ČO JE ZA ZÁKONOM O POVINNOM PREDŠKOLSKOM VZDELÁVANÍ?

Nechcel som sa pôvodne venovať téme, ktorá je v týchto dňoch trendová, ale nedalo mi to. Ide o slávne povinné predškolské vzdelávanie, na ktorom si mnohí politici alebo budúci politici privolávajú body voličov, ktorí túto tému takisto považujú za najväčší problém roky devastovaného školstva. Hoci ide o návrh, o ktorom sa vie od vzniku súčasnej vlády. Áno, do veľkej miery je to politický paškvil, čo v preklade znamená neodborný, necitlivo a rýchlo predložený zámer, typický pre vedenie nášho ministerstva. Dozaista bude aj prijatý, keďže vládna mašinéria nedbá o vecné argumenty odbornej i laickej verejnosti a má svoje vlastné zámery. Tu nerozhodujú občania, ale papaláši. Jedine, že by pocítili predkladatelia politické riziko, keby sa masovo ozvali rodičia. Isté je, že sa zase dokonalo odklonila pozornosť od veľmi, veľmi vážnych problémov školstva.
Bez ohľadu na to, čo si o návrhu myslím, niekedy si želám, aby prešiel. Mám jednoduché vysvetlenie prečo. Chcel by som, aby konečne aj rodičia pocítili, aké je to bojovať s veternými mlynmi, ako sa učitelia cítia, keď bojujú v prospech detí často bez pomoci rodičov za lepšie školstvo, teda nie iba za platy! Nech aj laická verejnosť cíti neodborné, politické a totalitné zásahy do školstva. Nech si uvedomia, že nemajú kopať do škôl, ale majú sa aktivizovať a spájať s učiteľmi, ktorí roky upozorňujú na veľmi, veľmi zlé riadenie školstva.
Ak návrh prejde, trojročné deti sa vo veľa mestách a obciach nedostanú do materskej školy, keďže prednosť budú mať povinne zaškolovaní predškoláci. Predpokladám, že to naša vysoko kompetentná vláda spraví bez zabezpečenia dostatočného množstva miest v MŠ a nechá to všetko na školách a obciach, ako to v poslednom čase robieva pohodlne a pravidelne. A riaditelia MŠ budú zase vystavení tlakom a vyhrážaniam rodičov za to, že odmietli prijať ich dieťa, keďže prednosť budú mať predškoláci. Omyl, obrátiť sa treba na vládu, nie kopať do škôl. Kým toto všetci nepochopia, budú si vládnuci oligarchovia robiť, čo chcú, predstierajúc, že občanom pomáhajú a realizujú nadštandardne sociálny rozmer svojej politiky.
Prejdime k jadru. Legislatívny zámer predpokladá, že deti budú mať posledný rok pred nástupom do základnej školy povinné zaškolenie v materskej škole. Ako dôvody sa uvádzajú nízka socializácia, nedostatočné návyky pred nástupom do školy, učenie sa hygiene a pod. Predpokladáme, že zodpovední rodičia tieto nedostatky vedia a dokážu odstrániť aj bez MŠ tak, aby mohli deti nastúpiť do ZŠ. Ak by dieťa predsa len nebolo pripravené nastúpiť do 1. ročníka, je možnosť odkladu školskej dochádzky, čo zodpovedný rodič v spolupráci s odborníkmi určite zváži. A ak by problém pretrvával, dá sa zvážiť domáce vzdelávanie. Ale pozor, takéto niečo platí v súčasných podmienkach. Ministerstvo, ktoré chce mať pod kontrolou vzdelávanie všetkých detí, chce ich vtlačiť do svojich rámcov, aj tu navrhuje riešenia, ktoré obmedzia rodičom akúkoľvek slobodu spolurozhodovať o výchove a vzdelávaní svojich detí, čo je však osobitná téma, hoci sa prepašovala do uvedeného návrhu zákona. Takže kvalitná reštrikcia od predkladateľov zákona pokračuje…
Obávam sa, že sa povinným zaškolovaním rieši istá skupina detí, ktorá nezažíva bezstarostné detstvo a ich životné podmienky sa blížia k zázemiu v rozvojových krajinách, nehovoriac o výchovno-vzdelávacej gramotnosti rodičov takýchto detí. Pokojne môžeme hovoriť o tom, že táto časť detí je v nebezpečenstve. Schválne nevymedzujem túto skupinu detí etnicky. Ale vieme, že sa popísané problémy spájajú najmä s našim menšinovým obyvateľstvom, ktorého životný štýl je časovanou bombou (na tom trvám). Práve pre záchranu týchto detí vzniklo uvedené kontroverzné opatrenie (inak fajn zámer). Bez ohľadu na to, že sa diskriminujú ostatné deti a ich zodpovední rodičia, pozerá sa na nich, akoby si vyžadovali zákonom rovnaký socializačný zásah. Zo strachu pred diskrimináciou v prípade, že by sa opatrenie aplikovalo iba na problémové rodiny, a teda najmä na najproblémovejšiu etnickú vrstvu, v ktorej sa problémy kumulujú. Avšak nie je diskrimináciou to, že sa obmedzia práva všetkých funkčných rodín na úkor tých nefunkčných??? Treba konečne pomenovať, kde je problém. A riešiť ho selektívne. Nie preto, že chceme niekoho diskriminovať, ale preto, že treba zachrániť veľké množstvo detí, ktorých život a perspektíva sú v istých sociálnych skupinách veľmi zlé.
Cesta zaškolovania je jednou z možností – určite efektívna, ak sa s tým spojí aj kvalitné materiálno-priestorové a personálne zabezpečenie MŠ. Myslím, že máme odborníkov a až nadbytok právnikov na to, aby sme mohli selektívne vybrať deti, ktorým by bolo zákonom predpísané povinné zaškolovanie bez podozrenia na diskrimináciu. Zdravý sedliacky rozum, ale aj nadnárodná legislatíva hovorí o povinnosti prednostnej záchrany detí a o ich práve na dôstojný život, vzdelávanie a ochranu pred násilím. Suverénny štát tak nemôže mať strach túto tézu uplatňovať tak, aby sa aj sociálne postihnutým deťom vrátilo detstvo. Zbabelé obchádzanie tohto problému unifikovaným zákonom poníži zodpovedných rodičov a v konečnom dôsledku nepomôže sociálne slabším, keďže sa bude čeliť odporu voči zlému legislatívnemu zámeru, čo odoberie energiu na prácu s deťmi so zlým sociálnym zázemím. Ak sa budú takéto nezmysly naďalej presadzovať, nemožno sa čudovať, že obyvatelia inklinujú k rôznym extrémistickým riešeniam najmä v súvislosti so skupinami obyvateľov, ktoré majú iba práva, no takmer žiadne povinnosti, resp. sa ich povinnosti prehliadajú.