Inváziu treba pripomínať, učiť sa o nej, poučiť sa z nej, vnímať ju cez fakty. Netreba ju však politizovať a využívať ako zámienku k nenávisti ľudí, národov, štátov.
Ako pedagóg sa rôznymi historickými udalosťami zaoberám aj mimo dnešného pamätného dňa. Mrzí ma, že pri invázii 1968 zomreli ľudia. Rovnako je nepochopiteľný taký vysoký počet úmrtí počas početných tragických historických udalostí v 20. storočí. Neraz založených na invázii.
Nevieme (nechceme) sa my bežní ľudia, ale najmä elity poučiť. Dokonca ich schvaľujeme a dobrovoľne ich opakujeme, aj keď umierajú ľudia alebo sa likvidujú psychicky.
Dávajme si pozor! Dnes sú invázie mnohorakého druhu. Niektoré odsúdime, iným bez problémov čelíme. A pritom každá invázia môže priniesť veľa zlého... Každá nám môže ublížiť... Máloktorej sa dokážeme zbaviť...
Obávam sa však, že mnohí invázie neriešia, kým sa ich netýkajú. No potom môže byť už neskoro...