený amatér, laik a ničomník.
A pre toto všetko som nevyhral v 1. kole po mojom odstúpení. Hlas inšpekcie a okresu nikdy nedostanem, ale to je iná téma, ktorú rozoberiem inokedy. Mrzelo ma, že som nedostal ani hlas od jednej rodičky, napriek tomu, že väčšina rodičov chcela moje zvolenie, teda táto členka Rady školy spreneverila sa všeobecnému záujmu. Prišiel som aj o hlas zástupkyne učiteľov v Rade školy, ktorej som plne dôveroval a navyše som jej veľmi pomohol. Ale tak, jednohlasné zvolenie som neočakával. Ja vždy požadujem iba sedliacky rozum a nezaujatý argument. Od poslancov som nedostal pravdepodobne žiadny hlas. Aj keď som spravil pre získanie ich pochopenia všetko, čo nebolo v rozpore s mojím presvedčením. Sebaponižovanie a poklonkovanie určite nie, nemal som na to dôvod. Chcel som len pokračovať v tvrdej práci pre školu.
V správe boli aj iné drobné (a bežné) nedostatky, no o hlavu mi boli obúchavané len tie mzdy, čo je však bežné porušenie, ktoré sa deje v mnohých organizáciách, aj v tých najvyšších, ktoré spomínam v úvode. Teraz si zvolili, čo chceli. Tichú a poslušnú úradníčku. Stíchnu intrigy, čo sa robili voči mne len pre férovú spoluprácu so starostom, ktorý sa o školu zaujímal, ako to robí aj v prípade iných škôl. Ale čo s poslancami, ktorí v prvej novej voľbe pred covidom uprednostnili kandidátku, ktorá mala na predchádzajúcej škole výraznejšie pochybenia, nepodporili ju nielen poslanci, ale ani primátor? S takými ľuďmi spolupracovať by bolo také, že zase by som ja musel predstierať, že sa nič nestalo, len ste mi bodli nôž od chrbta, ale pokračujeme ďalej…
Toto všetko píšem nie preto, že túžim vrátiť sa na Riazanskú, že si neviem nájsť prácu, alebo že nemám čo robiť. Táto škola mi navždy zostane v hĺbke svojho učiteľského života a prisámbohu by som ju dostal veľmi vysoko. Avšak mne ide o pravdu a spravodlivosť, na ktorých popieranie si už Slováci zvykli. Ja nie! Rast Riazanskej pod mojím vedením prerušila zákerná komunálna politika niektorých poslancov, klebety, prázdne argumenty, zákerní ľudia a boľševické praktiky hlavnej školskej inšpektorky. A na rozdiel od nich mám na svoje konanie dôkazy a svedkov. No to málokto chcel vidieť, takmer nikto sa nepýtal alebo nepočúval. A takto sa zachovali tí, čo rozhodovali…
PhDr. Ján Papuga, PhD. * Bratislava-Rača * janpapuga@gmail.com FB: Ján Papuga * FB skupina: Spoločenstvo učiteľov a priateľov vyučovania slovenčiny * FB skupina: Konštruktívna školoveda – hľadanie strednej cesty * FB skupina: Riazanet – BA-NM * www . janpapuga . sk