Tak som deťom pozrel všetky tri vysvedčenia. Ja aj učenie sa beriem ako dosť ťažkú prácu, tak som im vypočítal zárobok do vreckového. Nejako viac som sa neznepokojoval, hoci som tam našiel aj štvorky. Ja som síce štvorku na vysvedčení nikdy nemal, ale mal som na vysvedčení aj trojku zo slovenčiny! A teraz sa svojou aprobáciou úspešne živím a otvára mi mnohé oblasti uplatnenia. Preto som si nejaké detaily vysvedčení mojich detí nevšímal. Interpretoval som si ich výsledky tak, aby som zistil, či majú uplatnenie v ďalšom vzdelávaní alebo už v práci. Známka nemusí byť výrazom úspechu, ale môže mi naznačiť, v čom treba pridať a na ktorú oblasť sa môže dieťa sústrediť. Ak sa aj objavila u niekoho pätorka, ani to nie je tragédia. Ide o to, ako sa známka vysvetlí, ako sa dá spraviť náprava, ako možno v budúcnosti takému niečomu prejsť. Samozrejme, treba myslieť aj na to, že známka vykazuje istú mieru subjektivity a môže podliehať zlyhaniu jej zadávateľa.
Aj pre uvedené dôvody nemám nejakú traumu zo známok a nemajú ju ani moje deti a ani deti, s ktorými som v kontakte (žiaci). Nevadí mi tradičné známkovanie a myslím si, že nič výrazné netreba v tejto oblasti meniť. Keď učiteľ pravidelne zapisuje známky, dôvod, za čo boli udelené a pravidelne s ním konzultujete, nie je známka na vysvedčení pre vás abstraktným číslom, čo nič nepovie o vedomostiach. Preto by som radšej odsunul rôzne diskutované experimentálne hybridy, ktoré by mali zmeniť hodnotenie žiakov.
Berme známky ako ocenenie žiakov v trebárs v nejakej športovej disciplíne s tým, že nabudúce môže byť lepší alebo uspeje v oblasti, ktorá ho zaujíma viac. Dôležitý je prístup rodičov k známkam. Známka nie je ortieľ smrti, ale vyjadrenie o čiastkových schopnostiach detí, s ktorými možno pracovať. Aj keď žiak prepadáva, stále nie je dôvod na brutálnu paniku. Taká pätorka vedie rodinu k tomu, aby sa zamyslela, ako pomôcť svojmu dieťaťu, ako nájsť oblasť, v ktorej by vynikal.
V žiadnom prípade zlé vysvedčenie neznamená, že dieťa bude navždy kvasiť doma a bude záťažou spoločnosti. Stačí vziať vysvedčenie ako ako šancu, nie ako záver. A viesť dieťa k ďalšiemu alebo inému vzdelávaniu.
*
*
*
Keď sa s mojím textom stotožňujete, šírte ho, zdieľajte, posielajte na e-maily, aby sa dostal do širšieho povedomia, aby sa zo slov stali činy, aby sa veci začali meniť. Sprostredkujte môj text ľuďom, ktorí nechodia na sociálne siete. A nezabúdajte: Skutočná zmena školstva = skutočná zmena spoločnosti = skutočná zmena politiky. Ďakujem za slušnú a konštruktívnu diskusiu, taká mňa a všetkých nás posúva k dobrým riešeniam.
*
PhDr. Ján Papuga, PhD., pedagóg, rodič, spisovateľ
*
janpapuga@gmail.com
*
www.janpapuga.sk * Spoločenstvo slovenčinárov, priateľov školy a vyučovania * Školoveda * Ján Papuga - školstvo, pedagogika, politika * Knihy Jána Papugu * janpapuga.blog.pravda.sk * https://janpapuga.sk/2materialy/