Výroky z diel
Dobrým pracovníkom sa odpúšťali aj také necnosti ako pitie, nečistota - teda nedbanlivosť o zovňajšok - ba ani rodina nemusela dobrému pracovníkovi fungovať. Hlavne, že plnil plán. A tak je to aj na Západe. Keď je niekto dobrý podnikateľ, odpustí sa mu, že je sukničkár alebo naopak homosexuál či pedofil. Najmä tzv. veľkým ľuďom sa veľa odpúšťa, hoci sú toí neraz väčšie svine ako slovenskí zbojníci. Zdroj: R. Sloboda - Krv (1991)
Práca učiteľky je pre mňa obohacujúca a aj napriek nepríjemnej skúsenosti mám nespočetne veľa pozitívnych zážitkov. Škoda, že v tomto období, keď sa dbá hlavne na to, aby sa stihlo prebrať čo najviac učiva, nie je možné venovať viac času aj triednickým hodinám, kde by sa mohol učiteľ zamerať práve na rozhovory so žiakmi mimo tematického plánu. Dôležité je poznať pocity detí, vedieť, z čoho majú radosť, ako sa cítia, čo prežívajú, čo majú rady a podobne. Možno by sa práve takýmito častejšími rozhovormi a aktivitami mohlo viac predchádzať negatívnym udalostiam. (...) Veríme, že keď s rodičmi „ťaháme za jedno lano“, tak sme potom vo výchove a vzdelávaní úspešnejší. (...) Hranica medzi pravdou a lžou je veľmi subjektívna, krehká a závisí od vnímania jednotlivca a jeho pozície v danej situácii. Porozumieť ľudskej lži znamená klásť si množstvo otázok a lži správne kategorizovať. Je nevyhnutné zvážiť ich motiváciu, techniku a následky pre klamára a jeho okolie. (...) Už počas prednášky mi dievčatá skákali do reči a vykrikovali: „Načo budeme zachraňovať Zem, nech nám dajú peniaze.“ Pracujem najmä s rómskymi žiakmi, a keďže v osade si Rómovia znečisťujú potok veľkým odpadom, chodia do lesa a vyrubujú stromy, prednáška sa niesla v tomto duchu. Názornými ukážkami som chcela žiakov upútať a upozorniť ich na to, ako si nedbanlivým prístupom pomaly ničíme vodu v riekach. Vodu v pohári som pred nimi zafarbila hnedou farbou a ponúkla ju so slovami: „Chcel by piť niekto takúto vodu?“ (...) Faktory posilňujúce vznik prirodzenej autority: vnútorná stabilita osobnosti - učiteľ si zachová v krízových situáciách pokoj a „chladnú“ hlavu, nadhľad a schopnosť reagovať na konkrétne situácie. V neposlednom rade, to najpodstatnejšie v učiteľskej profesii je aj vysoká miera profesionálnej a odbornej úrovne, schopnosť viesť a riadiť kolektív, zručnosť komunikovať, predchádzať konfliktom a riešiť ich, umenie vyjadriť pochvalu a kritiku, odolnosť voči stresu, vlastnosti ako zmysel pre humor, tolerancia, rešpekt, ale aj prísnosť a dôslednosť. (...) Faktory oslabujúce autoritu: nedôslednosť - žiaci potrebujú hranice, pravidlá, podľa ktorých sa riadia. Žiaci rýchlo vycítia nadmernú suverenitu učiteľa, nedodržanie sľubov, nízke sebavedomie, nerozhodnosť, nevyrovnanosť. Vedia vycítiť, ak je učiteľ nespravodlivý a niektorých žiakov si obľúbil a iných nie. (...) Pretože si mnohí rodičia vyberajú školu len na základe hodnotenia škôl v testovaní, veľký tlak sa vyvíja práve na prípravu na testovanie a zabúda sa na rozvoj iných oblastí. Aj z tohto dôvodu potom absolventi škôl dokážu výborne urobiť určité testy, ale chýba im empatia, morálka, súcit, prosociálnosť a vzťah k umeniu. Rodič musí predovšetkým dobre poznať svoje dieťa a podľa toho mu aj vyberať školu. Treba myslieť na to, že okrem toho, že dieťa má vedomosti, malo by v škole prežívať i pocit šťastia. (...) Psychologička Eva Farkašová upozorňuje, že v súčasnosti je trendom voľná výchova, pri ktorej sa rodičia odvolávajú na potrebu rešpektovať priania, požiadavky, správanie, skrátka osobnosť dieťaťa. Trochu sa pritom zabúda, že malé dieťa samo od seba nemôže rozoznať, čo je správne, dobré, primerané, aké dôsledky bude mať jeho správanie, a to nielen vo vzťahu k okoliu, ale aj k sebe, napríklad keď si v zime nechce dať čiapku, vonku môže prechladnúť. S tým majú dieťa oboznámiť rodičia. (...) Podľa Jiráka a Woláka (2007) dokážu médiá v očiach mladých ľudí zatieniť školu i rodinu. (...) Je dokázané, že násilie videné v televízii a v počítačových hrách prispieva k nárastu zločinnosti. Kunák (2007) uvádza, že na základe výskumu v Rakúsku sa zistilo, že dieťa do 12 rokov vidí v televízii priemerne 10 000 vrážd a je svedkom približne 100 000 trestných činov. (...) Dodala by som azda len toľko, že učiteľ vždy bol, je a bude autorita a nositeľ a sprostredkovateľ výchovy a vzdelávania. Má totiž rozhodujúce postavenie pri výchove a vzdelanosti ďalších generácií. (...) Naša liberálno-trhová spoločnosť sa pomaly stáva starozákonným Babylonom, pre ktorý bolo charakteristické zmätenie pojmov. To, čo predtým katolícka cirkev nazývala hriechom, dostalo nové, moderné až príťažlivé pomenovanie. Dnes sa pýcha zmenila na zdravé sebavedomie, lakomstvo na zákon ekonomiky, nestriedmosť na vyššiu životnú úroveň, závisť na boj o spravodlivosť, hnev na zdravú reakciu na hlúposť iných, hulvátstvo na slobodu prejavu, okrádanie na slobodný trh, zanedbaná výchova detí na tvorbu vlastného názoru, materstvo bez manželstva na modernú formu existencie, likvidácia pozitívnych hodnôt na zbavenie sa predsudkov (na pseudoprogresivitu - poznámka JP), neúcta k tradícii na víťazstvo zdravého rozumu a lenivosť na sociálnu dávku. Slušnosť je prežitok doby, pretože za tú si ešte nikto nič nekúpi. (...) Aj keď má disciplína má pre mnohých ľudí trochu temný, nepríjemný nádych a ľudia si ju často spájajú s trestom, väzením či obmedzovaním osobnej slobody, faktom ostáva, že plní dôležité funkcie a je podmienkou nielen prosperujúceho, ale aj zdravého vývoja jedinca a celej spoločnosti. Zdroj: M. Belešová - Škola nie je výchovný tábor (2023)
Kultúra vedie vojnu proti rodine, najmä proti jej najmladším a najzraniteľnejším členom. (...) Už sme hovorili o tom, ako sa niektorí snažili preprogramovať chlapcov na tvorov menej súťaživých, menej agresívnych a citlivejších. Som presvedčený, že ide o chorý nápad. V prvom rade preto, že popiera mužskú prirodzenosť a ako taký je odsúdený na neúspech. (...) Existujúce odlišnosti nie sú dôsledkom nejakej evolučnej chyby, ako sa to dnes vysvetľuje. Každé pohlavie plní v ustanovenom systéme svoje jedinečné poslanie. (...) Kult telesnej krásy sa stáva medzinárodným prekliatím pre stovky miliónov ľudí, zväčša mladých, trpiacich pocitom menejcennosti. (...) Len sa skúste vcítiť do pozície útleho chlapca, na ktorého si dovoľujú všetci spolužiaci v triede, toho, čo je ešte nižší ako dievčatá, slabý v športoch a všetci ho volajú ,trpaslík´, ,štupel´ alebo ,krpec´. Po niekoľkých rokoch života v takomto strese jeho duša začína krvácať. (...) Ďalším kľúčovým faktorom je priestor venovaný násiliu v médiách, ktorý deťom prezentuje nesprávny spôsob, ako čeliť svojim trýzniteľom. Mladí ľudia, medzi nimi aj tí s ranenými dušami, každý deň vidia, ako niekoho zabiť, otráviť, zmrzačiť, podrezať, zraziť alebo vyhodiť do vzduchu. Je to všade. Od kina, televízie, hudobných videoklipov až po internet. (...) No a potom sú tu ďalšie nevhodné vzory, medzi nimi profesionálni športovci, ktorí splodia (a neskôr opustia) šesť či osem detí s rôznymi matkami a hviezdy hudobnej scény, čo si telo prepichujú ihlami a mozgy vymývajú nebezpečnými látkami. Čo si od nich zoberú mladí chalani, ktorí sa im vedome či nevedome snažia podobať? (...) O čo MTV a všetkým ostatným ide? Obávam sa, že za tým nie je nič iné ako iba snaha urobiť pre udržanie diváka čokoľvek. A úplne najlepšie sa osvedčil škandál, násilie a zvrhlosť. (...) Eron, ktorý vedie komisiu zaoberajúcu sa násilím mládeže pri Americkom združení psychológov, hovorí: ,Násilie v televízii vplýva na mladých v každom veku, bez ohľadu na pohlavie, spoločenskú vrstvu a výšku inteligencie. Tento vplyv nie je obmedzený iba na deti s predpokladmi pre agresívne správanie a prekračuje hranice tejto krajiny.´ Zamyslite sa teraz nad tým, koľko násilia sa dnes na deti valí z každej strany. Typickým príkladom sú videohry. Odmalička sa naše deti učia, ako majú zabiť a ako sa nemajú dať vyrušiť odstrelenými hlavami a množstvom krvi. Nevšímať si smrť a biedu chce iba malý tréning. Profesor Grossman tvrdí, že nedokážeme zabrániť, aby sa takéto znecitlivenie neprenieslo aj na pôdu škôl a univerzít. (...) Hoci na takomto chápaní disciplíny nie je nič zložité, niektorí rodičia s tým majú problémy. Ak je dieťa neposlušné a oni sa ho boja potrestať, len aby nebodaj netrpelo, alebo aby mu nespôsobili trvalú citovú traumu, nikdy nebudú mať kritické situácie pod kontrolou. Dieťa ich zdráhavosť vytuší a bude skúšať ďalej. A výsledkom sú frustrovaní, podráždení a neschopní rodičia a vzdorovité, sebecké a rozmaznané deti. (...) Nikto sa na pravidlá nehnevá, jednoducho to tak je. J. Dobson - Vychova chlapcov (2001)
Ak nebude na svete nijaká zbraň, ozaj sa nemôže začať vojna. Teória však zabúda na to, že nijaká veľmoc nemá donucovacie prostriedky voči inej veľmoci. R. Sloboda - Krv
Hrozná tragédia! Taký dobrý žiak! A čo jeho matka... preboha živého! Neviem si to ani predstaviť! Ehm... aj častejšie by ste mohli prísť, my sme na tých novodobých grázlov už prikrátke! Už len čakám, kedy nás začnú fackať, a rodičia sa ich ešte aj zastávajú a na rodičovských združeniach namiesto pokory a pochopenia nám nadávajú do neschopných pedagógov... a doma tých spratkov za každé grázlovstvo ešte aj pochvália, namiesto aby ich vyzauškovali... taká je doba! (...) Šaňo, taktiku vyšetrovania nám nebudú diktovať médiá ani funkcionári! Ak sa trasú o svoje stoličky, to je ich problém, my sme oddelenie vrážd, a nie reklamná agentúra na predvolebnú kampaň! (...) S tým si vytri prdel, drahý môj. Všetko je to o flekoch a stoličkách a predvolebnej kampani, tak ma neštvi! A s médiami si nepomôžeš, už raz zavetrili korisť a nedajú nám pokoj a po každej odvysielanej relácii na tému beštiálna vražda malého Petra a bezmocnosť polície mám tisíc telefonátov zhora! Aj minister sa už informoval... (...) Reportérka nahnala kameramana do Peťovej izby... tá posteľ je príliš pene upravená, Igor, rozhádžte ju, nech to má dramatický náboj... potom záber na kúpelňu a na opustenú zubnú kefku, to ľudí dojme, a potom matka... viete čo, pani Mikušová... sadnite sem do kúta... táák... tie nohy hore, táák... akože obranná pozícia utýranej matky a do rúk... počkajte... prineste niekto toho macíka z detskej izby, to bude perfektné! A ja vám poviem, čo budete hovoriť na kameru, dobre? D. Dán - Hriech náš každodenný
Prvý prezident a prvá vláda,
prvý snem a prví kresťani,
prvé vojsko, prvá naša garda,
prvý rektor, prví župani.
Všetko je dnes na Slovensku prvé,
prvá sláva, prvé veľké dni,
škoda len, že pri toľkých prvých
národ slovenský je posledný. J. Jesenský: Prví
Kto sa škriepi a bije, neúctivo s iným zaobchádza, zaprisaháva sa a preklína, spája sa a stýka s nehodnými ľuďmi a porušuje počestnosť, toho treba na výstrahu prísne pokarhať, a ak nedbá na slová, treba ho naprávať palicou. Kto by na spolužiaka, vychovávateľa alebo učiteľa donášal nepravdivé sťažnosti rodičom, poručníkom alebo priateľom, toho treba prísne potrestať jednak preto, že vynáša tajnosti školy a jednak preto, že nehovorí pravdu, je nevďačný k svojim učiteľom, svojím klamstvom prekrúca skutočný stav a zarmucuje myseľ dobrých ľudí. J. A. Komenský: Predpisy pre dobre organizovanú školu
To je práve na písaní najzaujímavejšie, tieto okamihy, keď mi rozprávanie mojimi vlastnými ústami hovorí veci, o ktorých som nemal tušenia. P. Vilikovský: Včerajšia kučierka na tvojom dnešnom krku
- Len či ma aj rozumejú? Na tom záleží, - držal sa Shakespeare zanovito svojho. - Slovo uletí, diváci sa rozpŕchnu, idú si do krčiem alebo domov, sadnú k jedlu a k pijatike a kŕmia sa, smejú sa, žartujú a milujú sa, lenže ich srdce je prázdne; nevložia si doň slovo ani jeho zmysel. Načo sme sa tak namáhali, načo sa mučili? Načo? Rozosmejte ich, priateľko, rozosmejte ich! Dajte figliarovi veľa miesta vo svojich hrách a obecenstvo vám bude vďačnejšie, ako keď im ukážete svoje srdce. Ešte pri jedle alebo ležiac spolu v posteli zídu mužovi i žene na um tie žarty a budú sa smiať. K. Haemmerling: Muž, ktorý sa volal Shakespeare
Kto chce mať kúsok zo mňa, musí zniesť aj ten zvyšok. (...) Človeka je ľahké vylúštiť, ťažké je ho vyslobodiť. Ives: Venuša v kožuchu
Na základe dosť nezmyselného pravidla, že človek sa v očiach masy hlupákov môže stať niekým iba vtedy, ak niekoho zabije, alebo ak sa sám vyhne vražde... (...) Istotne mu celý prípad prišijú, lebo vždy keď dôjde k nejakému zločinu, treba nájsť obetného baránka, aby upokojili davy ľudí. (...) Neznamená predvídať vládnuť? G. des Cars: Výrobca mŕtvol
Poznám tvoj rod. Je to črieda oviec. Ovládajú ho menšiny, zriedkakedy alebo nikdy väčšiny. Potláča svoje pocity a presvedčenie, ide za hŕstkou krikľúňov. Tá krikľúnska hŕstka zavše má, zavše nemá pravdu, ale dav ide za ňou bez ohľadu na pravdu. Divá alebo scivilizovaná veľká väčšina ľudského rodu má v podstate láskavé srdce a nechce spôsobovať bolesť, ale keď sa prihrnie útočná a neľútostná menšina, neodváži sa trvať na svojom. Len si pomysli! Jeden láskavý tvor špehuje druhého a ešte ho núti verne pomáhať v nešľachetnostiach, ktoré sa obom priečia. M. Twain: Tajomný cudzinec
Existujú totiž aj také besedy o knihách, ktoré vyzerajú ako skúšky na niektorom vyučovacom predmete. Deti si majú pamätať všetky, i tie najdrobnejšie faktíky z diela. A to, čo ich v diele najväčšmi zaujalo a vzrušilo, konflikt postáv, ľudské profily a osudy hrdinov, premeny ich vzťahov, zostáva bokom. Áno, literatúra (...) značne prispieva k rozširovaniu vedomostného odboru žiakov, tento vzdelávací efekt je však sprievodným produktom čítania, pri tvorivom procese i konzume literatúry neocitá sa spravidla na prvom pláne. Mal by to rešpektovať aj pedagóg, ak nechce narušiť prirodzené vzťahy mladých ľudí ku knihe. J. Poliak: V službách detskej literatúry
Prečo neexistuje tlačidlo Vymazať aj v mojom živote? Šebestová: Generácia my
Ľudia nikdy nepokladajú za tajomné, čo im slúži, ale iba to, čo im škodí alebo ich ohrozuje. K. Čapek: Vojna s mlokmi
Zločin je ako smrť. Nezáleží od veku. Ch. Dickens: Oliver Twist
Striebro a zlato zato sú tvrdé, aby ich človek nezožral. J. C. Hronský: Jozef Mak
Nechápe, že kým sa hýbe, nič nedosiahne. Balla: Leptokaria
Nosil som ho (román) v hlave, bol však taký dobrý, že mi bolo ľúto pokaziť ho písaním. D. Mitana: Patagónia
Žiť a brať, privlastňovať si beztrestne, na to sú určení iní. R. Sloboda: Rozum
Čím viac sme nazlostení na naše deti, tým viac potrebujú našu lásku a pozornosť. Zo seriálu Full House
Aj človeku sa lepšie žije tam, kde už má všetkých príbuzných a priateľov, než tam, kde by ich ešte len musel hľadať. J. I. Bajza: René mládenca príhody a skúsenosti
Keď sa za niečo oddá umrieť, celkom isto sa pre to oddá žiť. J. Heller: Hlava XXII
Médiá tak vstupujú do našich životov, že už im nestačí iba informovať o tom, čo sa kde odohralo. Ich mágia nadobúda takú ničivú silu, že sú dokonca schopné isté udalosti nielen predvídať, ale aj vyvolať. D. Hevier: Správca podstaty
Proti všetkým, čo sa rozhodli krivdiť, nespomôže nijaká obrana, nijaký argument, nijaké reči. (...) Polykrates: „Veríš v boha, ktorý stvoril človeka?“ Ezop: „Verím v človeka, ktorý stvoril boha. A. Bronnen: Ezop
Veľkolepý jazyk dostal sa pod papuču slepačieho rozumu, a tak sa stal vechtíkom na utieranie Všetkého, čo podeň prišlo. J. Urban: Stratené ruky
Načo rečniť proti vášňam? Či nie sú jedinou krásnou vecou na zemi, prameňom hrdinstva, nadšenia, poézie, hudby, umení, slovom všetkého? G. Flaubert: Pani Bovaryová