Nedávno som bol účastníkom poroty významnej slovenčinárskej súťaže, ktorej sa zúčastnila vzorka najlepších postupujúcich žiakov. Bola to veľmi zaujímavá skúsenosť – nie prvá. A presvedčila ma o tom, o čom som publikoval – o vyučovaní SJL prostredníctvom dôkladnej práce s textmi a tým spôsobom sa prepracovať k teoretickej lingvistike a k teórii literatúry (pozri článok: https://janpapuga.sk/skutocna-reforma-navrat-k-textu-vo-vyucovani-slovenciny/). Súťažiaci vytvorili zaujímavé texty, s ktorými by sa dalo na hodinách pracovať, a tak zlepšovať zručnosti žiakov a fixovať ich poznatky. Normálne som mal chuť tým desiatkam súťažiacich povedať pár analytických poznámok, no to nebola moja úloha.
Medzi prácami ma zaujal jeden súťažiaci maturant. Vytvoril prácu s originálnym pohľadom na tému a podal ju presvedčivo. Krásna diskusia by sa dala okolo nej spustiť (niektorí súťažiaci na ňu aj reagovali). Tak som sa onomu súťažiacemu po vyhodnotení súťaže prihovoril. Išlo o gymnazistu, ktorý sa už v tomto veku zaoberá podnikaním a verí, že aj na Slovensku sa dá uspieť. Áno, aj takých máme žiakov. Uznávam, že život na Slovensku môže byť ťažký, ale treba na sebe aj pracovať a hľadať príležitosti. Zamrzela ma neprofesionalita, neobjektívnosť až fanatizmus jeho pedagogičky. Ten mladý muž, ktorý pôsobil akčne, prezradil, že majú učiteľku, čo ich triede opakuje, aby po škole odišli do zahraničia. Takáto veta z úst pedagóga sa mi zdá odporná a vyplývajúca z osobných postojov, a tým pádom aj manipulujúca, nech by to bola akokoľvek dobrá rada. Považujem to za prejav neprofesionality. Nemusíme byť nejakí extrémni nacionalisti, ale pozitívny vzťah k našej krajine by sme ako učitelia mali podporovať, tvoriť, mali by sme žiakov motivovať k pôsobeniu v našej vlasti a isto aj k tomu, aby sa podieľali na zmenách, ktoré náš štát potrebuje. Aspoň tak vnímam úlohu učiteľa – byť v tomto svete idealistom alebo aspoň viesť žiakov k ideálom. Učiteľ môže poukázať na pozitíva či negatíva spoločnosti, ale vyvážene. Nie posielať mládež do zahraničia, akoby tam pečené holuby padali do huby a tu akoby bol rozvojový štát na okraji sveta. Táto situácia mi pripomenula Kantorka z románu Na západe nič nového, ktorý fanaticky presvedčoval žiakov, aby šli do vojny. Ako to dopadlo, vieme...
Aj keď oný súťažiaci pôsobil, že sa v živote nestratí, verím, že nebude mať problémy, keď protirečí učiteľke a verbálnemu klišé. Môj obdiv si získal tým, že nezlomil nad štátom palicu a počíta s ním v budúcnosti (mnohí mladí majú iný názor). Lebo úspech na Slovensku nezávisí od politiky a úradov, ale od osobnosti, šikovnosti, kreativity a trpezlivosti človeka – od toho závisí aj zmena, ktorú mnohí požadujeme, no viacerí na ňu netlačíme a nevystupujeme aktívne.
Aj ja mám žiakov, ktorí túžia po živote v zahraničí. Ja im na jednej strane hovorím, že skúsenosť so svetom je mladému i staršiemu človeku prospešná, a keď má možnosti, treba sa toho chopiť a získavať skúsenosť s inými krajinami. No na druhej strane im poukazujem aj na pozitíva našej krajiny a na možnosti, ktoré im dáva. A nepotrebujem spomínať politiku ani okrídlené naratívy. Ani jeden z uvedených názorov nepretláčam, ale diskutujem so žiakmi, argumentujem a počúvam. Priečilo by sa mi presadzovať svoj názor ako jediný, hoci mám niekoľko pilierov, z ktorých z presvedčenia neustúpim. Nemienim však zneužívať svoje postavenie v prospech manipulácie so žiakmi. Nie je to však problém jednej učiteľky. Preferujem, aby žiaci mali objektívny pohľad. Preto ponúkam žiakom viac uhlov pohľadu, z ktorých si môžu vybrať ten svoj. Alebo nájsť iný.
Úlohou učiteľov nie je presádzať svoje svetonázory a vtláčať do žiakov vlastné občiansko-politické presvedčenia. A nie iba pri téme emigrácie. Našou úlohou je rozširovať obzory, ukazovať možnosti a hľadať dobro. Mnohé by sa zmenilo, keby sme takto pristupovali k žiakom.
*
*
*
Keď sa s mojím textom stotožňujete, šírte ho, zdieľajte, posielajte na e-maily, aby sa dostal do širšieho povedomia, aby sa zo slov stali činy, aby sa veci začali meniť. Sprostredkujte môj text ľuďom, ktorí nechodia na sociálne siete. A nezabúdajte: Skutočná zmena školstva = skutočná zmena spoločnosti = skutočná zmena politiky. Ďakujem za slušnú a konštruktívnu diskusiu, taká mňa a všetkých nás posúva k dobrým riešeniam.
*
PhDr. Ján Papuga, PhD., pedagóg, rodič, spisovateľ
*
janpapuga@gmail.com
*
www.janpapuga.sk * Spoločenstvo slovenčinárov, priateľov školy a vyučovania * Školoveda * Ján Papuga - školstvo, pedagogika, politika * Knihy Jána Papugu * janpapuga.blog.pravda.sk * https://janpapuga.sk/2materialy/