PONOSY RIADITEĽA II – (NE)RADY ŠKOLY

Z dielne OĽANO, konkrétne od jedného z poslancov z NRSR, Miroslava Sopka, ktorý pochádza z našich radov a neúnavne sa snaží otvárať problémy učiteľov napriek absolútnej ignorácii koaličných síl, vyšiel návrh na obmedzenie funkčných období riaditeľov škôl. Jeho motiváciu plne chápem. Kvôli marazmu, čo spôsobili vlády v duši i matérii školstva, sa naozaj môže stať, že v školách zostávajú nekvalitní a personalisticky otrasní riaditelia, ktorí si však dokážu upevniť svoju moc tak, že sa nedajú odstrániť. Mal som takúto riaditeľku na gymnáziu. Bossing, cynizmus, arogancia, hyperbyrokratizácia a zastrašovanie boli jej každodenným uspokojením. Kandidoval som pred rokmi proti nej, hoci som nikdy nechcel byť riaditeľom, no frešovská VÚC-čka ju podržala napriek jej vysokému veku a grobianskemu správaniu (čím dostala školu na dno). A takýchto riaditeľov s boľševickými praktikami je oveľa viac. Aj preto sa, prirodzene, hľadajú spôsoby ich odstránenia.
Motiváciu legislatívneho návrhu, aby sa dobrí riaditelia prestriedali na iných školách, považujem za príliš inovatívny a idealistický krok. Slováci sú domasedi. Neradi menia prácu, neradi pracujú ďaleko od domova. A keď si riaditeľ zvykne na prostredie školy, tak chce v nej žiť a vidieť, kam ju dovedie. O to citlivejšie je to, ak ide o dobrého riaditeľa, s ktorým sa zžila komunita. Okrem toho, zžiť sa so školou trvá minimálne 3 roky. Treba dávať pozor na to, aby sa legislatívnym zámerom nepoškodili dobrí riaditelia, ktorých ľudia okolo školy chcú, spolupracujú s nimi a veria ich koncepcii školy. Možno by sa mohol obmedziť maximálny vek vykonávania funkcie. Ale potom vo všetkých verejných a štátnych funkciách! Aj obmedzenie vykonávania ich funkcií!
Myslím si… ba som presvedčený, že problém je v zákone o školskej samospráve, konkrétne v kreovaní a fungovaní rady školy, vraj samosprávneho orgánu. Pevne verím, že po túžobnom oslobodení súčasného ministerstva školstva sa nový minister pozrie práve na tento zákon, a to komplexne. Zmena systému školskej samosprávy je dôležitejšia ako zbytočný nápad dosadzovať do škôl manažérov (tí sa tam isto pohrnú, keď si zistia podmienky). Na prvom mieste nech sa naplní pojem školská SAMOspráva. Odstráňme jej formálny charakter, relatívne významná je iba pri voľbách či odvolávaniach riaditeľa, dajme jej kompetencie a zodpovednosť za konečné rozhodnutia. Zriaďovateľ nech rieši len prevádzku a financovanie školy, prípadne partnerskú koordináciu obsahu vyučovania. Žiadne Draxlerom zavedené socialistické právo veta. Ja (naša škola) má našťastie konštruktívneho zriaďovateľa, čo veci vidí v súvislostiach a zasahuje len pri vážnych problémoch. Ale poznáme mnoho prípadov, keď sa objaví šikovný riaditeľ (rozumej príliš pokrokový a nápaditý), no vstúpi do konfliktu so zriaďovateľom, často bez pedagogického, ba vysokoškolského vzdelania. Začína sa boj, ktorý ho oberá o prácu pre školu (často môže byť príčinou obyčajný nesúhlas s financovaním školy). Napokon z boja odíde a zriaďovateľ si tam dosadí svojho, no často nekvalitného človeka. (Už sa ani nečudujem tej mojej bývalej riaditeľke, že bola tak neuveriteľne konformná – veď jej dali vyše 20 rokov pokoj!)
Legislatívna zmena fungovania rady školy je absolútnym základom na to, aby sa kvalitní ľudia hlásili do funkcie, aby sa neobávali často zbytočného a účelového obmedzovania výkonu funkcie riaditeľa zriaďovateľom, aby sa nemuseli obci vtierať a prosiť ju o povolenie čo len na zavesenie obrazu. Rozhodovať by mala vo všetkom rada školy (tak to funguje aj v niektorých zahraničných krajinách). Isto, zástupcovia zriaďovateľa majú byť členmi rady školy, keďže budovy škôl patria obciam a spolupráca medzi školou a obcou je nevyhnutnosťou pre obe strany (napr. v oblasti požiadaviek na vzdelávanie, prezentácie obce a pod.). Pomer jednotlivých zložiek školy musí byť rovnaký: 4 zástupcovia zriaďovateľa, 4 zamestnanci školy, 4 rodičia. Zverme im rozhodovaciu zodpovednosť za školu s tým, že sa presne vymedzí, kedy sa riaditeľ musí odvolať, akým pomerom hlasov má byť volený. Zároveň treba posilniť kompetencie rady školy. Aby napr. mohla prejednávať aj priestupky zamestnancov (áno, máme aj veľmi zlých zamestnancov, ktorí sú neprepustiteľní a často robia riaditeľom veľké problémy – o tom sa mlčí) alebo mohla sama rozhodovať o odvolaní riaditeľa bez vstupu externých orgánov typu inšpekcia, ktorá často pôsobí ako exekučný orgán, hoci ani netuší o fungovaní komunity školy a spolieha sa na neexaktné dôkazy. Nech inšpekcia podáva podnety, ale nech zostane na rade školy, či jej výzvy, ako aj iných orgánov, počúvne. To je samospráva v pravom zmysle slova tak, ako sa v to dúfalo v mnohých oblastiach po prevrate – návrat boľševizmu však krátko po prevrate bol veľmi rýchly.
Samozrejme, trestnoprávna činnosť by mala byť po jej preukázaní povinným dôvodom na odvolanie. No rozhodnutie úradov bez trestnoprávnych kompetencií určite nie. Rada školy nech nesie zodpovednosť za to, akého riaditeľa zvolila alebo neodvolala. Ak si ponechá zlého človeka, som presvedčený, že časom sa to prejaví na fungovaní školy a rada školy, nie úrad, skôr-či-neskôr zasiahne. Predpokladá to však presne popísaný spôsob voľby členov rady, ich predpoklady tak, aby jej členovia boli ľuďmi, čo majú kompetencie, zodpovednosť a aspoň minimálnu odbornosť.
Prečo sa v súčasnosti spochybňuje rozhodnutie samosprávy tým, že ak rada školy sa uznesie na jednom riešení, musí to ešte potvrdiť zriaďovateľ? Prečo sa pri voľbách riaditeľa pridáva k hlasujúcim zástupca inšpekcie, ktorá tam ako bachar dozerá na priebeh voľby a jej hlasovanie je hlasom od reality danej školy odtrhnutého inšpektora. Takúto pseudodemokraciu by sme si v 89. ani nepredstavili. Preto je dôležité pristúpiť k zmene spomínaného zákona.
V posledných dňoch sa hovorilo o riaditeľoch, čo spravili ozaj veľkú chybu: nafúkali. Úlohou vyšetrovacích orgánov je vysloviť súd, čo môže trvať. Dovtedy platí prezumpcia neviny. Ak sa potvrdí trestný čin, môže to byť jedným z povinných dôvodov na odvolanie riaditeľa. (Hoci neviem, či by takéto niečo legislatívci schválili, keďže sme svedkami pijanstva práve u nich, aj počas výkonu funkcie!) Kým však vyšetrovací orgán nerozhodne, má byť v rukách rady školy, či riaditeľa ponechajú, či chcú mať vo vedení školy opilca. Môže sa však stať, že riaditeľ spraví chybu, dá si deci a nafúka a začne sa dokazovanie. Aj riaditeľ je človek a rozhodne spraví menej zlého ako ožratý poslanec či iný politický funkcionár riadiaci štát. Môže sa stať, že až na toto zlyhanie je dobrý riaditeľ, komunita ho plne podporuje a škola rozkvitá. Vtedy rozhodne rada školy, či do obvinenia zostane riadiť školu. A takto to má byť aj v súvislosti so zlými riaditeľmi, ktorí neporušili zákon, no správajú sa, ako som už uviedol. Rada školy musí rozhodnúť, či si ponechá zlého riaditeľa, nie úrad, ktorý často nepozná detaily systému fungovania školy. Ak aj rada školy nechá zlého riaditeľa vo funkcii, nevadí. Zlý riaditeľ sa časom sám znemožní. Ak takéhoto samosprávny orgán ponechá, znemožní sa aj ten a ľudia začnú využívať iné legislatívne možnosti na ochranu školy. Okrem toho, skôr či neskôr sa zlé vedenie školy prejaví na záujme žiakov navštevovať ju. A ak aj rodičia budú mlčať, nech, sami sa znemožnia a nebudú sa môcť čudovať, ak sa škola zdeštruuje.
Pán poslanec Sopko, je úplne jasné, ako končia legislatívne návrhy opozície. Som však rád, že otvárate problémy. Práve preto by som však siahol po komplexnej zmene zákona o školskej správe a samospráve a naplno by som hučal o tom, ako sa v súčasnom systéme kriví demokracia v školstve, čo demotivuje kvalitných kandidátov na riaditeľov a mnohých ozaj šikovných riaditeľov, ktorých mám česť poznať aj osobne.