Som pedagóg a vďaka tomu som sa naučil aj to, že NEmôžem v triede deťom povedať niečo neoverené alebo niečo predčasné. Keby sa to nenaplnilo, stratil by som dôveru žiakov a sotva by ma brali vážne. A je úplne jedno, v akom veku tí žiaci sú. A ešte horšie je vyrieknuť niečo, čo ich vystraší alebo nahnevá a dá im dôvod nenávidieť ma, ohovárať ma alebo si robiť zo mňa žarty.
Označiť občanov našej republiky ako triedu plnú žiakov je síce odvážna metafora, ale podobnosti sú v podstate rovnaké. Až na to, že učiteľ-politik má oveľa viac žiakov a každé jeho slovo je podrobené dôslednej analýze miliónmi žiakov-občanov. A keď hovoríme v školách o citlivom prístupe k žiakom, ich rešpektovaní, povzbudzovaní či o partnerskom prístupe k nim, pre politikov to platí stonásobne. Nie však pre tých našich.
Mne neprekáža, že minister Krajčí je silno veriaci, každý má právo niečomu veriť a je to kotvou v súčasnej dobe. Ale s kresťanskou vierou sa spája istý spôsob správania k ľuďom, k blížnym, aspoň triviálna empatia. A to by mala byť pre kresťana samozrejmosť. A pre kresťanského politika výhodou. Avšak, pred týždňom tento minister povedal, že sa všetko zlepšuje, že sa môžu niektoré opatrenia uvoľniť a tým upokojil mnohých ľudí, ktorí už nesmierne trpia takmer rok. Plánovalo sa teda postupné otváranie, hovorilo sa o tom, ľudia sa tešili, spravodajstvo to odvysielalo ako dôležitú správu, veď to povedal významný politik, dokonca minister z najsilnejšej koaličnej strany. Ja som mu síce neveril, domnievam sa, že to bola politická stratégia, aby nespokojná verejnosť masívne nevybuchla a nešla do ulíc. Myslím si, že to mal prikázané. Ale tak dajme tomu, občas musia politici aj pozitívne klamať. Ale dnes povie ten istý minister pravý opak? Aj to sa možno dá chápať, riadia sa nejakými štatistikami, ktoré sú asi také presné a pravdivé ako prieskumy volebných preferencií. Politici nemajú šancu chodiť po všetkých kútoch Slovenska, tak pripúšťam, že štatistika sa stáva ich argumentom. Ale povedať v situácii, keď sú nálady voličov v explozívnom stave, nervozita preniká vzťahmi a nenávisťou je preplnená akákoľvek komunikácia to, že ľudia sa budú môcť pohybovať po okolí na základe SMS, ktorú odobrí nejaká Centrála – názov ako zo sci-fi filmu – to chce riadnu drzosť. A nie jediná, ktorú si títo dovolili. Buď sú títo politici úplne, ale úplne bez štipky empatie, citu, emočnej inteligencie, alebo sú fakt takí hlúpi, že si neuvedomujú, že problém väzí inde a neuvedomujú si to, že takáto kontrola by bola tvrdým a neodôvodniteľným zásahom do ľudských práv. A aby toho nebolo dosť, tak po tom, čo to minister vyhlásil a spustila sa mohutná vlna protestných hlasov, jeho politickí priatelia, ktorí isto vedeli, čo plánuje, verejne povedali, že s tým nesúhlasia, že o tom nevedeli, že to len tak povedal, teda ho úplne dementovali. Keby som nevedel, že nespím, tak by som si myslel, že sním. Veď toto ani to najutopickejšie futurologické literárne dielo nikdy nezachytilo. Trpeli sme tu pod nadvládou gaunerov z predchádzajúcich garnitúr, avšak to, čo nám tu vládne teraz je zase o level vyššie, v rozpore so všetkými politologickými zásadami riadenia štátu, na ktoré sa už upozorňovalo v čase monarchií. A najhoršie je, že o zmene môžeme len túžiť. A keď k tomu premiér, čo má ďaleko od toho, aby bol svojim žiakom-občanom vzorom, zahlási, že ľudia sú nezodpovední.
Bezprávne SMS a toto obviňovanie občanov politikmi ma primäli k tomu, že som sa rozhodol pomenovať skutočné príčiny toho, prečo vírus neustupuje. A zďaleka to nie je o tej „nezodpovednosti“, ktorú nám občanom chcú politici papagájovaním vsugerovať.
1) Ľudia majú idoly, vzory, prototypy správania a k tým sa hlásia. Keďže štáty riadia politici, aj keby sme nechceli, tak majú aj oni na nás vplyv. Priamy alebo nepriamy. Aj vďaka tomu, že slovenské spravodajstvo neustále informuje o politike. Naivne si myslím, že politickí predstavitelia by mali byť slušní, čestní a ľudskí najmä preto, že ich čoraz viac vníma generácia, ktorá po čase prevezme našu krajinu. Ale to, čo tu máme v súčasnosti, je veľmi ďaleko od toho, aby ich ľudia nasledovali a chápali ich rozhodnutia. Nechcem tu vymenúvať všetky vážne prešlapy súčasnej koalície, ale aj vlád vôbec, no porušovanie ľudských práv, ignorovanie ústavy, neprehliadnuteľný papalášizmus, krytie sa navzájom, nedôstojné hádky medzi nimi, nadávky a urážanie svojich občanov slovami či činmi vracia našu demokraciu do minulosti. A kým je to tak, že krajiny vedú politici, tak sú len oni zodpovední za to, aké reakcie to vyvolá. Reakciou Slovákov je to, že nedodržiavajú nezmyselné chaotické a každým dňom sa meniace nariadenia, ktoré sú ďaleko od právnych zvyklostí. Nerobia to preto, že sú nezodpovední. Naopak, vládnuca koalícia spravila všetko preto, aby bola nedôveryhodná, aby jej neverili a aby ju spochybňovali. Tým sa vryla do konania občanov. Obrazom vlády sa stali jej občania, ktorí ju volili s túžbou po zmene.
2) Napriek zákazu vychádzania, ako hrozne to znie, ľudia von chodia. Boli aj protesty, chodia do práce, presúvajú sa mestskou dopravou, chodia do prírody. Niektoré premiestňovania sú povolené. Ťažko si predstaviť absolútny zákaz vychádzania. To by museli stopnúť mnohých zamestnancov, čo by sa už vážnejšie prejavilo na ekonomike. Uznávam, že primeraný a dôkladný lockdown môže zabrániť šíreniu vírusu. Ale obmedzenie pohybu ľudí v mnohých životných situáciách nie je možné. Pripúšťam, že mohli pribudnúť nakazení aj po protestoch zúfalých ľudí, ktorých tiež politickí predstavitelia všelijako nazvali. Ale ako máme označiť tých, čo rozpohybovali po dva razy celý národ kvôli testom, ktoré sú nepresné, navyše už o hodinu neskôr nemusia platiť a na základe takýchto pochybných testov sa ľudia mohli voľne pohybovať. Netrúfam si odhadnúť, koľko ľudí sa mohlo nakaziť v radoch na antigénové testy. Alebo si priniesť iné infekčné choroby. Takže aj toto je plná zodpovednosť vlády, ktorú aj sám premiér priznal. Bola to úplne zbytočná akcia, ktorá mnohých ohrozila a nič sa nestalo – ani chorí neklesli, ani sa nič neuvoľnilo, naopak, pribúdajú infekční. Takže vnucovať občanom od týchto politikov pocit viny je arogantné zbavovanie sa viny tých, čo zvýšili masívne mobilitu, vyčerpali zdravotníkov a samosprávy, minuli nehorázne peniaze, ktoré sa mohli využiť na účinnejšie opatrenia a spravili z mnohých ľudí cvičené stroje, keďže zamestnaní potrebovali „certifikáty“, ktoré mali preukazovať zamestnávateľom negatívnosť vyše týždňa po testoch.
3) Na rúška sú rôzne náhľady aj u odborníkov. Ale tak dobre, nosíme ich. No kedysi na jar sa vravelo, kedy je rúško účinné. Keď sa pravidelne vymieňa, perie, keď je zo špecifického materiálu, keď sa nosí správne a pod. Ale vlády od 89. roka spravili so Slovákmi to, že keď si majú kúpiť stále nové rúška, tak si to dva razy rozmyslia. Nemajú na to! O to viac to platí pre sociálne slabších, ktorí sa tiež nechutne napádajú, že sú nedisciplinovaní. Potom ľudia nosia tie isté rúška, nečistia ich, robia si ich z nie vhodných materiálov. A keď sú aj z vhodného materiálu, je ozaj náročné v nich vydržať. O tomto sa dnes takmer nehovorí. A možno aj to spôsobuje, že sa nákaza šíri aj na miestach, kam môžeme chodiť. Je to predsa vírus. Možno sa to čiastočne zlepší, keď sa prikážu respirátory. Ale zase sa tu objaví peňažný problém. Navyše respirátory sú drahšie. V časoch, keď hrozí kolaps ekonomiky, človek váži každé euro. Účinnosť rúška je relatívna aj z toho dôvodu, že sú na ňom časti, cez ktoré môže prípadný vírus preniknúť von. Ťažko možno kontrolovať celý deň svoje spontánne pohyby, ktorými sa dotýkame tváre, niekedy si nemusíme všimnúť, že ho máme zle nasadené alebo si kýchneme a zväčší sa tak možnosť na šírenie kvapôčok. Rúško ochráni, ale aj uvedené dôvody môžu spôsobovať ochorenie. Dôkazom je aj sama naša vláda, čo pravdepodobne nosí rúška, no napriek tomu sa mnohí z nej nakazili. Alebo sociálne zariadenia pre seniorov. Sú dôkladne izolované, nepochybujem o vysokej úrovni plnenia opatrení a napriek tomu tam ľudia chorľavejú. Priznávam, že aj stretnutia s blízkymi môžu byť dôvodom na šírenie vírusu. Lebo nie každý človek dokáže odsotiť od seba niekoho známeho, ako to robia mnohí, čo strčili starkých do domova či do nemocnice a vyhovuje im, že sú tam zavretí. Byť bez kontaktu s blízkymi toľké mesiace je ťažké pre človeka, ktorý radšej riskuje, akoby sa mal izolovať od svojich najbližších. Tu je teda aj vina ľudí, čo sa však z podstaty ľudskej sociálnosti dá ťažko eliminovať. Jedine, že by sme ako na jednom staršom modernom obraze žili v skafandri.
4) Verím, že dezinfekcia veľa bacilov vyhubí. Hoci, neraz vyhubí aj potrebné baktérie. Zamyslenosť, prepracovanosť alebo jednoducho zabúdanie môže spôsobiť, že sa ľudia nepretrú dezinfekciou. Aspoň ruky, hoci v lete by som polemizoval, či netreba aj zvyšok tela vydezinfikovať. Navyše, neraz sú v prevádzkach automaty na hygienu často nefunkčné alebo prázdne, a kým ich vymenia, niekoľko klientov vojde dnu. Isto, možno si nosiť svoju dezinfekciu, ale zase to ide do peňazí, ktoré skrátka niektorí nemajú a míňajú ich na životne dôležitejšie veci. Dezinfekcia na rukách má vraj trvanlivosť istý čas. Snáď taký čas, aby sa stihlo nakúpiť/vybaviť. Popri tom berieme do rúk rôzny zabalený tovar, dotýkame sa predmetov, ktorých sa potom dotýkajú ďalší. Nevravte mi, že dezinfekcia sa tak neobtiera a nemizne z rúk. Ani o tomto sa nehovorí, hoci aj toto môže spôsobiť prenos choroby. Ľahšie je povedať, že ľudia sú z podstaty nezodpovední.
5) Odstupy tiež bránia nákaze. Priznávam, s tým mám problém, lebo sa mi protiví, aby som od seba odsúval mojich blízkych. No keď som medzi cudzími, nezažil som, že by sa niekto na mňa lepil, že by sa vôbec niekto na niekoho cudzieho tlačil. Už sa ani ruky nepodávajú. Horšie je to v hromadnej doprave, čo sa akosi nerieši. Snáď si niekto nemyslí, že v električke sa vírus neprenesie, nech máte aj dve rúška. Je tu potenciálne riziko. Ale poďme na veľké podniky. Tie zostali pre ekonomické dôvody aj za cenu rizika otvorené. Snáď si niekto nemyslí pri nástupe do práce, že masa ľudí bude dva metre od seba, najmä keď kooperuje. To sa skrátka nedá. Každý podnik by musel mať nekonečné priestory a osobitných zamestnancov na koordináciu odstupov, čo je finančne nemožné. Najmä keď sa hľadajú prostriedky, ktoré by sa dali ušetriť na horšie časy. Pripomínam, že státie v radoch na testy bolo rovnako, ak nie viac rizikové a na rozdiel od udržania ekonomiky úplne zbytočné, čo potvrdzujú aj odborníci. .
6) Pre to, čo sa deje vo svete a u nás kvôli epidémii, pre tie protirečenia, čo sa v súvislosti s tým objavujú, ale aj pre takmer nekonečnú moc oligarchie, sa objavujú mnohé otázky, vízie, fabulácie. Veľmi veľa ľudí, spoločností toto všetko využíva a šíri, povedzme, klamstvá. Nechcem to volať konšpirácie, keďže iba čas a odstup povie, či to boli klamstvá alebo mali pravdivé jadro. A aj vďaka politicky zanedbanému školstvu tu máme ľudí jednoduchších, ktorí podliehajú prvotným pocitom, neuvažujú o informáciách, neanalyzujú ich a ľahko sa dajú oklamať, že vírus neexistuje, že rúško zabíja a pod. A ich reakcia na to je taká, že opatrenia nedodržiavajú, lebo všetko, čo sa deje, je dobre premyslený plán. Určite tak nerobia preto, že chcú vykynožiť svoje okolie, že sú vrahmi, ako ich neraz nazývajú aj politici. Pod vplyvom dnešnej doby s množstvom informácií, ktoré sa neučili spracovať, konajú tak, ako to cítia a čomu veria. Poznám aj niekoľko veľmi inteligentných ľudí, ktorí v živote veľa dokázali, a takisto podľahli takýmto, zdá sa, dezinformáciám. Ono, je na to aj dôvod. Firmy, čo vyrábajú vakcínu, nechcú za ňu ručiť. Niektorí ľudia pre rúška zamdlievajú. Sľubuje sa po testovaniach záchrana životov – nedeje sa. Testujeme ostošesť, hoci iné štáty z toho ustupujú. Aj to sú niektoré dôvody, pre ktoré sa ľudia utiekajú k zdanlivým klamstvám. A ak si to spojíme s obmedzeniami, ktoré naposledy boli za vojny, máme tu vnútorný spôsob obrany ľudského ja. Je to čiastočne vina ľudí, ale najmä vlády, ktorá neokrôchaným spôsobom potláča všetko demokratické, aj keď to preukázateľne súčasnej situácii nepomôže alebo nepomáha. A ak sa nedá veriť vláde, ľahko sa dá uveriť protinázorom.
7) Tak ako v čase mimo epidémie, tak ani v súčasnosti nepohneme s ľuďmi, ktorí sú asociálmi. Pouliční tuláci, osadníci, narkomani. Asi si ťažko vieme predstaviť, že sú vzormi dodržiavania opatrení. A pritom sa pohybujú všade. A všeličoho verejného sa dotýkajú. Je to veľmi nezodpovedné správanie, ale takúto vzorku národa má každý štát. U nás sa takíto ľudia dlhodobo neriešia. Prečo by sa malo potom zrazu predpokladať, že sa v týchto skupinách stopne šírenie vírusu? Ale na základe tejto vrstvy, ktorá vyvoláva rôzne problémy, hovoriť o nezodpovednosti národa je hlúpe paušalizovanie. V protiklade k tomuto však zase môžeme sledovať konanie slávnejších, bohatších a zrejme vzdelaných, čo riadia štát a bez váhania vpustia do parlamentu ľudí s nákazou, hoci to isté vyčítajú národu. To ani Hlava XXII nevymyslí.
8) Politici by mali ďakovať ľuďom, že objavujú prírodu. Je hlúposťou v rozľahlom priestore požadovať rúško a neplatný certifikát. Keby ľudia nechodili do prírody a boli ozaj hermeticky zatvorení doma, som presvedčený, že nepokoje by boli otázkou času. Preháňať ľudí v prírode je nezmysel, tá sama lieči a posilňuje imunitu. Teda ak sa tam niekto nevytrepe autom. Zabúda sa na jednu veľmi dôležitú vec. Nesmierne trpí psychika človeka. A na tú môže zomrieť a trpieť oveľa viac ľudí ako na infekčné choroby. Aj preto je príroda riešením. Bez obmedzení!
9) Policajti sú cvičení tak, že majú ochraňovať občanov i štát. Ťažko možno očakávať, že by neposlúchali politikov, je to ich úlohou. A kontrola obzvlášť na Slovensku je veľmi dôležitá, lebo sa tu konajú ozaj nezákonné veci, ktoré v mnohých štátoch nepoznajú. Určite ich úloha spočíva aj pri zásahoch proti úmyselným šíriteľom tohto vírusu či iných infekcií. Vedia však, že od jednoduchších ľudí veľa nemôžu očakávať, tak idú po tých ostatných. To nie je správne, lebo všetci sme občania republiky, máme svoje práva i povinnosti. Isté je, že majú možnosti na zásah proti šíreniu vírusu a je dobré, že ich využívajú. Ale na zásah podložený nespochybniteľnou legislatívou. Mnohí policajti majú aj právne vzdelanie. Majú svoje príkazy, robia nárazové akcie, no poväčšine rezignovali na kontrolu nezmyselných opatrení a vykonávajú bežnú kontrolu. A vtedy si konajú, ako chcú aj skutoční šíritelia infekcií. No ani policajt nepôjde do sporu, keď nie je isté, či koná správne, v súlade so zákonom. Najmä keď prokurátori i mnohí právnici spochybňujú ich konanie v súvislosti s vyžadovaním plnenia kontroverznej legislatívy. Aj to je však vinou vlády, ktorá produkuje takéto opatrenia a potom ich vymáhanie hodí na krk polícii, veď tá si nejako poradí.
10) Medzi deťmi k nejakým masívnym nakazeniam nedochádza, no napriek tomu sú školy zatvorené. Na jar boli otvorené aj podniky, sedelo sa bezpečne, boli stanovené hygienické opatrenia. Takisto je minimum prípadov, keď sa človek nakazil v reštaurácii či v inej prevádzke. No všetky sú zatvorené, a tak ako hrozba duševných chorôb, hrozí nám aj pád ekonomiky, ktorý tiež môže zabiť alebo zničiť mnohých ľudí. Možno keby sa školy a prevádzky otvorili, stanovili by sa logické a vykonateľné opatrenia, ľudia by rebelovali menej – samozrejme, aj po zmene komunikácie politikov. Ale nie je to len o pohodlnosti, o tom, že chceme sedieť v krčmách. Sme národ, čo má minimálne úspory vo svojich bankách – nemáme z čoho sporiť – a navyše sme jedným z najzadlženejších národov – máme rôzne hypotéky a pôžičky. Zostať s dieťaťom doma či zatvoriť roky budovaný podnik sa rovná strate príjmov. Tá sa dá možno prežiť mesiac-dva. No zatarasenie už trvá takmer rok a ľudia sa vážne obávajú o živobytie. Áno, zatvára sa aj v iných krajinách. No porovnajme si našu životnú úroveň s nimi. Slovák ak má nasporené, tak na pohreb alebo na prípad, že by ochorel alebo zomrel, aby sa rodina neocitla v problémoch. Nemáme na to, aby sme si mohli dovoliť zostať doma. Pozrite, mali sme čiastočne obmedzenú ekonomiku na jar a pekne to šlo, ľudia boli spokojnejší, počúvali vládu, ochraňovali sa aj napriek tomu, že už vtedy istí politici vyčíňali. Aj pokojným, pokorným a rozumným prístupom politikov sa dala zlepšiť situácia. Teraz je už však neskoro. Muselo by dôjsť k prehodnoteniu správania a komunikácie politikov.
11) Zaujímavé je, že zdravý životný štýl sa neraz zvýrazňoval po celé roky pred epidémiou. Pamätám si, koľko rôznych programov sme dostávali do škôl. Kam toto všetko zmizlo? Nie je imunita základom zdravia? Veď aj rakovine sa dá predchádzať zdravým životným štýlom. Je tu kampaň za očkovanie, dobre, to je povinnosť štátu v stave, keď sa ľudia akéhokoľvek očkovania obávajú. Ale je toto záchrana? Sme si istí, že to očkovaním skončí? A ak, vrátia sa iné vírusy, ktoré corona vytlačila. Alebo pribudnú nové. A tu treba zdravý životný štýl a jeho reálnu a intenzívnu propagandu. Ním sa môžeme vyhnúť corone alebo navodíme jej pokojnejší priebeh. V niektorých zahraničných krajinách to pochopili. Tu nie, hoci o tom mnohé vlády básnili. Namiesto toho sa kupujú zbytočné testy. Navyše sa zatvorili telocvične, fitness centrá, zakazuje sa ísť von, deti nenavštevujú krúžky, sú pri počítačoch a televíziách. Slušný základ pre veľmi vážne ochromenie imunity. Aby sa nestalo, že ľudí izolovaných od zdravého životného štýlu napokon skolí aj chrípka. Vyššie som poukázal na relatívnosť opatrení pred covidom. Istou obranou je však imunita. A jej posilňovanie naši papaláši, čo nás vraj chránia, plne ignorujú. Dlhodobo. Lebo vyhlásiť v nejakej správe, že podporíme zdravie, je iba predstieraný záujem. Popri reklamám na injekciu mohli už vytvoriť aj pár videí o tom, ako sa posilňuje imunita. A, samozrejme, odstrániť opatrenia, ktoré nás nútia tlstnúť doma.
12) Možno by opatrenia mohli byť miernejšie, keby bol stav náš nemocníc na inej úrovni. Za to však naozaj nemôže táto vláda, hoci za necelý rok vládnutia mohla zrealizovať nejaké zmeny, načrtnúť reformu a mohla peniaze na zbytočné testy investovať do nemocníc, do zdravotníkov. Namiesto toho ich presiluje a legislatívne neumožnila dať zdravotníkom výpovede. Verím, že to v niektorých nemocniciach je náročné, no v niektorých zase sú voľné kapacity. Určite treba zvážiť, či niektorí chorí nie sú v nemocniciach zbytočne, zbytočne dlho alebo tam nie sú pacienti, ktorých sa rodina bojí vziať domov. Lebo väčšina priebehov choroby je ľahšia, pokojne by sa dokázali vyležať v prostredí domova. Ak je problém v kapacite, určite je na zváženie zriadenie poľnej alebo dočasnej nemocnice. Môže to znieť hrozne, ale dosiahne sa tým sústredenie chorých pod jednu strechu s odborným personálom a odťaženie nemocníc, ktoré musia (!) liečiť aj iné ochorenia. Prečo sa k tomuto nepristúpi, keď je situácia taká zlá? Isté je aj to, že v našom zdravotníctve nepracuje dostatok ľudí, čo je tiež výsledkom dlhodobého a zlého vládnutia. Ale sú aj opatrenia, ktoré by mohli nemocnice odľahčiť. Hlavne sa nemôžeme spoliehať na katastrofické informácie z médií o tom, že všetky nemocnice kolabujú.
13) Samozrejme, šírenie vírusu súvisí aj s ročným obdobím a s charakterom počasia. Zimy, mokré jesene vždy želali rôznym vírusovým ochoreniam. Dá sa predpokladať, že nám príroda pomôže a s pribúdajúcim slnečným svetlom vírus ustúpi. Ale nie navždy.
Je veľká politická nekorektnosť zvaliť na ľudí, že môžu za súčasný stav, že sú nezodpovední, že sú vrahovia starčekov a stareniek. Najmä v situácii, keď politici robia fatálne chyby a nimi strácajú svojich občanov, ktorí by im radi pomohli. Navyše politici nie sú schopní sebareflexie, takže náprava v tomto konaní je takmer nemožná, ba naopak, prehlbuje sa nedôvera voličov, ktorí verili, že sa veci zmenia. A ako sa potom táto nedôvera prejavuje v početnom národe, to v tomto stave nikto neustráži. Ľudia na celom svete protestujú a domnievam sa, že práve Slováci majú na protesty oveľa viac dôvodov, napriek tomu stále mlčíme, vyčkávame a ešte stále politikom šancu dávame. Hoci individuálne protestujeme, čo sčasti môže oslabiť aj tie normálne opatrenia.
Som presvedčený, že národ, resp. jeho väčšinová časť, nezlyhal. Zlyhávajú politici a práve tým ničia vieru v štát, ktorá je potrebná pri pandémii a aj pri nevyhnutných zmenách, ktoré je potrebné v normálnych časoch bezodkladne realizovať.
PhDr. Ján Papuga, PhD. * Bratislava-Rača * janpapuga@gmail.com FB: Ján Papuga * FB skupina: Spoločenstvo slovenčinárov, priateľov školy a vyučovania * FB skupina: Konštruktívna školoveda – hľadanie strednej cesty * FB skupina: Riazanet – BA-NM * janpapuga.blog.pravda.sk * www . janpapuga . sk