Návrat žiakov do škol II
Čítam, ako sa vzbudila vlna nevôle voči návratu detí do škôl, ak bude podmienený testovaním. Nechcem podrobne rozoberať, prečo veľká časť rodičov i učiteľov odmieta testovanie, ale dozaista to súvisí s tragikomickou komunikáciou vlády s občanmi a s očividne nelogickými rozhodnutiami, ktoré viac provokujú a škodia, ako pomáhajú. Útočiť na ministra školstva a vyvíjanie nátlaku naňho je zbytočné. I keď mnohé jeho postupy kritizujem, v rokovaní o návrate do škôl ťahá za kratučký koniec. Počuli sme jeho názory, že by sa žiaci mali vrátiť do škôl aj bez povinného testovania. Ale asi sme si nezvykli na to, že akékoľvek, a v posledných rokoch veľmi zlé rozhodnutia, pochádzajú od politikov, nemajú nič s odbornosťou a už vôbec nie s konsenzom s pedagogickou verejnosťou. Minister školstva isto vie, že podmieňovať povinnú školskú dochádzku testovaním je na hrane legislatívy rovnako ako rozdeľovať deti na tie testované a tie netestované. Isto vie, že škola nedokáže pokryť vzdelávanie v budove školy a zároveň v domácnostiach žiakov, ktorí sa nedajú testovať. Dozaista tuší, čo to vytvorí konfliktov medzi rodičmi odmietajúcimi testovanie, riaditeľmi škôl a zriaďovateľmi. On sám sa vyjadril, že nie je možné pretestovať všetkých žiakov a rodičov. Nepochybujem, že si uvedomuje, že odoberanie zdravotného materiálu nesmie byť v rukách zamestnancov škôl… Som presvedčený, že viem, čo by minister spravil, keby mal voľnú ruku. Ale nemá ju. Preto jeho návrhy hľadajú kompromis logických nelogických, ba nezmyselných požiadaviek. Premiér si napriek mnohej alogickosti a otáznej efektívnosti testovania chce testovať, fanaticky na tom zotrváva, ignorujúc nevôľu veľkej časti občanov, a jednoducho neustúpi, nech by mu akékoľvek argumenty predložili. Ak si to spojíme s verejnou názorovou výmenou medzi politickými stranami, z ktorých títo dvaja predstavitelia pochádzajú, zodpovedne môžem prehlásiť, že tu nejde o žiakov, ale o politické hry, ktorých dôsledky schytáva občan. Verím tomu, že minister školstva by mal najradšej deti v školách už pred mesiacom, ale drží ho politická lojálnosť, ktorej keby sa zriekol, padol by, a tým aj jeho snahy o zmeny v školstve. Neviem, ako to dopadne, ale mali by sme byť hlasnejší vo vyjadrení nevôle nielen vo vzťahu k ministrovi. A najmä rodičia, ktorí si svoju silu stále neuvedomili, hoci nedostatky v školstve sa prejavujú v každej rodine. Určite nie je riešením pohádať sa tu medzi nami a nevšímať si to, že klin medzi nás dávajú politické záujmy. A nie tí, čo sú odporcami alebo fanúšikmi testovania, nech majú na to akýkoľvek rozumný dôvod. Som presvedčený, že zvládnutá politická komunikácia by odpor občanov zmiernila. Obávam sa však, že práve tvrdohlavé rozhodnutia búria ľud. Pretože vyvolávajú príliš veľa nezodpovedaných a nezodpovedateľných otázok.
Podľa mňa sa bude minimálne týždeň rozhodovať. A tu sa otvára otázka, aký význam má pustenie detí do škôl pár dní pred Vianocami. Isto, niektorí kolegovia bez pedagogického taktu a empatie sú schopní aj pár dní pred najkrajšími sviatkami deti zavaliť písomkami, skúšaniami, len aby mali aspoň zo dvadsať známok, a rovnako sú schopní ich obdarovať cez vianočné prázdniny stovkami úloh, akoby ony mohli za zatvorenie škôl, akoby išlo o život, že sa učivo nepreberie. Ale práve čas pred Vianocami, hoci aj v škole strávený, má byť pokojný, tichý, láskavý… sociálny. A to najmä v súvislosti s tým, čo prežívame od jari, keďže škola nemá iba vzdelávaciu funkciu. Hoci domáce vzdelávanie nemá podobu prázdnin plných voľna, aj po návrate bude potrebných aspoň niekoľko dní na adaptáciu, na rozhovor so žiakmi, na zdieľanie pocitov. A aj keď sa veľa zameškalo, asi si ani sami učitelia nevedia predstaviť, že by sme deťom aspoň v jeden deň nepripravili nejaký pekný predvianočný program najmä po tom, čo prežili polrok bez jedinej exkurzie, návštevy koncertu či divadla a pod. A to nehovorím ešte o tom, že čas pred Vianocami je problematický na sústredenie.
Keďže pozorujem, čo niektorí nehodní kolegovia stvárajú žiakom počas domáceho vzdelávania a som presvedčený, že by sa hoci aj dva dni pred vianočnými prázdninami takíto na nich vrhli, radšej by som ich nechal do prázdnin doma. Aj z dôvodov vyššie uvedených. Ak si niekto myslí, že sa práve pred Vianocami odstráni deficit vo vzdelávaní, nepozná školu ani žiakov. Tých pár dní nezachráni slovenské školstvo. Rovnako ho nezachránilo pustenie detí do škôl v júni pred letnými prázdninami. Učivo sa vždy dá dobrať, písal som o tom v predchádzajúcom článku. Známok nemusí byť dvadsať, najmä keď si uvedomíme, v akej situácii celá komunita školy pracuje. Ak dáte žiakovi známku, o ktorej máte pochybnosti? No a čo?! Niekedy je známka ľahká, niekedy ťažká. Niekedy sa odmena za zamestnanie získa ľahko, niekedy ťažko. Tak to je v reálnom živote. Seriózne známkovať v tejto situácii je nesplniteľný stereotyp. Kiež by sa seriózne známkovalo v časoch štandardného vyučovania.
Je tu, samozrejme, aj ekonomický dôvod na umiestnenie detí do škôl. No keď sme už toľké týždne s deťmi doma, tých pár dní pred Vianocami už nikomu neuškodí. Závažná bude však otázka ako ďalej. Čo sa stane v januári so žiakmi, rodičmi, školou a celou krajinou. Lebo ťažko si myslieť to, že Vianoce prerušia vírusové prenosy. A už vôbec nedúfam, že Vianoce zmenia podivné cesty a myšlienky politikov. No január by mal byť tým empatickým, sociálnym a humanizačným mesiacom na návrat našich žiakov.
PhDr. Ján Papuga, PhD. * Bratislava-Rača * janpapuga@gmail.com FB: Ján Papuga * FB skupina: Spoločenstvo slovenčinárov, priateľov školy a vyučovania * FB skupina: Konštruktívna školoveda – hľadanie strednej cesty * FB skupina: Riazanet – BA-NM * janpapuga.blog.pravda.sk * www . janpapuga . sk
Zdieľajte tento text, ak sa s ním stotožňujete, je verejný, netreba osobitný súhlas. Ak sa text nedá zdieľať, príčinou je nastavenie skupiny. Posielajte tento text na vyššie miesta, ak sa s ním stotožňujete. Ukážte ho ľuďom, ktorí nie sú na internete. Aj takto sa menia veci. Ministerstvu školstva, príp. iným vládnucim politikom bol text zaslaný.