Nedávno som písal, či na strednej škole so žiakmi opakujete jednotlivé roviny. Teraz učím na strednej, základnú školu som nechal tak, lebo ťahať dve školy bolo náročné.
S prvákmi beriem zvukovú rovinu. Ja viem, tá sa učí celú základnú školu. Ale je to prísny lingvistický systém, ktorí si žiaci nemajú dôvod dlhodobo pamätať. Tak mi to nedá neopakovať s nimi, nech im rozšírim vedomosti. Zároveň som zástanca transférového vzdelávania, teda chcem, aby žiaci na základe teórie a variácií úloh vedeli analyzovať rôzne podobné javy. Aj preto im pripravujem pracovné listy, kde zistím, že triviálne veci nemajú zaštepené (neviním učiteľov). Toto zistenie je dlhodobé, aj preto so žiakmi dlhé roky robím dôslednú fixáciu učiva. Má to aj ten dôvod, že poznám maturitné testy a spôsob, akým sa tvoria a práve tam sa môže objaviť hocičo (!) z tých širokých osnov stredných škôl, ktoré sa ani zďaleka nechystajú reformovať.
A už teraz v septembri som v stave, že nestíham plán. Navyše robím žiakom pred každou hodinou aj motiváciu a som veľmi šťastný, keď sa do nej zapájajú a odhaľujú zaujímavejšie zákutia SJL, ako predpisujú osnovy. Obzvlášť prínosný bol motivačný rozhovor o vzniku reč, slovenčiny a o mnohých otázkach, na ktoré sa ma pýtali. Alebo diskusia o komunikácii. Spomalili ma aj riešenia bežných cvičení, kde mi záleží na tom, aby každý žiak vyriešil čiastku z úloh predo mnou, pomenúvajúc svoje myšlienkové postupy, teda individuálny prístup.
Všetko sú to veci, čo predpisuje reforma na ZŠ. Ale ozaj ma už nebaví to, že nemôžem učiť komunikáciu. Ale prísnu lingvistickú teóriu, aby prešli testmi. Stredná škola bez reformy a ručím vám za to, že aj v tej novej predimenzovanej reforme sa otvoria rovnaké problémy. Lebo nespravila sa dôkladná kvalitatívna analýza učebného obsahu najmä v situácii, keď škola plní aj iné ako vzdelávacie ciele.
Aj pre uvedené hľadám únik od svojho povolania, aby som nemusel učiť to, čo žiakom nedáva pridanú hodnotu.