O tomto príbehu sa nedávno živo diskutovalo v jednej z učiteľských skupín na Facebooku.
Žiak gymnázia, ktorý mal na polročnom vysvedčení samé jednotky, nezačal druhý polrok najlepšie: dostal päťku z päťminútovky. Učiteľ mu následne povedal, že na jednotku z tohto predmetu na koncoročnom vysvedčení už môže zabudnúť. Išlo totiž o predmet, ktorý má dvojhodinovú dotáciu týždenne a príslušný metodický pokyn stanovuje pri takejto hodinovej dotácii minimálny počet známok na tri. Učiteľ sa vyjadril, že na to, aby mohol žiakov ohodnotiť, viac známok nepotrebuje. To znamená, že päťku si už tento žiak v žiadnom prípade na jednotku neopraví. Celá situácia sa pritom odohrala vo februári.
Situáciu v skupine na FB opísala žiakova mama. Zaujímalo ju, či aj iní učitelia zvyknú takto postupovať a čo s tým môže ako rodič urobiť. Má protestovať, alebo to nechať tak a zmieriť sa s tým, že jej syn si už do konca školského roka známku na jednotku neopraví?
Moja odpoveď:
Takýchto a iných príbehov poznám veľmi veľa a v súčasnosti sa mi priam rodia v mojom pracovnom okolí. Svedčia o tom, že stále máme v školstve mnoho učiteľov, čo nám robia hanbu a ani zďaleka nemajú cit k umeniu pedagogickému. Najmä v situácii, keď sa hovorí o humanizácii, individuálnom prístupe, potrebe reformovania vyučovania a rôznorodejšom hodnotení žiakov. Učím od 19 rokov žiakov a u mňa neexistuje, že známka z čiastkového skúšania je definitíva. Vždy ma žiak šancu opraviť si, zlepšiť si či riešiť bonusovú úlohu tak, ako je to na vysokej škole. A vôbec ma nezaujíma narýchlo a nekvalitne zbúchaný metodický pokyn. Samozrejme, musí ísť o žiaka, ktorý naozaj chce, záleží mu na vzdelaní a cení si pomoc. Prístup v tomto príbehu považujem za grobiansky. Ale nepripisujem to len tomu pedagógovi. Pripisujem to systému, ktorý za roky dekonštrukcie umožnil vstup takýchto pedagógov a metód hraničiacich s totalitou do školstva.