Koncept programu pre školstvo

Skutočná zmena školstva = skutočná zmena spoločnosti = skutočná zmena politiky

1. téza

NÍZKE PLATY V ŠKOLSTVE SPÔSOBUJÚ PROBLÉMY CELEJ SPOLOČNOSTI

Stav:

- nedostatok pedagógov a iných zamestnancov škôl,

- plat ovplyvňuje aj kvalitu učiteľa, aj motiváciu pôsobiť v školstve,

- fluktuácia a nekvalita zamestnancov má dopad na žiakov a celú školskú komunitu,

- nespokojnosť laickej verejnosti so školami môže súvisieť s nedostatočným ohodnotením.

Riešenie:

- jednorazové zvýšenie platov a pravidelné zvyšovanie na všetkých typoch škôl,

- možnosť udeliť kvalitným a aktívnym učiteľom odmeny,

- systém kompenzácií pre dochádzajúcich učiteľov.

Môj postoj:

- citeľné zvýšenie platov musí byť na samom začiatku premeny školstva,

- bez tohto opatrenia sa nedá oprávnene počítať so spoluprácou pedagogickej obce,

- všimnite si to ticho teraz pred voľbami okolo platov - neveští nič dobré,

- pre mňa je tento bod záväzným v programovom vyhlásení vlády.

2. téza

ŠKOLY PATRIA POD ŠKOLSTVO, FINANCIE PATRIA BEZ MEDZIČLÁNKOV IBA IM

Stav:

- samospráva (zriaďovateľ) neraz zasahuje do škôl neodborne a šikanózne, dokonca do personálnych záležitostí,

- samospráva si odčerpáva z financií určených pre školy,

- školy a školské zariadenia pod samosprávami sú diskriminované a nedostatočne financované, neraz na riešenie ich problémov nemá štát dosah,

- zriaďovatelia neraz negatívne ovplyvňujú výberové konania na riaditeľov a vedúcich pracovníkov.

Riešenie:

- presunutie všetkých škôl a školských zariadení (materských škôl, centier voľného času, internátov, základné umelecké školy, školské jedálne, školské kluby detí a i.) pod odbornú garanciu ministerstva a priame financovanie,

- vymedzenie financovania a kompetencií samospráv k budovám škôl,

- vymedzenie až obmedzenie laického vzťahu samosprávy k školám a výberovým konaniam.

Môj postoj:

- veľmi dôležitá, no ťažká zmena, voči ktorej môže vzniknúť odpor (preto treba silný mandát),

- školy a školské zariadenia sa nesmú sa diskriminovať z dôvodu rôzneho zriaďovateľa,

- zásahy niektorých samospráv do škôl sú neraz devastačné a šikanózne,

- pokojne sa môže stať, že starosta bez vzdelania je nadriadeným školy, neraz nemá ani osobitné odborné oddelenie pre školstvo,

- neodborné zasahovanie do škôl a školských zariadení treba úplne vylúčiť - to upokojí aj riaditeľov, ktorí neraz konajú pod negatívnym vplyvom samospráv,

- áno, je to centralizácia školstva, ale inak sa dnes zhubným vplyvom na školu nedá efektívne brániť,

- centralizáciou sa dá ušetriť aj mnoho financií, no predpokladá to špičkový odbor na ministerstve.

Podrobnejšie rozpísaný návrh:

Zaradenie škôl a školských zariadení odborne a finančne pod ministerstvo školstva, teda zavedenie priameho financovania. Vrátane materských škôl, školských jedální, internátov, centier voľného času a pod. Kompetencie samosprávy sa vymedzia vo vzťahu k budovám škôl a ku konštituovaniu školského vzdelávacieho programu. Zásahy samosprávy do personálnej, odbornej a ekonomickej zložky škôl budú obmedzené až vylúčené. Zdôvodnenie: Všetky školy a školské zariadenia už zo samotnej podstaty majú patriť pod rezort školstva, aby sa garantovalo ich odborné fungovanie bez závislosti od samospráv, ktoré pristupujú k školám neraz inak ako len odborne, ba mnoho ráz zasahujú do interných kompetencií škôl (aj neodborne). Samospráva teda negarantuje to, že fungovanie školy bude bez neprimeraných, často neodborných zásahov zo strán samospráv. Aj z tohto dôvodu musíme financovať školy a školské zariadenia priamo. Samospráva nemá byť prostredníkom a už vôbec si nemôže odnímať zo školských financií peniaze na iné účely. Samospráve nastavíme minimálny dosah na výberové konanie na riaditeľov škôl a školských zariadení. Keďže však samosprávy vlastnia budovy škôl, je potrebné zohľadniť tento fakt vo financovaní samospráv a v možnostiach využívania a zveľaďovania priestorov školy. Keďže je škola často kultúrnym centrom obce, mesta a výchovným prostriedkom budúcich občanov obce, umožníme samosprávam podieľať sa na školskom vzdelávacom programe.

3. téza

VOĽBY VEDENIA ŠKÔL SA MUSIA ZMENIŤ. ZLÁ VOĽBA NIČÍ ŠKOLU

Stav:

- voľby riaditeľov škôl, príp. iných vedúcich pracovníkov, sú tie najnetransparentnejšie,

- rôzne machinácie pred výberovými konaniami traumatizujú celú školu, najmä ak sa chce skupina ľudí z akéhokoľvek dôvodu zbaviť riaditeľa,

- ak aj škola vyberie dobrého kandidáta, na ktorom je všeobecná zhoda , zriaďovateľ ho môže pokojne odmietnuť, čo je nesystémový vstup do pedagogických záležitostí (v téze č. 2 obmedzujeme moc zriaďovateľa),

- členovia rady škôl nie sú ničím viazaní pri hlasovaní vo výberovom konaní, hlasovanie je tajné, dá sa ľahko manipulovať jednotlivými členmi,

- kandidáti sú utajení pred školskou komunitou, tá nemá šancu poznať koncepciu rozvoja školy pred samotným výberovým konaním,

- ak sa zvolí kandidát v rozpore s väčšinovou vôľou, môžu z toho vyplynúť vlny nesúhlasu a odchodu žiakov i učiteľov, čo znova traumatizuje školu.

Riešenie:

- výberové konanie musí byť plne sprístupnené celej komunite školy,

- nebude rozhodovať anonymne uzavretá skupina členov rady školy,

- proces voľby riaditeľa školy bude transparentný,

- súčasťou výberových konaní bude verejné vypočúvanie kandidátov,

- hlasovanie členov rady školy bude viazané komunitou školy, ktorú zastupujú,

- zástupcovia inšpekcie a okresu budú mať len poradný hlas a kontrolnú funkciu,

- zmení sa postavenie rady školy, ktorá nadobudne kompetencie zriaďovateľov škôl, ktorí nebudú tak významne zasahovať do výberových konaní.

Môj postoj:

- mala by sa zvážiť priama voľba riaditeľov škôl a školských zariadení (mám vypracovaný spôsob),

- štátne a cirkevné školy si samy nastavia spôsob výberu riaditeľa, ale budú môcť byť za pochybenia odvolaní ako štátni,

- rada školy by mala fungovať ako nadriadený orgán s tým, že by nemohla svojvoľne a bez príčiny odvolať riaditeľa odvolať,

- voľbu riaditeľov škôl mám podrobne rozpracovanú, zverejnil som ju prednedávnom.

Podrobnejšie rozpísaný návrh:

Komplexná zmena výberových konaní na riadiacich pracovníkov v regionálnom školstve, aby sa zabránilo netransparentnému a nedostatočne zdôvodnenému výberu takýchto pracovníkov, aby sa nevolili vedúci pracovníci, ktorých pozná iba úzka skupina členov rady školy, pričom komunite školy nie sú kandidáti známi, hoci budú mnoho rokov ovplyvňovať jej život prostredníctvom riadenia školy alebo školského zariadenia. Zmena postavenia a kompetencií rád škôl. Zdôvodnenie: Výberové konania najmä v prípade riaditeľov škôl sú v súčasnosti najnetransparentnejšie procesy. Výberové konanie musí byť plne sprístupnené celej komunite školy a nesmie rozhodovať anonymne uzavretá skupina členov rady školy, ktorá má neraz vlastné záujmy. Proces voľby riaditeľa školy musí byť transparentný. Zvážime priamu voľbu vedúcich pracovníkov. Zároveň sa zmení postavenie rady školy, ktorá nadobudne kompetencie zriaďovateľov škôl, ktorí nebudú tak významne zasahovať do výberových konaní, ako to je v súčasnom stave. Sprísnia sa požiadavky na kandidátov na riaditeľov škôl, a tým aj mzda riadiacich pracovníkov. Súčasťou výberových konaní bude verejné vypočúvanie kandidátov. Podoba výberových konaní na riadiacich pracovníkov v súkromných a v cirkevných školách bude plne v kompetencii ich zriaďovateľov. Avšak kvalifikačné predpoklady, požiadavky na fungovanie riaditeľov a na ich pôsobenie budú rovnaké ako v štátnych školách a v prípade závažných pochybení budú môcť byť odvolaní.

4. téza

NORMATÍV PODĽA POČTU ŽIAKOV SPRAVIL ZO ŠKÔL NÁBOROVÉ CENTRÁ

Stav:

- normatív mal motivovať súťaživosť medzi školami, no z dôvodu všeobecného nedostatku peňazí aj na najzákladnejšie potreby školy nekriticky prijímajú aj žiakov, ktorí na daný typ školy vedomostne ani kompetenčne nemajú,

- deje sa tak aj na vysokých školách,

- zanikajú školy s potrebnými, no menej atraktívnymi odbormi, keďže žiaci sa ľahko dostávajú na lukratívnejšie školy alebo na rôzne nepotrebné odbory vysokých škôl,

- takýto stav odsúva kvalitu vzdelávania, dôraz sa kladie na kvantitu, teda na peniaze podľa počtu žiakov,

- v snahe získať čo najviac žiakov sa triedy prepĺňajú na maximum,

- ignorujú sa iné kvality, aktivity a ukazovatele škôl,

Riešenie:

- rozšírenie kritérií na prideľovanie financií: úspešnosť absolventov v prijímaní na ďalší stupeň vzdelávania, uplatnenie absolventov, úspešnosť v národných (medzinárodných) testovaniach (predpokladá premenu testovania), výsledky z rôznych kontrol škôl (predpokladá premenu kontrolných orgánov), organizácia výchovno-vzdelávacích aktivít, organizácia medziškolských aktivít, miera kvalifikovanosti pedagogického zboru, školenia, tvorenie publikácií pre žiakov školy alebo iných škôl (tvorivá činnosť), záujem o štúdium na škole, typ zriaďovateľa (súkromná - štátna škola), úspešnosť v predmetových olympiádach, stredoškolskej odbornej činnosti a v súťažiach, druh školy, vedecko-výskumná činnosť (VŠ), pedagogická činnosť (VŠ), doktorandské štúdium (VŠ), úspešnosť v získavaní štipendií, úspešné ukončenie štúdia/ročníka, pôsobenie v zahraničí, vedecké výskumy a patenty (VŠ), spolupráca s významnými či proškolskými organizáciami, zapojenie škôl do pilotných testovaní a iných významných prieskumov a pod.

Môj postoj:

- kritérií na financovanie škôl existuje viacero, preto je možná o nich ďalšia diskusia a ich rozširovanie,

- ak sa žiak dostane na nesprávnu školu, môže to mať naňho negatívne dôsledky po celý čas štúdia - je potrebná selekcia predpokladov žiakov,

- vysoké školy, gymnáziá, lýceá nemôže prijímať študentov bez výberu,

- viacero uvedených kritérií predpokladá zmeny v ďalších oblastiach školstva, ktoré musia predbehnúť paralelne,

- trhové princípy v súvislosti so školstvom nefungujú - podľa nich by sa museli napr. zrušiť školy pripravujúce rôzne remeslá a služby alebo školy v regiónoch, kde je menej žiakov,

- vysoká škola nemôže byť samozrejmosťou pre každého, kto si zaumieni mať titul.

Podrobnejšie rozpísaný návrh:

Pridelenie časti normatívneho príspevku rodičom detí v domácom vzdelávaní. Nastavenie domáceho vzdelávania tak, aby bolo prístupné každému, no zároveň je potrebné monitorovať plnenia obsahu výchovy a vzdelávania kmeňovou školou, v ktorej je žiak domáceho vzdelávania zapísaný. Zdôvodnenie: Domáce vzdelávanie je oprávnenou alternatívou, najmä ak tradičné školstvo dnes v mnohých oblastiach zlyháva. Žiaci so špecifickými výchovno-vzdelávacími potrebami nenachádzajú uspokojenie v štandardnej škole, neraz sú rodičia odkázaní jedine na domáce vzdelávanie. Je preto dôležité, aby sa časť normatívu udelila rodičom žiakov v domácom vzdelávaní a časť kmeňovej škole. Aj keď má byť alternatívne vyučovanie z hľadiska metodiky slobodné, je potrebné, aby si žiaci osvojili predpísané štandardy výchovy a vzdelávania. Alternatívne formy vzdelávania nemôžu byť svojvôľou a anarchiou z hľadiska obsahu vzdelávania.

5. téza

PRÁVA AJ POVINNOSTI ŽIAKOM V DOMÁCOM VZDELÁVANÍ

Stav:

- mnoho škôl zlyháva vo výchovno-vzdelávacom procese detí so špeciálnymi požiadavkami, neraz takých žiakov nemôže prijať alebo s nimi nevie pracovať,

- domáce vzdelávanie je alternatíva a oprávnená forma vzdelávania detí - ale finančne náročná, hoci rodičia odbremenia školu od žiakov so špecifickými potrebami,

- žiaci domáceho vzdelávania často neprechádzajú vymedzenými vzdelávacími a výchovnými štandardmi, ich skúšanie sa realizuje povrchne.

Riešenie:

- pridelenie časti normatívneho príspevku rodičom detí v domácom vzdelávaní,

- nastavenie domáceho vzdelávania tak, aby bolo prístupné každému,

- dôsledne monitorovať plnenia obsahu výchovy a vzdelávania kmeňovou školou a vypracovať postupy skúšania žiakov v domácom vzdelávaní,

- žiaci v domácom vzdelávaní prejdú rovnakým štandardom ako žiaci v školách.

Môj postoj:

- je nemysliteľné v stave súčasného školstva, aby bolo obmedzované domáce vzdelávanie,

- osobne by som ho rozšíril na všetky stupne vzdelávania (okrem VŠ),

- rodičia, ktorí sa obetujú vyučovaniu svojich detí musia dostať časť príspevku, pričom druhú časť musí dostať kmeňová škola,

- nie som zástancom toho, aby sa nekontroloval štandard vzdelávania a výchovy v domácom prostredí, výber metód a foriem nech podlieha slobode,

- z domáceho vzdelávania vyšlo mnoho vedcov, umelcov a iných osobností.

Podrobnejšie rozpísaný návrh:

6. téza

PEDAGÓG MUSÍ BYŤ PRIPRAVENÝ NA PRAX A NEMÔŽE NÍM BYŤ HOCIKTO

Stav:

- máme absolventov učiteľstva s dobrými vedomosťami, no s minimálnymi praktickými kompetenciami, - na učiteľský odbor sa dostane ktokoľvek, často adepti neprechádzajú ani prijímacími skúškami,

- nedbá sa o jazykovo-komunikačnú prípravu budúcich učiteľov,

- absolventom chýbajú špeciálnopedagogické kompetencie napriek pribúdaniu žiakov so zdravotným znevýhodnením,

- nedostatočná prax študentov učiteľstva,

- v systéme máme učiteľov, ktorí tam zo psychologického hľadiska nepatria, no napriek tomu učia.

Riešenie:

- sprísnenie kritérií na výber študentov na štúdium pedagogických odborov,

- skvalitnenie obsahu pedagogického vzdelávania najmä z hľadiska didaktiky, metodiky, psychológie, špeciálnopedagogického vzdelania,

- posilnenie postavenia, komplexnosti a pragmatickosti štátnej skúšky z pedagogiky, psychológie, metodiky, didaktiky a z iných pedagogicko-psychologických disciplín na získanie učiteľskej spôsobilosti,

- zavedenie povinného praktického komunikačno-rétorického kurzu do štúdia učiteľstva,

- ukončenie učiteľského štúdia až po povinnom absolvovaní ročnej pedagogickej praxe v regionálnom školstve po ukončení päťročného vysokoškolského programu (bez nej študent nezíska učiteľskú spôsobilosť),

- pedagóg bude môcť nastúpiť do školy po dôkladnej psychologickej prehliadke na zistenie duševnej spôsobilosti, riaditeľ organizácie bude môcť takéto vyšetrenie žiadať aj v priebehu trvania pracovnej zmluvy v jasne stanovených prípadoch a v certifikovaných ambulanciách.

Môj postoj:

- rázne prehĺbenie kompetencií budúcich pedagógov je základom akýchkoľvek zmien v školstve,

- povinná prax ako podmienka získania diplomu predíde nedostatočným skúsenostiam v rámci riadneho VŠ štúdia a zároveň si absolventi budú môcť vyskúšať, či majú záujem o prácu v školstve - môže to vyriešiť aj nedostatok učiteľov v školstve,

- dôslednejšia profilácia študenta, samozrejme, súvisí so zlepšením platových podmienok,

- nemôže učiť naozaj každý, čo chce VŠ titul, pedagogické štúdium sa stane náročnejším (nie iba z pohľadu prehlbovania predmetovej teórie),

- štát musí rázne vstúpiť do obsahu štúdia učiteľských odborov aj v súvislosti s požiadavkami na učiteľov 21. storočia,

- učiteľ so psychologicky vážnymi problémami nepatrí pred deti.

Podrobnejšie rozpísaný návrh: Sprísnenie kritérií na výber študentov na štúdium pedagogických odborov a skvalitnenie obsahu pedagogického vzdelávania z hľadiska praktického a dostatočne konkrétneho spoznávania výchovno-vzdelávacieho procesu. Zavedenie povinného špeciálnopedagogického kurzu a povinného komunikačno-rétorického kurzu do pedagogického vysokoškolského programu. Posilnenie postavenia, komplexnosti a pragmatickosti štátnej skúšky z pedagogiky, psychológie, metodiky, didaktiky a z iných pedagogicko-psychologických disciplín. Odovzdanie diplomu učiteľského štúdia, teda ukončenie štúdia, až po povinnom absolvovaní ročnej pedagogickej praxe v regionálnom školstve po ukončení vysokoškolského programu. Zváženie zavedenia trojpredmetových aprobácií. Pedagóg bude môcť nastúpiť do školy po dôkladnej psychologickej prehliadke na zistenie duševnej spôsobilosti. Zdôvodnenie: Na učiteľské odbory (a vôbec na vysokoškolské štúdium) je potrebné konečne dôkladne vyberať budúcich učiteľov a zároveň ich pripravovať aj z jazykového hľadiska na výkon učiteľského povolania. Učitelia by mali byť excelentní, nemôže sa nimi stať hocikto, kto chce vysokoškolský titul. Musia mať široké kompetencie na pokrytie výchovy a vzdelávania v 21. storočí. Keďže pribúda žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami, je potrebné zakotviť do štátnice z pedagogiky, metodiky, didaktiky, psychológie i kurzy špeciálnej pedagogiky. Aby študent učiteľstva zažil dôkladnú pedagogickú prax a aby sme ho motivovali premýšľať o práci v školstve, musí ako podmienku získania učiteľského diplomu absolvovať ročné pôsobenie na základnej alebo strednej škole. Po nej sa realizuje skúška z pedagogicko-psychologických disciplín. Tieto dve podmienky musí splniť aj osoba s nepedagogickým vysokoškolským vzdelaním, ktorá bude chcieť získať učiteľskú spôsobilosť. * Dnes učiteľ musí na doplnenie úväzku vyučovať aj tri predmety, preto by stálo za zváženie vytvoriť trojpredmetové aprobácie, aby sa vyučovali predmety kvalifikovane. * V školstve je potrebné zamestnávať pedagógov a iných zamestnancov po dôkladnej psychologickej prehliadke, ktorá preukáže aspoň štandardný duševný stav. Riaditeľ organizácie bude môcť takéto vyšetrenie žiadať aj v priebehu trvania pracovnej zmluvy v jasne stanovených prípadoch a v certifikovaných ambulanciách.

7. téza

KVALITA SA MUSÍ ZVÝŠIŤ. VYSOKÁ ŠKOLA A GYMNÁZIUM NEMÔŽU BYŤ PRE KAŽDÉHO

Stav:

- ponechanie školy trhu nepomohlo zvýšiť ich kvalitu, naopak, veľmi sa znížila a výberové školy dnes môže absolvovať takmer každý,

- v systéme máme veľmi veľa gymnázií a vysokých škôl - keď chcú prežiť, musia prijať aj žiakov nespôsobilých na tento druh štúdia (opäť ten normatív, pozri tézu č. 4),

- mnohé vysoké školy už nerobia prijímacie konanie,

- nábor študentov na kedysi náročné školy musí nahradiť výber (obzvlášť v štúdiu učiteľstva - pozri tézu č. 6).

Riešenie:

- vstup štátu do nastavovania prijímacieho konania na stredné a vysoké školy, sprísnenie kritérií, návrat prijímacích skúšok,

- racionalizácia siete vysokých škôl,

- racionalizácia siete gymnázií,

- centrálne určovanie počtu prijatých študentov na jednotlivých školách,

- obmedzenie trhového fungovania škôl, nutnosť štátnej regulácie.

Môj postoj:

- stav „lovenia“ titulov je neprípustný, vysoká škola musí byť pre žiakov, čo majú vysoké študijné predpoklady zvládnuť vysokoškolské učivo,

- aj za cenu vstupu do akademických slobôd treba obmedziť trhový prístup vysokých škôl,

- aj gymnáziá musia byť pre veľmi dobrých žiakov, aby sa tam žiak netrápil len pre vôľu rodičov mať gymnazistu,

- racionalizácia je citlivá vec, ale treba k nej pristúpiť - nenechať ju v rukách samospráv, pre ktoré je zrušenie školy nepopulárne, teda často k tomuto aktu nepristúpia,

- aj pri ráznejších opatreniach sa dá uchovať veľká miera akademickej slobody.

Podrobnejšie rozpísaný návrh: Zvýšiť kvalitu kritérií na výber študentov na štúdium na gymnáziu (nastavenia prijímacích konaní) a na vysoké školy. Centrálne určovanie počtu študentov na gymnáziách (stredných školách) a vysokých školách a v nadväznosti na to financovanie vysokých škôl (racionalizácia VŠ). Návrat prijímacích skúšok na štúdium na vysokých školách. Zdôvodnenie: Udomácnilo sa to, že takmer každý žiak sa môže dostať na gymnázium alebo vysokú školu. Gymnáziá boli kedysi výberovými, pripravujú žiakov na náročnejšie štúdium, ktoré nie je vhodné pre každého žiaka. Ak sa tam dostane slabší žiak, je to pre neho trápením obzvlášť, ak ho rodičia prinútili k štúdiu na gymnáziu. Takýto žiak zlyháva, znižuje úroveň školy a v prípade vysokej školy získavame nekvalitného absolventa alebo študenta, ktorý neukončí štúdium alebo nepracuje v odbore, ktorý vyštudoval. Je potrebné tomu predchádzať dôkladnejším výberom žiakov, nie ich náborom. Nábor sa udomácnil aj v prijímaní na vysoké školy, kde sa prijímacie skúšky ani neorganizujú, čím sa preukázateľne znižuje kvalita vysokého školstva. Súvisí to aj s tým, že aj vysoké školy sú financované najmä od počtu žiakov.

8. téza

INŠPEKCIA MUSÍ AJ POMÁHAŤ

Stav:

- inšpekcia je strašiakom, štatistickým orgánom, nerieši bežné problémy školskej komunity, kontroluje nepodstatné stránky školy,

- inšpekcia prehliada závažné pochybenia škôl a ich riaditeľov, netrúfa si riešiť renomovanejšie školy,

- stále je veľmi veľa školských organizácií, ktoré nie sú vzájomne prepojené,

- inšpekcia má v prípade vážnejších priestupkov škôl malé právomoci,

- problémy, ktoré sa vyskytujú na vysokých školách, sa málokedy riešia, štát nemôže do nich vstupovať,

- špeciálnopedagogické a psychologické centrá sú vyťažené napriek pribúdaniu žiakov s rôznymi poruchami a ZZ.

Riešenie:

- zriadenie jedinej spojenej výkonnej školskej inštitúcie zaoberajúcej sa výchovno-vzdelávacím procesom (aj špeciálnopedagogickým), tvorením a aktualizovaním štátneho vzdelávacieho obsahu, metodikou a všestrannou ochranou pedagógov, žiakov i rodičov s pobočkami v jednotlivých regiónoch,

- premena školskej inšpekcie na štátny úrad pomoci školským komunitám na predchádzanie a riešenie mobbingu, bossingu, šikanovania, neodbornému zasahovaniu do predmetu a kontroly výchovno-vzdelávacieho procesu s podporou pri odstraňovaní menej závažných nedostatkov, pričom jej kontrolná funkcia zostane zachovaná,

- posilnenie kontrolných kompetencií akreditačnej komisie v súvislosti s vysokými školami.

Môj postoj:

- aj keď mám veľmi zlé skúsenosti s inšpekciou, je dôležité, aby sa zachovala, aby jej činnosť bola užitočnejšia a suverénnejšia, aby pomáhala celej školskej komunite,

- školské inštitúcie zaoberajúce sa výchovno-vzdelávacím procesom sa dajú absolútne spojiť do jednej inštitúcie s regionálnymi pobočkami,

- vysoké školy musia mať akademické slobody, no kým v niektorých oblastiach zlyhávajú, je nutná výraznejšia kontrola štátu.

Podrobnejšie rozpísaný návrh: Zriadenie jedinej spojenej výkonnej školskej inštitúcie (Slovenské národné pedagogické centrum) zaoberajúcej sa výchovno-vzdelávacím procesom (aj špeciálnopedagogickým), tvorením a aktualizovaním štátneho vzdelávacieho obsahu, metodikou a všestrannou ochranou pedagógov, žiakov i rodičov, pričom zlúčená inštitúcia bude mať pobočky v jednotlivých regiónoch a bude plne k dispozícii okolitým školám. Premena školskej inšpekcie na štátny úrad pomoci školským komunitám na predchádzanie a riešenie mobbingu, bossingu, šikanovania, neodbornému zasahovaniu do predmetu a kontroly výchovno-vzdelávacieho procesu s podporou pri odstraňovaní menej závažných nedostatkov, pričom jej kontrolná funkcia zostane zachovaná. Jednotná inštitúcia zlúči súčasný NIVaM, inšpekciu a ŠIOV (a iné), pričom sa zracionalizuje a zefektívni organizačná štruktúra. Takto spojená organizácia bude priamo podliehať ministerstvu. Na riešenie špeciálnopedagogických a psychologických problémov žiakov budú slúžiť osobitné inštitúcie (ako je to v súčasnom stave) s dostatočným personálnym vybavením, pričom bude spolupracovať so Slovenským národným pedagogickým centrom pri kreovaní výchovno-vzdelávacieho obsahu. Posilnenie kontrolných kompetencií akreditačnej komisie. Zdôvodnenie: Napriek istým zmenám je stále dosť inštitúcií, ktoré priamo súvisia so školami, no nie sú dostatočne organizačne a priestorovo prepojené. Ich absolútne zlúčenie by okrem ušetrenia financií zabezpečili spoluprácu a efektivitu v poskytovaní služieb školám. * Veľmi dôležitá je premena fungovania školskej inšpekcie, pričom treba zachovať aj jej kontrolnú funkciu. No treba jej prácu rozšíriť o rôznorodú pomoc školským komunitám. Inšpekcia už nebude vnímaná iba ako kontrolný orgán, ale aj orgán odborne usmerňujúci konanie škôl a pomáhajúci riešeniu rôznych problémov školskej komunity. Voči nesprávnemu konaniu inšpekcie sa bude dať odvolať. Inšpekcia bude môcť zrušiť (alebo navrhnúť zrušenie) školu alebo odvolať riaditeľa školy (školského zariadenia) na základe explicitne stanovených dôvodov. * Pociťujeme aj potrebu vykonávania výraznejšej kontroly vzdelávacej činnosti na vysokých školách. Preto posilníme kompetencie akreditačnej komisie v súvislosti tak, aby neboli vážne narušené akademické slobody. Avšak musíme na túto potrebu reagovať, keďže sú známe mnohé prípady nespravodlivého konania voči vysokoškolským učiteľom či študentom, ktorí sa nemajú ako brániť. * Veľmi dôležité je zefektívniť a personálne doplniť centrá zaoberajúce sa špeciálnopedagogickými a psychologickými problémami žiakov, keďže deti so špecifickými potrebami pribúdajú.

Podrobnejšie rozpísaný návrh - k inšpekcii: Inšpekcia isto mnohým ublížila. A mnohým zas nijako nepomohla. Mne uškodila až tak, že som zažil nespravodlivosť a že ma inšpekcia pripravila o moju milovanú školu a skoro o kariéru. Našťastie ma nezlomili. Napriek mojej skúsenosti, ktorú nikomu neželám, s niečím ako inšpekcia v skutočnej reforme školstva počítam. Ale v inej podobe. Určite sa nebude volať ani inšpekcia. Dajme si pracovný názov: Školský úrad kontroly a pomoci. V nasledujúcich bodoch uvádzam kontúry novej inšpekcie:

- bude pod ministerstvom školstva, ale bez personálnych dosahov - o personálnych dosahoch bude rozhodovať podľa presne vymedzených pravidiel rada úradu zložená z rôznych predstaviteľov školskej komunity (ministerstvo školstva, zástupca komory, zástupca odborov, zástupca riaditeľov, zástupca rodičov, zástupca žiakov a pod.),

- riaditeľa úradu bude voliť rada úradu po verejnom výberovom konaní vo verejnom hlasovaní,

- zvýšia sa požiadavky na kvalifikáciu a osobnosť kontrolórov, s čím súvisí aj zvýšenie ich platu; vyjme sa z kritérií na kontrolórov mať riadiacu skúsenosť;

- súčasťou úradu budú aj odborní pracovníci: psychológ, právnik, mediátor, špeciálny pedagóg, vyšetrovateľ, personalista, keďže úrad bude poskytovať aj pomoc (pozri ďalej),

- úrad bude okrem kontroly poskytovať komplexnú a flexibilnú pomoc pri riešení problémov súvisiacich s výchovno-vzdelávacím procesom a pri riešení patologických foriem správania v rámci vzťahov v škole; pomoc bude poskytovať nielen pedagógom, ale aj riaditeľom, rodičom, žiakom, nepedagogickým zamestnancom; úrad bude vykonávať ochrancu práv celej komunity školy,

- v kontrolnej činnosti úradu pri menej závažných nedostatkoch sa do kontrolnej správy uvedie iba upozornenie a odporúčanie pre školu, menej závažný nedostatok sa nebude vykazovať v štatistike ako pochybenie školy/samosprávy/riaditeľa a pod.; úrad pomôže predchádzať menej závažným nedostatkom,

- v kontrolnej činnosti úradu pri stredne závažných nedostatkoch sa do kontrolnej správy uvedie odporúčanie na zmenu, termín na jej odstránenie a kontrola nápravy pri opätovnej kontrole,

- v kontrolnej činnosti úradu pri závažných nedostatkoch sa tieto budú riešiť sankciami, najmä ak ide o dlhodobý a opakovaný stav (pokuta, zrážky z platu, trestné oznámenie, odvolanie riaditeľa, výpoveď zamestnancovi, vylúčenie z učiteľskej komory, zákaz učiteľskej činnosti, zrušenie školy),

- stredne závažné a závažné nedostatky spôsobené jednotlivcom sa budú personalizovať; riadiaci pracovník bude zodpovedný, ak zamestnancovi prikázal nesprávne konanie alebo zanedbal vonkajšiu či vnútornú legislatívu, čo spôsobilo nedostatok,

- bude jednoznačne stanovené, čo je menej závažný, stredne závažný a závažný nedostatok osobitným legislatívnym predpisom bez možnosti jeho účelovej interpretácie a bez možnosti doplnenia kontrolórmi,

- voči konaniu inšpekcie sa bude dať odvolať,

- hĺbková kontrola školy sa nebude konať, kontroly sa sústredia na preventívne zisťovanie vybranej oblasti školy alebo na zisťovanie na základe podnetu,

- kontrola školy sa sústredí predovšetkým na výchovno-vzdelávací proces, administrácia tohto procesu bude sekundárnym záujmom s cieľom usmerňovať pri jej zvládaní a poskytovať vzorové materiály,

- kontroly na školách nebudú vopred ohlásené, no škola sa nebude trestať za menej a stredne závažné pochybenia vyplývajúce z neoznámenej kontroly,

- úrad môže kontrolovať aj ministerstvo školstva, aj iné školské inštitúcie v prípade, že dostane podnet alebo inštitúcia priamo súvisí s kontrolou danej školy,

- úrad bude poskytovať poradenstvo súvisiace s výchovno-vzdelávacím procesom a usmernenie pri výklade legislatívy,

- úrad nerealizuje ekonomicko-hospodársku kontrolu.

9. téza

TESTOVANIE A HODNOTENIE JE SÚČASŤOU ŠKOLY. ALE V INEJ PODOBE

Stav:

- časté konflikty pre neobjektívnosť a vysokú frekvenciu hodnotenia,

- neustále námietky voči celoslovenským testovaniam,

- tendencie, sčasti opodstatnené, odstrániť hodnotenie zo systému.

Riešenie:

- premena bývalého NÚCEM-u na nezávislý úrad (Slovenský ústav školského hodnotenia a testovania), ktorý bude pripravovať národné a medzinárodné testovania, bude odborne nastavovať maturitu a jej zložky, zastreší problematiku hodnotenia prospechu a správania žiakov, bude hodnotiť celoslovenské testovania a maturitu, zastreší prijímanie na stredné školy, nastaví a vyvinie podobu maturitnej skúšky,

- testovanie aj iných ako tzv. profilových predmetov, dobrovoľný výber,

- nastavenie psychohygienických podmienok pri testovaniach,

- pravidelný mentoring pedagógov pri humanizácii a objektivizácii hodnotenia,

- výraznejšie zohľadňovanie hodnotenia pri prechode na vyšší stupeň vzdelávania,

- sprostredkovanie mnohých cvičných testov pre pedagógov, žiakov i rodičov,

- v rámci hodnotenia na I. stupni ZŠ zavedenie slovného hodnotenia a na ostatných stupňoch percentuálneho hodnotenia (žiak získa ohodnotenie percentami, nie známkami), prehodnotenie klasického skúšania na I. stupni ZŠ.

Môj postoj:

- odstránenie hodnotenia zo školstva je nezmysel, keďže reálny život je založený na hodnotení, treba ho iba nastaviť a humanizovať, aby sa nestalo zbraňou, zároveň ho treba objektivizovať a v rámci zvyšovania kvality mu zadefinovať vážnejšie postavenie v procese vzdelávania,

- hodnotenie žiakov na I. stupni musí byť menej formálne, deti sú „špongiou“, spravidla nasávajú vedomosti bez nutnosti mnohých písomných skúšok,

- celoslovenské testovania môžu byť veľmi užitočné, ak sa odstránia často kritizované nedostatky,

- kritériom hodnotenia žiaka nemôže byť len zopár určených predmetov, najmä keď žiak prejavuje kvality v iných oblastiach,

- keď chceme testovať, je samozrejmosťou, že štát musí poskytovať batériu testov,

- percentuálne hodnotenie predíde mnohým konfliktom v školstve, publikoval som o tom osobitný článok (pozri ďalej).

Podrobnejšie rozpísaný návrh: Premena bývalého Národného ústavu certifikovaných meraní vzdelávania, v súčasnosti oddelenia hodnotenia a monitorovania vzdelania NIVaM-u, na nezávislý úrad (Slovenský ústav školského hodnotenia a testovania), ktorý bude pripravovať národné a medzinárodné testovania, bude odborne nastavovať maturitu a jej zložky, zastreší problematiku hodnotenia prospechu a správania žiakov, bude k tomu vydávať metodické pokyny, bude hodnotiť celoslovenské testovania a maturitu, zastreší prijímanie na stredné školy, nastaví a vyvinie podobu maturitnej skúšky. V rámci hodnotenia na I. stupni ZŠ zavedenie slovného hodnotenia a na ostatných stupňoch percentuálneho hodnotenia. Zdôvodnenie: Cieľom hodnotenia žiakov je zabezpečiť čo najvyššiu objektivitu, komplexnejší pohľad na ich schopnosti, všeobecné prijatie výsledkov hodnotenia a ich akceptácia strednými a vysokými školami. Je dôležité, aby bol žiak spravodlivo hodnotený, a aby jeho výsledky boli akceptované. Testovania rozšírime aj o iné predmety ako tzv. profilové. Inovovaná testovacia organizácia prevezme celú agendu hodnotenia, bude ju skúmať a navrhovať opatrenia a zmeny. A bude aj mentorovať pedagógov pri zvyšovaní objektivity hodnotenia. Takáto inštitúcia bude spolupracovať s ministerstvom pri nastavovaní hodnotenia žiakov a v iných koncepčných zmenách. Inštitúcia bude produkovať aj cvičné testy a iné spôsoby overovania učiva. * Navrhujeme slovné hodnotenie na I. stupni, čo súvisí s humanizačnými tendenciami pedagogiky a s citlivým prístupom k veku, nehovoriac o tom, že žiaci v tomto veku neraz nepotrebujú známkový stimul na vyvinutie aktivity. Na ostatných stupňoch sa hodnotením percentami odstránia známkové škály, teda budeme hovoriť o výkonoch žiakov, nie o tom, „na akú známku je“, čím sa odstránia večné konflikty medzi žiakmi, rodičmi a pedagógmi. Samozrejme, určí sa minimálne percento, kedy žiak môže postúpiť do vyššieho ročníka, kedy úspešne prešiel skúškou, s možnosťou požiadať o opravnú skúšku v čase mimo vyučovania. Percentuálne sa bude hodnotiť každý učebný predmet. Rozdiel bude v kritériách hodnotenia.

Z môjho článku o percentuálnom hodnotení - úryvok:

Výhody percentuálneho hodnotenia: žiaci v každom momente vedia, čo im vychádza (počítajú si body, resp. im to počíta elektronická žiacka knižka) * v percentách neexistujú tzv. malé a veľké známky, každá známka je rovnocenná, ovplyvňuje prospech * percentá sú objektívne, žiaci, učiteľ i rodičia kontrolujú svoj stav a hodnota známky sa nedá svojvoľne zmeniť * žiak vždy vie, koľko percent schopností v predmete ovláda (lebo napr. známka stupňa tri je veľmi široká) * v percentách nemôže žiaka „odstaviť“ zlá známka napr. z diktátu, v celkovom súčte má šancu opraviť si inými prácami pokazenú prácu * učiteľ nemusí uzatvárať známku * Nevýhody percentuálneho hodnotenia: spoločnosť nie je zvyknutá na percentuálne hodnotenie, má v sebe zakonzervovaných 5 stupňov * učiteľ musí dôkladnejšie viesť svoju dokumentáciu. Nevýhody známkovania: známky sa nesmú uzatvárať podľa priemeru, takže učiteľ sa musí riadiť neexaktne pri uzatváraní, čo je určite subjektívne, pričom rozlišovanie veľkých a malých známok nie je cestou, vytvára to dojem, že nejaký typ hodnotenia je menej dôležitý * žiaci pri známkach nevedia v každom momente, čo im vychádza – môžu sa však pýtať učiteľa, predstavte si, že to napadne všetkých žiakov v jeden týždeň * vnímanie percentuálneho hodnotenia môže byť aj predprípravou na vnímanie percentuálneho hodnotenia externého testovania a iného hodnotenia v reálnom živote, ktoré sa vyjadruje percentami * testy sa dnes známkujú na základe bodovania/percent, pričom stupnica na udelenie známok je často subjektívnou voľbou učiteľa * pri koncoročnom hodnotení sa spúšťajú nekonečné konflikty medzi pedagógmi, žiakmi a rodičmi o to, na akú známku je.

10. téza

ZMENY V MATURITÁCH. NIE KAŽDÝ POTREBUJE MATURITU

Stav:

- medzi maturitou na gymnáziu a na strednej odbornej škole (SOŠ) prakticky nie je rozdiel, hoci na stredných odborných školách je menej možností na dôkladnejšiu prípravu a fixáciu obsahu maturitných predmetov (popri tom majú zložité odborné predmety a prax),

- aj pri odboroch, kde to nie je potrebné, je nutnosť konania maturitnej skúšky, pričom žiakom by v mnohých prípadoch stačil výučný list, keďže často nemajú na to predpoklady (ani dôvody) akademicky študovať,

- niektorí dokonca k vykonávaniu odboru nepotrebujú ani cudzí jazyk a často nemajú predpoklady na jeho zvládnutie (na mnohé SOŠ sa hlásia slabší žiaci),

- žiaci na SOŠ v podstate nemajú na výber žiadny z maturitných predmetov, čo nie je spravodlivé,

- z predmetu slovenský jazyk a literatúra (SJL) žiaci SOŠ maturujú na rovnakej úrovni ako na gymnáziu, pričom majú odlišné podmienky na prípravu.

Riešenie:

- vyčleniť odbory, v ktorých je nutná maturita a v ktorých stačí výučný list, prípadne dobrovoľné pristúpenie k maturite po výučnom liste (zvážiť nejakú formu skúšky zo SJL),

- zvážiť vylúčenie povinnej maturity z niektorých odborov, umožniť voliť si na SOŠ s maturitou aspoň jeden predmet, určenie odborov, kde je nutná maturita z cudzieho jazyka,

- zavedenie maturitných úrovní na SOŠ pri maturite z predmetu SJL.

Môj postoj:

- zo vzdelávania sa nemôže stať formalita a nemôže byť snaha, aby každý mal maturitu, aj keď ju nepotrebuje pri mnohých odboroch alebo na ňu nemá,

- v súčasnosti takto nastavená maturita je dôsledkom zlyhávania žiakov, keďže všetci sú nutení mať maturitu, aj keď budú potrebovať najmä odbor a možno práve v ňom vynikajú,

- zle nastavená maturita devalvuje vzdelávanie a demotivuje žiakov,

- nejde mi o zľahčenie štúdia, ale o zreálnenie jeho cieľov, súčasná maturita je nastavená pre gymnaziálnych žiakov.

Podrobnejšie rozpísaný návrh:

Zmena v ukončovaní štúdia na stredných odborných školách. Zvážiť povinnosť maturovať z cudzieho jazyka. Zvážiť nutnosť ukončovania štúdia na stredných odborných školách maturitou, umožniť alternatívu vykonaním skúšky na získanie výučného listu. Zdôvodnenie: Na stredné odborné školy sa hlásia slabší žiaci, ktorí možno nemajú problém s odborom, ale ťažšie sa im osvojujú všeobecnovzdelávacie predmety, napr. cudzie jazyky (aj pre početné poruchy v učení). Navyše mnohé odbory cudzí jazyk nepotrebujú. A ak áno, tak si žiaci zvolia cudzí jazyk ako maturitný alebo je súčasťou profilácie odboru. Okrem toho by bolo správne, aby žiaci stredných odborných škôl mali na výber aspoň jeden maturitný predmet zo štyroch predmetov. V súčasnosti ho nemajú. * Mnohým stredným odborným školám sa zaviedlo ukončovanie štúdia maturitou, hoci pre absolventov viacerých odborov nie je potrebná, je nadbytočná. Postačuje im výučný list. Stálo by za diskusiu, či v niektorých stredných odborných školách neukončiť odbornú maturitu výučným listom a k maturite by pristúpili dobrovoľne. Ak by ju nespravili, mali by „len“ výučný list. Maturita u mnohých slabších žiakov odborných škôl spôsobuje traumatizáciu, pre ňu neraz štúdium neukončia a odvádza pozornosť od odboru, pre ktorý na strednú odbornú školu prišli a môžu byť v ňom výborní. V prípade, že študenti zistia, že potrebujú maturitu, budú si ju môcť dorobiť externe podľa explicitne stanovených podmienok na strednej škole, ktorá vykonáva maturitu v ich odbore.

11. téza

UČEBNÉ MATERIÁLY MUSIA BYŤ SAMOZREJMOSŤOU

Stav:

- v mnohých predmetoch neexistuje učebnica,

- ťažkopádny proces posudzovania,

- nekvalitný štátny vzdelávací program, podľa ktorého ťažko vytvoriť novú učebnicu,

- často nekvalitné, rýchlo napísané učebnice,

- neexistujú digitálne varianty mnohých učebníc,

- škola si neraz vytvára svoje učebné materiály,

- cudzojazyčné učebnice si žiaci musia kupovať za plnú sumu.

Riešenie:

- zmena štátneho vzdelávacieho programu,

- flexibilnejšie schvaľovanie učebníc, no posilnenie dôrazu na kvalitu (nejde o výrobu množstva učebníc, ale o kvalitu, hoci aj pri menšom množstve),

- podmieniť vznik každej učebnice existenciou jej digitálnej formy,

- výraznejšia finančná motivácia autorov učebníc,

- pri posudzovaní učebníc vylúčiť neoverené, kontroverzné, politické či veku neprimerané témy,

- podpora škôl, ktoré si vytvárajú svoje (originálne) učebné materiály,

- výraznejšie dotácie učebníc cudzích jazykov alebo výraznejšia podpora autorov cudzojazyčných učebníc slovenského pôvodu,

- sprístupnenie inscenácií slovenských (československých) literárnych, divadelných, filmových a hudobných diel na výchovno-vzdelávacie účely.

Môj postoj:

- otvorený trh s učebnicami je fajn, no tým sa dostalo do systému aj veľa učebníc, ktoré nie sú kvalitné a škola ich len tak nemôže vymeniť,

- dobrá učebnica sa nedá vytvoriť, keď je zlý, neprehľadný a nezrozumiteľný ŠVP (teraz myslím aj ten akože „reformovaný“),

- vytvorenie učebnice je proces na plný úväzok, autor by mal byť dostatočne odmenený, aby sa mohol venovať výlučne tvorbe,

- je mnoho dobrých inscenácií a dokumentov, ktoré sa dajú použiť - no ich používanie musí byť právne ošetrené,

- osobne by som bol za to, aby na každý predmet bola jedna kvalitná učebnica, no to by musela byť všeobecná zhoda,

- učebnice z cudzieho jazyka sú drahé, treba tento problém riešiť,

- v učebniciach má byť veda, nie ideológia.

Podrobnejšie rozpísaný návrh:

Zmena v učebnicovej politike, ktorá zabezpečí učebnice na všetky predmety. Dôkladná odborná kontrola učebníc pred udelením schvaľovacej doložky ministerstva, nastaviť flexibilnejšie schvaľovanie učebníc a podmieniť ich výrobu existenciou elektronickej formy. V schvaľovacích procesoch vylúčenie učebníc šíriacich neoverené, kontroverzné, politické či veku neprimerané témy. Podpora škôl, ktoré si vytvárajú svoje (originálne) učebné materiály. Bude nutné zaradiť do dotácie aj učebnice cudzích jazykov, ktoré sú príliš drahé. Sprístupnenie inscenácií slovenských (československých) literárnych, divadelných, filmových a hudobných diel na výchovno-vzdelávacie účely. Zdôvodnenie: V súčasnosti máme v niektorých predmetoch mnoho učebnicových textov, avšak v mnohých predmetoch neexistuje schválená učebnica. Súvisí to aj so zlými podmienkami pre autorov učebníc - nízke odmeny, ťažkopádny proces posudzovania, nekvalitný štátny vzdelávací program. Tieto tri problémy je potrebné vyriešiť. Možno nie s cieľom, aby vznikalo mnoho učebníc na jeden predmet, ale aby vznikali učebnice s kvalitným obsahom. Aj preto je potrebné zasiahnuť do procesu posudzovania učebníc, pričom súlad so štátnym vzdelávacím programom nemôže byť jediným kritériom pre udelenie schvaľovacej doložky. V procese posudzovania bude významným predpokladom to, aby učebnica nešírila ideológiu a nevedecké teórie. * V súčasnosti žiaci musia prenášať do školy množstvo učebnicového materiálu (učebnica, pracovný zošit, slovník a pod.), preto je veľmi dôležité to, aby každá učebnica mala digitálny pendant. * V spolupráci s relevantnými inštitúciami by mali byť pre školy právne voľné slovenské (československé, príp. zahraničné) inscenácie literárnych diel, ktoré neraz napĺňajú podstatu literárnej výchovy (príp. diela s obsahom iných vyučovacích predmetov). * Ak škola pracuje s vlastnými učebnicovými materiálmi, musí existovať systém na ich podporu, keďže si učitelia prispôsobujú vlastné texty primerané žiakom danej školy. * Cudzojazyčné učebnice sú čoraz drahšie a sú vyňaté zo systému financovania štátom. Tento stav je neprípustný a bude potrebné ich kompenzovať zo začiatku aspoň čiastočne, neskôr v plnom rozsahu. Alternatívou môže byť motivácia slovenských autorov k tvoreniu cudzojazyčných učebníc.

12. téza

ŠKOLY BEZ KONTROVERZNEJ A POLITICKEJ IDEOLÓGIE

Stav:

- škola je postavená na aktuálnych a overených vedeckých poznatkoch, rovnako aj výchova,

- zatiaľ sa nestali pevnou súčasťou politické, ideologické, kontroverzné poznatky alebo poznatky v stave overovania - aktivity na túto tému sú sporadické alebo sa uvažuje o ich zavedení,

- s kontroverznými témami nemusia súhlasiť ani rodičia, niektoré témy sú záležitosťou rodiny,

- pred deti neraz predstupujú s kontroverznými témami lektori bez kompetencií na prácu so žiakmi.

Riešenie:

- zákaz šírenia vedecky neoverených, politických, nevhodných a veku neprimeraných ideológií a akejkoľvek propagandy na pôde všetkých typov škôl, na akademickej pôde,

- stanovenie profilácie externých lektorov, ktorí môžu pristúpiť k žiakom s nadpredmetovou alebo mimopredmetovou témou,

- v rámci prípustných tém, ktoré súvisia s vyučovaním a výchovou a neobsahujú kontroverzie, je možné využiť na ich prezentáciu mimoškolských lektorov, musia byť však odborníkmi v danej oblasti a musia mať preukázateľné kompetencie na prácu so žiakmi,

- vhodnosť lektorskej témy pre žiakov posúdi riaditeľ školy a pedagogická rada, pričom včas o aktivite informujú rodičov.

Môj postoj:

- škola po 89. je založená na apolitickosti, nie je prípustné to porušovať,

- škola je vzdelávacia inštitúcia, nie je možné v žiadnom prípade na tom, aby zapracovala do výchovno-vzdelávacieho procesu neoverené, kontroverzné, ideologické témy,

- od propagandy a politiky treba očistiť aj vysoké školy,

- škola nemôže v niektorých témach suplovať rodinu, môže byť v nich radcom, konzultantom.

Podrobnejšie rozpísaný návrh: Zákaz šírenia vedecky neoverených, politických, nevhodných a veku neprimeraných ideológií a akejkoľvek propagandy na pôde všetkých typov škôl, na akademickej pôde. Stanovenie profilácie externých lektorov, ktorí môžu pristúpiť k žiakom s nadpredmetovou alebo mimopredmetovou témou. Zdôvodnenie: Škola prezentuje poznatky a vychováva žiakov na základe aktuálneho a overeného poznania, ktoré sa neriadi žiadnou ideológiou a poznatkami, ktoré sú vo fáze overovania. Preto je dôležité, aby sa hlavnou vyučovacou témou, ale ani témou rôznych neformálnych aktivít v rámci školy nestali poznatky, ktoré sú politické, ideologické, kontroverzné alebo sú v stave overovania či ohrozujú mravnú výchovu detí a mládeže. S takýmito témami nemusia súhlasiť ani rodičia, ktorí sa môžu právom voči takémuto vyučovaniu svojich detí vzoprieť. V rámci prípustných tém, ktoré súvisia s vyučovaním a výchovou a neobsahujú kontroverzie, je možné využiť na ich prezentáciu mimoškolských lektorov. Tí však musia byť odborníkmi v danej oblasti a musia mať preukázateľné kompetencie na prácu so žiakmi, napríklad formou schvaľovacej doložky ministerstva školstva na konanie aktivity. V prípade, že to nespĺňajú, musí byť v rámci aktivity v prostredí školy prítomný kvalifikovaný pedagogický alebo odborný pracovník školy. Vhodnosť lektorskej témy pre žiakov posúdi riaditeľ školy a pedagogická rada, pričom včas o aktivite informujú rodičov. Teda lektorský obsah musí byť škole vopred známy a musí byť odsúhlasený.

13. téza

INKLÚZIA NESMIE ZNAMENAŤ LIKVIDÁCIU ŠPECIÁLNYCH ŠKOLSKÝCH ZARIADENÍ

Podpora špeciálnych škôl, resocializačných a diagnostických ústavov, pedagogicko-psychologických centier, podpora práce s problémovými žiakmi ako prevencia proti patopsychologickému správaniu vo vyššom veku nebezpečného pre spoločnosť. Vypracovanie presného systému zaraďovania žiakov do špecializovaných zariadení. Zároveň podpora rodičov a škôl, keď chcú integrovať deti so zdravotným znevýhodnením do štandardnej školy v prípade, že im tá vie pomôcť. Zníženie počtu žiakov v triedach s integrovanými žiakmi. Vybavenie škôl podpornými tímami. Povinné špeciálnopedagogické kurzy na vysokých školách pripravujúcich pedagógov.

Zdôvodnenie: Pribúda detí s rôznymi diagnózami, na ktoré musia školy reagovať. Nastoľuje sa trend inklúzie. Avšak je nemysliteľné, že sa deti aj so závažnejšími poruchami (až mentálnymi retardáciami) zaradia do štandardnej školy, ktorá nemá podmienky takýmto žiakom pomôcť. Isto, žiaci s miernejšími diagnózami sa dajú vzdelávať aj v bežných slovách. Ale zložitejšie problémy a diagnózy žiakov vedia efektívne riešiť špecializované zariadenia s odborníkmi a v špecializovaných podmienkach, čo treba výrazne podporovať. Podporovať treba aj snahy škôl a rodičov zaradiť dieťa s ľahšou diagnózou medzi intaktné deti, ak je predpoklad, že mu klasická škola vie pomôcť. Ak sa preukáže, že zaradenie dieťaťa do bežnej školy môže byť účinné a žiak bude súčasťou bežnej triedy, tak počet žiakov v tejto triede klesne o určitý počet, aby pedagóg mohol svoju prácu individualizovať a mohol sa venovať žiakom so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami. Aby sa predchádzalo zaraďovaniu detí do špecializovaných zariadení bez vážneho dôvodu, je potrebné vypracovať kritériá zaraďovania do takýchto inštitúcií. Špecializované zariadenia nemôžu byť odložiskom detí zo sociálne slabších rodín. * Podporné tímy treba zriaďovať aj v materských a stredných školách, keďže aj tam sa má a musí predchádzať rôznym problémom vychádzajúcim z diagnóz detí. Neraz sa zabúda na to, že aj žiaci stredných škôl majú rôzne zdravotné znevýhodnenia poruchy a potrebujú pomoc aj na tomto stupni výchovy a vzdelávania (väčšinou sa to rieši len potvrdením o zdravotnom znevýhodnení, integráciou, ale so žiakom sa odborne nepracuje tak, ako na základnej škole). Rozšírenie štúdia pedagogiky na vysokých školách o špeciálnopedagogické metódy a zníženie počtu žiakov v triedach môže v budúcnosti predchádzať potrebe mať v škole dostatočný počet odborníkov a pedagogických asistentov (pozri vyššie).

14. téza

SKUTOČNÁ A KOMPLEXNÁ REFORMA OBSAHU VZDELÁVANIA

Komplexná a koncepčná zmena výchovno-vzdelávacieho obsahu, teda tzv. štátnych vzdelávacích programov: taká, že bude zodpovedať požiadavkám súčasnej spoločnosti, praktickému využitiu poznatkov v živote, charakteru súčasných žiakov, práci so zdrojmi, druhu a typu školy. Učebné dokumenty sa zjednodušia a budú flexibilné v prípade, že ich bude treba doplniť alebo niečo z nich vyňať. Súčasťou vyučovania a učiteľských úväzkov budú triednické hodiny, ktoré sa využijú v prospech budovania society triedy a motivácie k zlepšeniu výchovno-vzdelávacích výsledkov. V predmetoch slovenský jazyk a literatúra a matematika sa zavedie rozdelenie veľkej triedy na dve skupiny. V rámci strednej školy si bude možné voliť úroveň maturitnej skúšky z vyučovacieho jazyka (pozri ďalej).

Zdôvodnenie: Súčasná „reforma“ ŠVP je nekoncepčná, zdĺhavá, nezrozumiteľná a nie je rozšírená o obsahovú inováciu na stredných školách. Preto treba obsah vyučovania nastaviť nanovo (pričom sa dá stavať na aktuálnych i pripravovaných dokumentoch) a v súlade so všetkými stupňami vzdelávania. Takým spôsobom, aby nebolo nutné obsahové dokumenty interpretovať, aby boli zrozumiteľné rodičom, žiakom i začínajúcim pedagógom. Budeme sa pokúšať o všeobecnú zhodu na podobe ŠVP, aby neopakovali neustále rozsiahle zmeny. Dôležité je aj to, aby si škola mohla zadať aj vlastné predmety, teda základ sa stanoví tak, aby sa dala realizovať profilácia školy viacerými disponibilnými hodinami. Bude dôležité aj to, aby sa ŠVP nekonzervoval, aby sa dalo doňho vstupovať, v prípade, že sa v ňom objaví chyba, zbytočné učivo alebo dôjde k vývinu poznania. * Zavedenie triednických hodín je dnes potrebné, keďže triedny učiteľ musí mať väčší priestor na prácu so žiakmi, ktorých on pozná najlepšie. Takéto stretnutia môžu predchádzať mnohým problémom. * Neraz sa hovorí o priemerných výsledkoch v predmetoch slovenský jazyk a literatúra a matematika, ktoré obsahujú okrem látok náročných na fixáciu aj veľa iných nadpredmetových tém. Hoci ide o dôležité predmety, škola si nemôže dovoliť možnosť deliť triedy na skupiny, ako to je prípade cudzích jazykov. Pre zlepšenie podmienok vyučovania uvedených predmetov sa domnievame, že bude najlepšie umožniť na niektorých hodinách mnohopočetných tried rozdeľovať hodinu na dve vzdelávacie skupiny (alebo stanoviť menší počet žiakov v triedach na všetkých vyučovacích hodinách).

15. téza

STREDNÉ ODBORNÉ ŠKOLY MUSIA VZDELÁVAŤ MODERNE

Aktualizácia štátnych vzdelávacích programov pre odborné školy. Výraznejšia motivácia zamestnávateľov k spolupráci s týmto druhom škôl.

Zdôvodnenie: Obsah vyučovania učebných a študijných odborov na stredných odborných školách býva neaktuálny a zastaraný. Zároveň však nemožno aktualizovať mnohé tieto dokumenty, keďže škola nemá prostriedky na novodobé technológie, prostredníctvom ktorých by sa žiaci mohli vzdelávať modernejšie a osvojovať si kompetencie na najnovšej technike. Škola nemôže v materiálno-technickom vybavení konkurovať firmám, ktoré tieto technológie majú a potrebujú absolventov, ktorí by ich zvládli. Cestou je aj výraznejšie motivácia firiem, aby nadviazali spoluprácu so školami a pravidelne umožnili vykonávať študentom odborné štúdium a prax vo svojich priestoroch, prípadne adaptačnú prax po ukončení štúdia na strednej škole.

16. téza

MAJSTRI ODBORNÝCH VÝCVIKOV

Majstri odborných výcvikov nebudú musieť mať vysokoškolské vzdelanie. Postačí im okrem odbornej maturity a praxe pedagogická spôsobilosť, teda skúška z pedagogicko-psychologických predmetov. Bude potrebné motivujúce zvýšenie ich platov.

Zdôvodnenie: Je núdza o majstrov odborného výcviku v stredných odborných školách. Preto treba odstrániť prekážky, ktoré bránia väčšiemu záujmu majstrov pôsobiť v školách. Majstrovi stačí na výkon práce pedagogická spôsobilosť. Nie je potrebné mať vysokoškolské vzdelanie. Dôležité však bude absolvovanie formou pedagogicko-psychologického štúdia a skúšky z neho v garancii vysokej školy. Pedagogická spôsobilosť sa zavŕši až po absolvovaní ročnej praxe v strednej odbornej škole. Dôležitým riešením však je, aby sa zvýšila finančná motivácia majstrov. Už v súčasnosti ich je nedostatok a sú v dôchodkovom veku, keďže platy majstrov sú príliš nízke.

17. téza

ÚROVNE VYUČOVANIA SLOVENSKÉHO JAZYKA A LITERATÚRY

Zavedenie úrovní vo vyučovacom jazyku a literatúre na stredných školách - vyššiu a nižšiu úroveň. Diferenciácia obsahu tohto predmetu pre rôzne stredné odborné školy na základe kvality i kvantity.

Zdôvodnenie: Žiaci všetkých druhov stredných škôl maturujú z vyučovacieho jazyka a literatúry z totožného obsahu, na rovnakej úrovni, hoci podmienky na vyučovanie tohto predmetu na stredných školách nie sú rovnaké, napr. žiaci odborných (negymnaziálnych) škôl nemajú šancu naučiť sa a najmä fixovať toľko poznatkov ako gymnazisti. Neraz sú aj všeobecnovzdelávacie predmety prerušené vykonávaním odbornej praxe, takže sa uberá priestor z dôkladnejšieho rozvíjania poznatkov v predmete. Okrem toho je dôležité zmeniť obsah vyučovania SJL v negymnaziálnych školách, keďže v nich by mal byť obsah vyučovania praktickejší, keďže žiaci nedosahujú úroveň žiakov gymnázií, ktorí sa pripravujú najmä na vysoké školy, pričom sú otvorení teoretickejšiemu, komplexnejšiemu a abstraktnejšiemu prístupu. Žiaci stredných odborných škôl potrebujú „praktickejšie“ a konkrétne poznatky aj v spojení s odbornými predmetmi, čo však nevylučuje spoznávanie systému jazykovedy a literárnej vedy na primeranej úrovni.

18. téza

PREDMET INTEGRUJÚCI „NÁVOD NA ŽIVOT“

Zavedenie predmetu (sociálna výchova), čo sa bude vyučovať celú základnú a strednú školu a bude vo svojom obsahu integrovať rôzne oblasti, ktoré budú rozvíjať občiansky, etický, medziľudský, vzťahový či pracovný život žiaka. Bude to predmet o kariérnom živote, občianskej gramotnosti, partnerskom živote, environmentálnej, etickej, estetickej, zdravotnej výchove, o komunikácii, o projektoch, o spôsoboch učenia sa a pod.

Zdôvodnenie: Dnes na vyučovanie uvedených oblastí slúžia rôzne predmety, avšak ich obsah neumožňuje ich dôkladnejšie rozvíjanie. Osobitne sú na podobné témy vyčlenené predmety etická výchova a občianska náuka. Avšak etická výchova je v alternatíve s náboženstvom (nemajú ju všetci žiaci) a občianska náuka je len v niektorých ročníkoch. Navyše existuje množstvo oblastí, ktorým sa škola nemá priestor systematicky venovať, a aj preto je každý rok snaha zavádzať nové a nové predmety. Vyriešime to takýmto spojeným predmetom (sociálna výchova), ktorý nahradí občiansku náuku a etickú výchovu a navyše rozvinie ďalšie témy primerane veku žiakov. Nie s dôrazom na teóriu, ale s dôrazom na kompetencie a riešenie konkrétnych životných situácií. Budú ho mať všetci žiaci od 1. ročníka ZŠ po posledný ročník SŠ. Hlavnou metódou bude diskusia so žiakmi.

19. téza

MIESTO PRE ŠKOLÁKOV

Zabezpečenie dostatočného počtu miest v materských a v základných školách. Podpora rodičov, ktorí musia svoje deti umiestniť mimo spádovú oblasť.

Zdôvodnenie: V stave pribúdajúcich detí je toto základná priorita. Avšak treba budovať aj nové školy, nie robiť rôzne neestetické a nefunkčné prílepky k existujúcim školám, ktoré navyše zmenšujú vonkajší areál školy pre žiakov. Okrem iného je proti aktuálnym trendom pedagogiky, aby vznikali školy s obrovským počtom žiakov. V takých sa znižuje účinnosť akejkoľvek pedagogiky, inklúzie a individualizácie. Kým sa nezabezpečí miesto pre každého žiaka, treba vyvinúť systém podpory rodičov, ktorí musia umiestniť deti v oblasti mimo spádu.

20. téza

PREDŠKOLÁCI PRIPRAVENÍ NA ZŠ

Dôkladná príprava žiakov materských škôl v poslednom (povinnom) ročníku MŠ a žiakov s odloženou dochádzkou na prechod na základnú školu. Povinnosť absolvovať bakalársky stupeň vysokej školy pre študentov predškolskej pedagogiky za predpokladu dôkladného prepracovania vysokoškolského programu predškolskej pedagogiky a jeho rozšírenie o špecifické potreby (aj špeciálnopedagogické) súčasných detí. Posilnenie postavenia, komplexnosti a pragmatickosti štátnej skúšky z pedagogiky, psychológie, metodiky, didaktiky a z iných pedagogicko-psychologických disciplín. Odovzdanie Bc. diplomu učiteľského štúdia, teda ukončenie štúdia, až po povinnom absolvovaní ročnej pedagogickej praxe v materskej škole.

Zdôvodnenie: Deti čoraz častejšie nezvládajú prechod na základnú školu. Nemajú často ani základné návyky. Aj preto sa posledný ročník MŠ má sústrediť intenzívnejšie na prípravu žiakov na fungovanie v základných školách. Bude to hlavná úloha posledného ročníka MŠ, pričom takáto príprava musí byť integrálnou súčasťou všetkých ročníkov ZŠ. Aj pre zvýšenie kvality vyučovania je potrebné, aby sa profilovalo štúdium pedagogiky materskej školy na vysokých školách bakalárskym stupňom štúdia. Toto štúdium bude povinné kvalifikačné kritérium pre učiteľov a učiteľky MŠ (nie spätne). Učitelia musia byť vedení tak, aby vedeli reagovať na súčasné deti v mnohých oblastiach. * Posledný ročník MŠ sa stane akýmsi nultým ročníkom ZŠ s dôsledným rozvíjaním spôsobilostí potrebných na základnú školu a s intenzívnym špeciálnopedagogickým zásahom v prípade žiakov so špeciálnymi potrebami a odloženou školskou dochádzkou.

21. téza

ZROZUMITEĽNÁ A JEDNOTNÁ ZÁKLADNÁ LEGISLATÍVY

Sprehľadnenie, konkretizácia a spresnenie školskej legislatívy, aby bola zrozumiteľná celej školskej komunite. Vypracovanie jednotného pracovného poriadku pre školy a školské zariadenia, ktorý bude platný pre regionálne školstvo. Poskytovanie garantovaných výkladov legislatívy.

Zdôvodnenie: Škola je z hľadiska pracovno-právnej legislatívy špecifická. Napr. v práci učiteľa sa prelína pracovný čas s úväzkom. V sporoch medzi bežnými zákonmi a školskou legislatívou často rozhoduje na základe svojvôle riaditeľ školy. To je však neželaný stav, ktorému treba predísť jasným, jednoznačným tvorením a výkladom legislatívy, aby sa predchádzalo rôznym výkladom paragrafov a smerníc. Celá školská komunita musí mať bezplatný prístup k odbornej interpretácii zložitejších zákonov, preto sa takýto úrad stane súčasťou Národného pedagogického centra a bude školským komunitám poskytovať aj právne služby.

22. téza

SKUTOČNÁ DEBYROKRATIZÁCIA

Dôsledná debyrokratizácia a digitalizácia administratívy výchovno-vzdelávacieho, študijného a vedecko-výskumného procesu.

Zdôvodnenie: Ešte stále sú limity v odstraňovaní zbytočnej byrokracie, ktorou sú zaťažení učitelia neraz na úkor výchovno-vzdelávacej činnosti. Na odstraňovanie byrokracie slúži aj digitalizácia administratívnych procesov, ktorá v neposlednom rade šetrí aj financie na kancelárske potreby, a tým aj životné prostredie. Treba vykonať dôsledný audit byrokratických procesov v školstve tak, aby výchovno-vzdelávacia a vedecká činnosť bola prioritou, aby od tejto priority neodvádzalo pozornosť vyplňovanie a tvorenie mnohých tlačív. Z veľkej časti sa proces digitalizácie rozvinul na vysokých školách. Domnievame sa však, že takýto prístup má ešte rezervy a je možné ho rozšíriť. Samozrejme, istú mieru administratívy musia vykonávať priamo učitelia. No ak ich materiálno-technické a finančné podmienky budú akceptovateľné, dokážu sa vyrovnať aj s nevyhnutnou administratívnou činnosťou.

23. téza

ZRUŠENIE OG

Zrušenie osemročných gymnázií a odchodu žiakov po 8. ročníku na bilingválne stredné školy.

Zdôvodnenie: Osemročné gymnáziá vznikajú selekciou, ktorá škodí základným školám tak, že ich oberá o najlepších žiakov. Deje sa tak dva razy, keďže aj po ôsmom ročníku sa dá prechádzať na bilingválne stredné školy. Sťažuje to prácu so žiakmi na základných školách a vytvára to neprirodzené prostredie. Odporuje to aj inklúzii. Školská trieda má mať slabších, priemerných i nadpriemerných žiakov. Samozrejme, v základnej škole treba vytvárať predpoklady, aby aj šikovnejší žiaci mohli rozvíjať svoje prednosti. Avšak nie cestou vyňatia zo školských kolektívov. Navyše sa mnoho osemročných gymnázií dostalo na úroveň základných škôl a stal sa z nich iba prostriedok na finančné prilepšenie si školy. Neraz sa učivo základnej školy a osemročného gymnázia líši kvantitatívne, nie kvalitatívne. V prípade päťročných bilingválnych stredných škôl postačuje možnosť odísť na ne po ukončení 9. ročníka ZŠ, aby sa odstránila asymetria v prijímaní žiakov.

24. téza

UZNÁVANIE DOKTORÁTOV, NASTAVENIE KONTINUÁLNEHO VZDELÁVANIA

Uznávanie akéhokoľvek postgraduálneho vzdelávania v garancii vysokej školy súvisiacom s aprobovanými predmetmi a pedagogikou ako ďalšie vzdelávanie pedagógov. Uznávanie doktorandských titulov v kontinuálnom vzdelávaní a ako kvalifikačného predpokladu na kandidáta na riaditeľa školy v prípade, že súvisia s aprobovanými predmetmi a pedagogikou. Nastavenie a sprehľadnenie kontinuálneho vzdelávania pedagógov. Do ďalšieho vzdelávania sa bude zarátavať aj literárna činnosť pedagógov a tvorenie odborných textov.

Zdôvodnenie: Keď vysoká škola ponúka garantované programy a doktorandské štúdium v súvislosti s pedagogikou a aprobovanými predmetmi, musia sa uznať ako zvyšovanie kvalifikačných predpokladov učiteľov bez výnimky ako najvyšší stupeň vzdelávania. Je neprípustné, aby sa odmietalo vysokoškolské postgraduálne alebo iné štúdium, ktoré je akreditované, garantované a súvisí s vyučovaním v regionálnom školstve. * Systém školení pedagógov je v súčasnosti taký zložitý, že sa neraz k výkladu zákona o pedagogických zamestnancoch nevieme dostať. Aj z tohto dôvodu ho treba zjednodušiť a spresniť. * Aj tvorivá činnosť učiteľov zavŕšená publikáciou je prínosom pre školu, v ktorej pôsobia.

25. téza

ZRUŠENIE POLROČNEJ KLASIFIKÁCIE

Zmena organizácie školského roka a vymedzenia školských prázdnin. Zrušenie polročnej klasifikácie.

Zdôvodnenie: Škola bude musieť skôr či neskôr reagovať na klimatické zmeny. Neraz sa stáva, že júnové vyučovanie je trápením sa v prehriatych školách. Vyvoláme diskusiu o zmenách organizácie školského roka. Bude sa treba vysporiadať s častými nultými hodinami, s neskorším začiatkom vyučovania, s primeraným trvaním a rozložením prázdnin a pod. * Vážnou zmenou je zrušenie polročnej klasifikácie, ktorá je v mnohých smeroch neúmernou záťažou na učiteľov i žiakov. Okrem iného narúša kontinuitu hodnotenia žiakov, akoby ju polrok prerušil a začalo sa odznova. Hodnotenie zohľadňujúce celý školský rok má oveľa vyššiu relevantnosť ako rýchle známkovanie po vianočných prázdninách. Výhody zrušenia polročného hodnotenia ďaleko prevyšujú prípadné nevýhody.

26. téza

POSILNIŤ ŠKOLSKÉ SÚŤAŽENIE

Školské súťaže pod garanciou ministerstva školstva, v ktorých účasť a úspech budú jedným z kritériom hodnotenia a financovania školy (pozri vyššie). Uznávanie súťaží aj pod inou ako ministerskou záštitou v prípade, že súvisia s výchovno-vzdelávacím procesom a nie sú s ním v rozpore.

Zdôvodnenie: Súťaženie je súčasťou života. Motivuje žiakov k práci na sebe a k postupnému zvyšovaniu svojich výkonov. Keď sa už žiak zúčastní súťaže, musí ísť o dôstojne organizovanú a dostatočne ohodnotenú akciu. Motivácia žiakov k súťaženiu je jednou z úloh škôl. Aj preto účasť v relevantných súťažiach musí byť kritériom posudzovania školy, pričom sa nemusí brať do úvahy len výhra. Aj účasť bez umiestnenia svedčí o aktivitách školy v prospech žiakov.

27. téza

VÝRAZNEJŠIA PODPORA KULTÚRY ŽIAKOV

Zachovanie kultúrnych poukazov pre žiakov a navýšenie ich hodnoty.

Zdôvodnenie: Súčasní žiaci zväčša nemajú blízky vzťah k inej ako masovo-populárnej kultúre. Strácajú aj vzťah k slovenskej kultúre. Ak aj majú vôľu navštíviť nejaké kultúrne podujatie, odrádza ich od toho cena vstupného. Aj preto je dôležité prispieť žiakom formou kultúrnych poukazov s vyššou hodnotou, ako sa ponúkala doteraz. Boli by využiteľné na kultúrne podujatia na Slovensku a na slovenské kultúrne diela a prehliadky. Štátne organizácie ponúkajúce kultúru by mali povinnosť vymedziť žiakom výrazné zľavy na vstupnom.

28. téza

NOTEBOOK PRE STREDOŠKOLÁKOV

Notebook (tablet) so súborom bezplatných programov pre každého študenta strednej školy a pre každého učiteľa.

Zdôvodnenie: Multimediálna technika pomáha vo vyučovaní v rôznych aspektoch a je nevyhnutnou súčasťou asi ako učebnica. Preto táto samozrejmosť musí byť k dispozícii študentom stredných škôl a učiteľom, ktorí môžu pomocou techniky výrazne zefektívniť výchovno-vzdelávací proces (môže sa zvážiť prepožičanie). Dôležité je aj softvérové vybavenie formou cloudu - konta so základnými programami bezplatne počas celého štúdia.

29. téza

BEZPLATNÉ OBEDY AJ PRE STREDOŠKOLÁKOV

Bezplatné cestovanie a obedy pre žiakov regionálneho školstva, teda aj pre stredné školy. Zavedenie prospechových štipendií na vysokých školách.

Zdôvodnenie: Žiaci základných, ale najmä stredných škôl majú vysoké študijné náklady napriek tomu, že máme v Ústave garantovanú bezplatnosť vzdelávania. Okrem toho mnoho žiakov má nepravidelnú stravu, konzumuje nezdravé jedlá a nechodí na pravidelné školské obedy. Dôvodom môže byť aj cena. Toto opatrenie má pomôcť žiakom s nákladmi a naučiť ich stravovacím návykom, ako to už funguje v súčasnosti na základných školách. * Mobilita na stredných školách je väčšia, preto navrhujeme aj bezplatné cestovanie vlakom a autobusom. Na vysokých školách bude systém prospechových štipendií na čiastočnú úhradu nákladov.

30. téza

VEREJNÉ PRIPOMIENKOVANIE ZMIEN V ŠKOLSTVE

Umožniť školskej komunite pripomienkovať jednoduchou formou zámery závažných zmien v školstve.

Zdôvodnenie: Je dôležité poznať názor na zmeny v školstve nielen zo strany rôznych inštitúcií a združení, ale aj zo strany bežných pedagógov, rodičov, ba i žiakov (študentov). V závažných zmenách školstva umožníme jednoduchou formou to, aby sa mohla odborná a zainteresovaná verejnosť vyjadriť k zámerom zmien v školstve (možno využiť štátnu elektronickú schránku Slovensko.sk).

31. téza

PROFESIONALIZÁCIA KRÚŽKOV

Navrátenie záujmových krúžkov centrám voľného času.

Zdôvodnenie: Škola neraz nemá vybavenie a personál na vedenie špecifických voľnočasových aktivít na profesionálnejšej úrovni, neraz sú „krúžky“ len formalitou na získanie chýbajúcich financií. Zachovaná zostane možnosť školy viesť „krúžky“ súvisiace s výchovno-vzdelávacím procesom. Treba podporiť profesionálnejšiu záujmovú činnosť v centrách voľného času, kde sa na záujmové aktivity špecializujú a profesionalizujú.

32. téza

PRÍSNEJŠÍ PRÍSTUP K ZÁŠKOLÁCTVU

Uplatňovanie prísnejšieho systému postihovania záškoláctva a iných nevhodných prejavov správania žiakov, aby sa predišlo rôznym negatívnym javom vyplývajúcim zo záškoláctva a z nevhodného správania, aby sa ochránil žiak, učiteľ, spolužiaci žiaka a vôbec spoločnosť. Riešenie tohto problému musí byť oveľa rýchlejšie v záujme detí a účinného nastavenia nápravy ich výchovy. Rodičia podporujúci záškoláctvo a iné formy nebezpečného správania musia byť dôrazne napomenutí a v prípade opakovania sankcionovaní.

Zdôvodnenie: Ide najmä o ochranu detí zo základných škôl pred patopsychologickými javmi. Tie hrozia aj vtedy, keď sa žiaci potulujú bez dozoru rodičov. * Veľmi dôležitou úlohou bude riešenie situácie, keď rodič akceptuje záškoláctvo (a iné patopsychologické javy) svojho dieťaťa. Dôrazne sa bude riešiť užívanie legálnych a nelegálnych drog maloletými.

33. téza

POVINNÉ DEVÄŤROČNÉ VZDELÁVANIE

Zavedenie deväťročného povinného vzdelávania, teda povinné absolvovanie základnej školy, resp. obsahu základnej školy.

Zdôvodnenie: Štúdium na strednej škole sa namiesto výberového procesu stalo v mnohých prípadoch náborom študentov, len aby ich bol dostatok. Po zmene rozsahu povinného vzdelávania bude na žiakoch a na ich zákonných zástupcoch, či budú pokračovať v štúdiu na strednej škole. Aj na základe tejto dobrovoľnosti sa dá očakávať, že stúpne kvalita vyučovania na stredných školách a motivácia žiakov ďalej študovať, keďže štúdium na strednej škole bude dobrovoľné. Vzdelávanie bude v rukách žiakov a ich rodičov. Nie každý musí mať maturitu. Alternatívou môžu byť aj učebné odbory, v ktorých žiaci získajú výučný list. Výber na stredné školy s maturitou bude prísnejší (pozri vyššie).

34. téza

PRÍSPEVOK STREDOŠKOLÁKOM

Zavedenie príspevku žiakom na začiatku 1. ročníka strednej školy tak, ako je to v prípade príspevkov prvákom na základných školách.

Zdôvodnenie: Tak ako sa predpokladajú zvýšené náklady pre rodičov pre žiakov 1. ročníka ZŠ, rovnaké výdavky majú žiaci 1. ročníkov stredných škôl, preto navrhujeme aspoň čiastočnú kompenzáciu aj pri prechode na stredné školy.

35. téza

BUDOVANIE MULTIFUNKČNÝCH ŠPORTOVÝCH HÁL

Budovanie multifunkčných športových hál.

Zdôvodnenie: Budujú sa vonkajšie ihriská, čo je pozitívom, no je potrebné budovať aj kryté multifunkčné športoviská, ktoré by poslúžili aj v prípade horších poveternostných podmienok.

36. téza

SYSTÉM ŠTIPENDIÍ

Vypracovanie systému športových (prípadne umeleckých) štipendií a podpory talentovaných žiakov v rôznych športoch a najmä podpory talentovaných detí zo sociálne slabšieho prostredia.

Zdôvodnenie: Nedostatok kvalitných športovcov súvisí aj s tým, že mnohé deti nemajú prostriedky na rozvíjanie svojho talentu. Štát im musí pomôcť aj formou nastavenia systému štipendií, ktoré by mohli byť podmienené aj výsledkami v škole. Pozornosť pri tom treba venovať aj menej populárnym športom. Podporu treba venovať aj medziškolským zápoleniam, ktoré musia prebiehať na dôstojnej úrovni, aby boli deti motivované zúčastňovať sa.

37. téza

KONTROLA FINANCIÍ PRE ŠPORT

Výraznejšia kontrola hospodárenia s financiami športových zväzov a navýšenie financovania športovcov.

Zdôvodnenie: Problémom je nedostatočná transparentnosť hospodárenia s financiami, ktoré ministerstvo prideľuje jednotlivým športovým zväzom. Hospodárenie zväzu musí byť transparentné, verejné a pravidelne kontrolované. Máme totiž informácie, že sa neraz peniaze pre zväzy nedostávajú k športovcom. Toky štátnych financií treba dôkladne kontrolovať. Po zavedení týchto opatrení je dôležité navýšiť financie športovým zväzom, kde naozaj chýbajú. Aby mohli aspoň čiastočne finančne zabezpečiť svojich športovcov, tréningy a súťaže.

38. téza

KONTROLA FINANCIÍ PRE ŠPORT

Umožniť zakladanie škôl zameraných na rôzne športy alebo zriaďovanie športových tried a v súvislosti s tým nastavenie podmienok štúdia športovcov v súvislosti s ich náročným športovým programom. Prepojenie týchto škôl so športovými zväzmi.

Zdôvodnenie: Športovci majú špeciálny režim dňa, preto potrebujú aj špecializované podmienky v rámci vzdelávania. Športová škola alebo športové triedy zohľadnia ich špecifické potreby a zároveň vyvinú v spolupráci so zväzmi široký systém podpory a motivácie talentovaných žiakov. Treba však eliminovať jav, keď viac alebo menej vyťažení športovci zanedbávajú vzdelávanie a majú veľmi zlý prospech. Škola so športovým zameraním má nastaviť podmienky tak, aby sa žiak mohol venovať rozvíjaniu svojho talentu a zároveň sa kvalitne a systematicky vzdelával. A pomáha športovcom so zvládaním učiva, avšak v aktívnej spolupráci so žiakom a jeho rodičmi.

39. téza

NOVÁ LEGISLATÍVA

Vypracovanie nového školského a vysokoškolského zákona, ktoré budú zohľadňovať požiadavky moderného školstva v súlade s tradíciou.

Zdôvodnenie: Koncepčná premena školstva si vyžaduje zmenu kľúčových zákonov. Takú, aby na nej vznikol široký konsenzus a nestávalo sa, že každý nový minister bude meniť základnú legislatívu. Pri príprave zákona sa využije široká, no dynamická diskusia, ktorá sa pretaví do jednotlivých paragrafov. Zapracujú sa doň vyššie uvedené návrhy.

--------------------------------------------

* Informácie aj s politickými riešeniami nájdete na FB skupine Školoveda, pridajte sa, pozývajte do nej.

* Zdieľanie, konštruktívna diskusia, odkazy, otázky a e-maily SÚ VÍTANÉ.

* Uvedené tézy sú skráteným konceptom. Opis ich aplikácie by presiahol dĺžku bežnej knihy. Každý z uvedených návrhov sa však dá realizovať. Ak by vás zaujímali detaily, pokojne sa ozvite. Moje návrhy na zmeny sú konceptom, vyvíjajú sa, a keby sa podarilo dostať k ich realizačnej fáze, som pripravený o nich krátko, efektívne a odborne diskutovať, aby sa vylepšili.

* Autor konceptu: PhDr. Ján Papuga, PhD., janpapuga@gmail.com (iné kontaktý nájdete v záložke KONTAKTY na www.janpapuga.sk)