V piatok 8. 12. 2017 som sa pracovne stretol s ministerkou školstva. Iniciatíva vyšla z jej strany, čo ma potešilo, keďže už nie som predsedom Slovenskej asociácie učiteľov slovenčiny, ale iba bežným učiteľom, slovenčinárom, administrátorom FB skupiny Spoločenstvo učiteľov a priateľov slovenčiny a riaditeľom základnej školy s materskou školou. Väčšinou si volajú ľudí, ktorí reprezentujú učiteľské organizácie. Som teda rád, že som mal tú česť aj bez inštitucionálneho pozadia. Zároveň je to doklad o tom, že o našej činnosti vedia.
Hlavnou témou bolo Testovanie 5. Pani ministerka postrehla výzvu nášho Spoločenstva, aby rodičia v deň testovania nedali deti do školy s cieľom poukázať na to, aké nesystémové toto testovanie je. Výzva sa spája s mojou osobou, hoci jej spoluautormi boli slovenčinári a priatelia slovenčiny v našej FB skupine. Ja som sa len mediálne vyjadril a zopakoval našu výzvu. Prečo? Jednoduchý dôvod. Lebo iba médiá majú šancu motivovať vznik skutočnej reformy školstva. Nie politici, nie tí mlčiaci, ani nie my, aktívni. Ale médiá. Preto im aj naďalej vyjadrenia budem dávať.
Nechcem do detailov spisovať obsah dialógu s pani ministerkou, pri ktorom bola prítomná aj riaditeľka NÚCEM-u a pani poslankyňa Eva Smolíková, ktorú si od leta po našom prvom spoločnom stretnutí vysoko vážim (prosím, neberte to politicky). Prezradím však aspoň to, že pani ministerka prisľúbila zmeny v našom predmete (SJL) a ja som ju ubezpečil, že rád pomôžem. Nakoniec som jej daroval výrobok žiakov a darček s heslom školy, ktorú riadim: Škola, ktorá počúva.
Pani ministerka je komunikatívna, neformálna, príjemná, konštruktívna. V posledných rokoch som sa mal možnosť stretnúť aj s predchádzajúcimi tromi ministrami. Každý z nich chcel meniť veci a vystupoval otvorene. Obávam sa, že ich pozitívne zámery na Slovensku je ťažké, ba nemožné naplniť. Ale nie iba ich vinou. Aj keby sa stal ministrom niekto z nás, musel by sa časom obrátiť takmer o 180 stupňov. Hoci sa akademická pôda, za takú považujem aj ZŠ a SŠ, vylučuje s politikou, paradoxom je, že ministerstvo školstvo je príliš prepolitizované a politikou atakované. Nemyslím tým, že minister má nejakú politickú príslušnosť. Ale to, že každé konanie ministra je politicky riadené, ba manipulované. Ak by sme aj dospeli k tomu, že ministerka Lubyová je dobrá, prípadne by sa ministrom stal skutočne niekto z našich radov, padol by rovnako, ako by padla vláda pre nejaký problém, ktorý so školstvom vôbec nesúvisí. A bolo by po ministrovi. V stave, že každý minister má inú filozofiu, budeme naďalej svedkami defilovania rôznych reforiem a presadzovania nápadov dosadeného ministra, no akákoľvek kontinuita by nemala šancu uchovať sa. Dôsledkom bude, že po každom páde ministra budú učitelia ďalej meniť, písať, prepisovať, kopírovať… donekonečna.
Ďalším rizikom je, že minister začne skutočne premyslene riešiť problémy školstva, bude postihovať nekompetentných a neschopných podriadených, začne konať v prospech učiteľov alebo inak reálne veci meniť. Pritom sa veľmi ľahko dostane do konfliktu s mnohými a širokými záujmami koalície a nech by bol akokoľvek obľúbený, bol by odvolaný. Preto chápem rôzne druhy nečinnosti ministrov a nevyčítam im ich. Upresním, nevyčítam im ich preto, lebo keby začali konať a boli by silnými osobnosťami, ktoré chcú meniť veci, určite by skončili. A ak by aj nie (o čom pochybujem), skončili by po voľbách, resp. po páde vlády. Ak si to prepojíme s financovaním školstva, ktoré už vôbec nie je závislé od ministra, otvára sa nám bezútešná perspektíva: akákoľvek reforma a náprava školstva je nemožná. Mnohí politici vravia, že treba ponúknuť riešenia, hoci tie, čo ponúkajú oni, sú buď formálne, alebo totálne zlé, škodlivé. Cestou od ministerky vo výťahu mi napadlo jedno (žiaľ, v našom štáte utopistické) riešenie. Apolitické ministerstvo, kde by sa vyberal minister výberovým konaním je asi nemožné. Teda určite. Čo tak voliť ministra (hoci aj politickými stranami) na päť rokov bez ohľadu na trvanie vlády? Ako sa volí šéf RTVS alebo ombudsman, či iné funkcie. Aby mal minister skutočne päť rokov na výkon svojho poslania bez toho, aby jeho snahy narušili odvolávania a pády vlád. Je to len taký nápad, ktorý by mnohé riešil.
Nápadov je mnoho, no ľahšie je povedať, že sa nedá, nemôže, nie je na to vôľa. Nie vôľa voličov, ale politikov, ktorých záujmy často obchádzajú záujmy národa. Nuž, keď je toto neuskutočniteľná zmena, tak navrhujem každému ministrovi, aby mal poradcov alebo tajomníkov z regionálneho školstva, nie ľudí, ktorí na školu spomínajú iba zo študentských čias.