REVOLUČNÝ II – ĎALŠÍ ZBER ÚDAJOV

REVOLUČNÝ II – ĎALŠÍ ZBER ÚDAJOV
A zopakujem znova, aké handry sú učitelia. Plné prachu, špiny a pľuvancov… od iných. Už to ani ako povolanie neberme, keďže nevieme brániť tú podstatu a zmysel našej obety, t. j. vzdelávanie a výchova detí a mládeže. Kto si však môže dovoliť ten luxus vyučovať???
Je len pár týždňov od VEĽKÝCH letných prázdnin. A ja už ani neviem, že boli. Dnes som si pozrel fotografie a spomenul som si na leto. Nepamätám si už ani tých pár hodín, čo učím od septembra a októbra. Zhrňme si teda doterajšie dni v škole: 1. správa o výchovno-vzdelávacom procese, ktorú nik nečíta, 2. minimálne dva nové a nekvalitné zákony, pritom bez vykonávacích predpisov, ktoré si musíme domýšľať, aby neprišla boľševická inšpekcia, 3. školenia v súvislosti s novou a nekvalitnou legislatívou, 4. aplikácia POP-ky, ktorá sa domnieva, že v školách iba vyučujeme, 5. obedy zadarmo a nekonečné presvedčovanie rodičov, že ich majú napriek plateniu zadarmo, 6. testovanie športových schopností prvákov a nahadzovanie údajov, ktoré nikoho nezaujímajú a nijako neprospievajú k skvalitňovaniu vyučovania telesnej výchovy a k skvalitňovaniu materiálno-technického vybavenia športovísk, 7. odpisy z registra trestov, ktorých vykonávacie pravidlá boli minimálne tri razy menené a doposiaľ sú nevyriešené (s termínom do konca decembra!!!), 8. objednávanie socialisticky centralizovaných učebníc (tiež do konča novembra), 9. úplne zbytočné testovanie 5 alebo e-testovanie, 10. prepisovanie platových dekrétov kvôli niekoľkým drobným, 11. inventarizácia, 12. úplne zbytočné a byrokraticky poňaté adaptačné vzdelávanie začínajúcich učiteľov, ktoré musí byť otvorené do troch dní od nástupu v čase najväčších prác, 13. nekonečné zisťovanie, čo sa deje s kreditmi, školeniami. Isto som na mnohé veci zabudol. Ak si to spočítate, sú to hodiny až dni strácania času, ktorý asi nepotrebujeme na zbytočnosti typu pedagogické porady, vítanie prvákov, komunikácia s rodičmi, venovanie sa slabším žiakom, vypracovávanie individuálnych výchovno-vzdelávacích plánov, rodičovské stretnutia, exkurzie a aktivity pre deti a pod.
Keď som sa dnes (15. 11.) tešil, že je piatok, prišiel na školy tento text (výkričníky som dopísal ja): „Vážená pani, vážený pán, Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny (!!!) Slovenskej republiky v spolupráci s Ministerstvom školstva, vedy, výskumu a športu (!!!) Slovenskej republiky realizuje prieskum u žiakov prvých ročníkov o formách starostlivosti do troch rokov (!!!) veku dieťaťa. Zozbierané anonymné údaje budú využité pri plánovaní kapacít starostlivosti o deti do troch rokov a pri tvorbe politík (!!!) zameraných na zosúladenie pracovného a súkromného života. Na základe skúseností z tohto pilotného testovania (!!!) bude od školského roku 2020/2021 nastavený pravidelný (!!!) zber údajov, preto Vás prosíme o Vašu maximálnu súčinnosť (!!!) pri vypĺňaní dotazníka.“ Neuveriteľne cynické od ministerstva školstva dať takúto byrokratickú ranu školám práve v deň štátneho smútku. Ministerka sa pred kamerami pretŕča, ako chce pomôcť školám, ktoré tragicky stratili svojich študentov. A v ten istý deň im cynicky s jej požehnaním zašlú povinnosť, ktorá v deň smútku zdvihne adrenalín nejednému učiteľovi/riaditeľovi. A pozor, toto všetko máme spraviť do konca novembra, a pritom to prišlo dnes (15. 11. 2019)! 5 dní pred T5. Teda, chystá sa ďalší zber údajov, ktoré sú už v e-databázach, do ktorých sa vrazili milióny. Fakt mám už pocit, že sa hľadá práca pre úradníkov, aby zdôvodnili svoju existenciu, hoci sa v posledných dňoch aj v reklamách chvália zoštíhlením administratívy. Ale pre školy to neplatí! Čím viac elektronizácie, tým viac papierov. Neschytajú to len riaditelia, ale všetci zamestnanci, ktorí už padajú na huby školy. Lebo takéto kvantum byrokratickej šikany nie je možné, aby spravil jeden človek, riaditeľ či zástupca. Okrem toho sa vedenie môže rozhodnúť, že to prenesie na zamestnancov a má pokoj. Tak či tak sa stráca energia a dôraz na pradávny cieľ školy, t. j. vyučovať. Ozaj, pýtal som sa ľudí, čo sa zaoberajú školstvom – nikto netušil, že sa takéto niečo pripravuje. Takto si vláda, ktorá má slúžiť ľuďom, predstavuje spoluprácu s nimi. Potichu ich bodnúť priamo do srdca.
Pozrite sa, akú drzosť si navyše dovolili. V akomsi metodickom pokyne, ktorého štúdium mi zhltne to málo času na skutočné riadenie školy a najmä výchovno-vzdelávacieho procesu, sa píše: „Komu je dotazník určený? Dotazník za celú školu naraz vypĺňa zamestnanec základnej školy, ktorý získa informácie priamo od rodičov (!!!) alebo zákonných zástupcov dieťaťa (žiaka).“ Nezávidím, ak má škola 5 a viac prvých ročníkov. Ale vôbec je absurdné takéto citlivé údaje ťahať, hoci anonymne!!! Keď sa však na to pýtame rodičov, tak už to anonymné nie je. Dokonca sa zisťuje, či sa o dieťa nestaral niekto iný ako zákonný zástupca (pestúnka???). Podporil to aj ZMOS, čomu sa nečudujem, lebo táto organizácia berie školy iba ako firmy, nie ako odborné vzdelávacie centrá, ktoré potrebujú podmienky na výchovu a vzdelávanie, nie prekážky a hádanie sa o peniazoch.
Všetci jednotne tvrdia, že potrebujú tie údaje, aby vedeli nastaviť sociálnu politiku. Bež štatistiky ani na krok. Asi sa nedočkáme toho, že všelijaké risy, eduzbery už niečo také zbierajú, že by to stačilo z toho vytiahnuť. Načo, škola znesie všetko! Hoc byť aj elokovaným štatistickým úradom s minimálnymi prostriedkami na byrokratickú činnosť, ktorá sa zvyšuje každým rokom. O odmenách za plnenie štátnych povinností nehovorím. Riaditelia budú ticho, lebo nechcú prísť o funkciu a majú byť ovečkami úradov bez názoru. A učitelia radšej obetujú vyučovanie, akoby mali mať problémy s byrokraciou, ktorá deštruuje školy. Najviac ma dojíma fakt, že táto končiaca vláda zrazu vyvíja aktivitu väčšiu ako jadrová elektráreň namiesto toho, aby kúrila, svietila a získavala si voličov. Hoci, načo si získajú učiteľov? Tých už majú pod palcom, a preto im bez bázne prikazujú idiotizmy rovné Hlave XXII. A budú v tom pokračovať, kým sa niekto nevzoprie, teda donekonečna! Keby som bol optimista v téme učiteľského stavu, tak poviem: „Odignorujme túto hlúposť!“ No akákoľvek iniciatíva je v našom stave zbytočná a ohrozuje jej iniciátora. (Isto nemám teraz na mysli tých pár aktívnych, ktorí sme tu vzájomne poprepájaní a chceme niečo spraviť.)
Vyzývam SKU, odbory, ISU, poslancov, ktorí sa venujú školstvu, združenia, ktoré školia učiteľov, robia pre nich konferencie, riaditeľské asociácie, aby sa konečne vyjadrili k tomuto, čo sa deje a vyvinuli úsilie, aby nás začali brať ako učiteľov, nie ako handry. Prosím politikov, tých slávnych expertov či tímlídrov, čo sa tu predbiehajú, čo všetko spravia pre školstvo, aby sa sústredili na množstvo takýchto problémov namiesto proklamovania reforiem, ktoré nás zbavia memorovania, klasického členenia vyučovacích hodín či iných hurá nápadov. Toto všetko my poznáme, často vyučujeme modernejšie, ako to vy predstavujete. No vyššie popísaný problém a stovky ďalších problémov spôsobia pád akejkoľvek reformy, nech je akákoľvek dobre mienená. Nie preto, že by učiteľ nevydržal byť nosnou stenou byrokratických hradov. Ale iba a len kvôli tomu, že sa toto všetko odráža na kvalite vyučovania a vzdelávania generácie, ktorá má/by mala/by mohla/konečne by mohla/musí zmeniť fungovanie tohto štátu.
PS: Materiály mám uložené v priečinku. Môžem preposlať.