Pokračovanie pre RegionPress:
Hoci sa často spomína pojem inklúzia, reční sa o nej, činy riadiacich orgánov idú proti nej. Inklúzia, jednoducho vysvetlené, je vzdelávanie bez vyčleňovania žiakov do osobitných skupín, tried, škôlv prípade, že majú nejakú diagnózu alebo v niečom vynikajú. V jednej triede sa tak stretnú rozmanité deti, ktoré sa neselektujú, nediskriminujú a učia sa spolu kooperovať. Náročné práca pre učiteľa. Nie je to zlý nápad, je prirodzené byť s rôznorodými ľuďmi. V slovenskom školstve sa však najskôr čosi zavedie, potom sa ne-/riešia spôsoby aplikácie. Inklúzia predpokladá, že každá škola má svojho špeciálneho pedagóga, psychológa a dostatok pedagogických asistentov. Až potom sa dá rozvíjať myšlienka inklúzie. Terajší stav je úbohý. Odborných pracovníkov má škola zriedka, nemá na túto nevyhnutnosť financie. Pokrytie škôl pedagogickými asistentmi je minimálne. A detí s rôznymi zdravotnými znevýhodneniami pribúda. Od škôl sa očakáva inklúzia v zmysle „poraď si, ako vieš“. Nečudo, že to odmietajú, hoci je v ich DNA pomáhať rôznym žiakom. No bez poriadneho, nie symbolického, personálneho a materiálno-technického vybavenia to nedokážu! Ľutujem aj rodičov detí, ktoré potrebujú osobitnú pomoc. Máloktorá škola ich môže prijať a efektívne s nimi pracovať. Opäť to „schytajú“ deti. Tie, o ktorých sa proklamuje, že sú v rôznych koncepciách vzdelávania na prvom mieste. Inklúzia teda nie je fráza, ale komplexná premena vyučovania, ktorá musí byť garantovaná štátom, nie predhodená školám ako módny pojem bez obsahu.
Dobrý deň pan Papuga,
Je smutné ako sú napísané slová stále aktuálne, my práve stým bojujme. Dcérka je “iná” i keď potenciál má aby bola začlenená do bežného kolektívu, vidím že by ju najradšej niekam “upratali”. Bude to boj, ja viem, v septembri keď nastúpi do 1. ročníka. Má nárok na asistenta ale škola môže požiadať o asistenta rok dopredu či že nebude ho mať v prvom ročníku, ktorý je práve ten najdôležitejší. Písala som aj na ministerstvo školstva, samozrejme žiadna odpoveď.Tak patram po internete po nejakej tej rade, možnostiach a od septembra zapisujem externé štúdium špeciálna pedagogika. Iba sa obávam že nedokážem vyštudovať každý odbor ktorý je v tomto štáte zanedbaný a ktorý budeme potrebovať aby sme dcérke pomohli. S pozdravom, Zuzana T.
Tieto všetky problémy rodičov iných detí poznám. A poznám aj to, že ministerstvo ráta s tými štandardnými deťmi a kašle na tie ostatné. V škole, ktorú som riadil, sme pomáhali takým deťom a otvárali im brány. No ani zo strán všetkých kolegov nemali porozumenie. Naozaj nezávidím rodičom, ktorých deti z rôznych dôvodov “nezapadajú”.