Dnes sa každý názor hodnotí ako nenávisť, neslušnosť a netolerantnosť. Tak na začiatku musím pripomenúť, že som na FIF UK vyštudoval aj estetiku, kde som spoznal ozaj rôzne druhy kultúry a umenia, teda som zvyknutý na čokoľvek a s veľkou mierou súčasných foriem umelecko-kultúrnych výtvorov súhlasím, ba ich obdivujem. Takisto som videl stovky divadelných hier, niekoľko som napísal a mnohé prečítal. Dokonca som nejednu divadelnú hru videl niekoľkokrát. Preto som zvyknutý na všelijaké experimenty, aby sa aktualizoval starší dramatický text. Ale mali by mať nejaké opodstatnenie alebo ideový zámer. Robilo sa to, robí sa to a bude sa to robiť, skrátka umelci potrebujú posúvať umenie dopredu, neraz aj v prospech diváka (klasický text v origináli autora, najmä ak ide o staršie dielo, často nie je pre diváka zaujímavý). Zotrvávanie na starých, resp. konzervatívnych formách v mene budovania kultúrnej čistoty nezodpovedá vývoju umenia a ľudstva vôbec. Pravdou je, že umelci by mohli byť citlivejší pri budovaní mimoumeleckých odkazov, zišlo by sa menej prvoplánovosti.
Nedávno som bol ako každý rok na Letných shakespearovských slávnostiach na komédii, ktorú som videl v rôznych variáciách už veľakrát - Skrotenie zlej ženy. Je to neuveriteľný zážitok pozrieť si na Hrade pod holým nebom predstavenie z čias alžbetínskych. Poväčšine ide o jedinečnú umeleckú udalosť: vynikajúci herci, jedinečná akustika, skvelý preklad, spojenie českého a slovenského herectva a, samozrejme, očakávaný vklad umelcov. Tak som zobral po druhý raz aj svojho syna, nech sa nasmejeme spolu, uvedomujúc si, že samotný Shakespearov text je v mnohých častiach pikantný. Ale je to komédia, Marco má už 16 rokov a hlavným motívom je krotenie čertice.
Moderné prvky predstavovala hudba, použitie motorky, vloženie súčasných slov do textu a pod. Boli to tolerovateľné posuny v dramatizácii, nerušili ma a dobre sa prepletali s dramatickým originálom. Síce menej, ale aj tak mi prekážalo fajčenie cigariet v hre. Vôbec to nebolo potrebné na dotvorenie charakteru alebo na aktualizáciu deja. Jednak cigaretu ani nedofajčili, „účinkovala“ kratučko, jednak to hra vôbec nepotrebovala, cigareta nedala postave nič, nebola ani na vyplnenie prázdneho miesta, keďže Skrotenie je kolotočom, v ktorom niet hluchej časti. Tento cigaretový motív vkladajú umelci do hier často, keďže sami požívajú tieto drogy (a možno aj iné). Keď sa cigareta do hry/filmu hodí, asi by som ju prehliadol a interpretačne prijal. Avšak takýmto spôsobom profanujú (robia reklamu) smrtonosný návyk, čo ma mrzí o to viac, že v publiku bolo veľa mladých ľudí.
Z hľadiska prítomnosti mladých ľudí, ale aj z hľadiska mňa ako diváka a estetika, ma maximálne vyrušilo vkladanie sexuálnych deviácií do hry. Neviem, či tak umelci robia naschvál ministerke kultúry alebo cítia potrebu eroticky znehodnocovať dielo, ktorého témou je klasická láska s prekážkami medzi mužmi a ženami. Isto, aj Shakespearova doba narážala na tému homosexuality. Aj keď sa do tejto hry veľmi nehodí, vedel som ju prijať, keďže bola zobrazovaná v humornej forme a zapadala do kolotoču hry, dokonca ju Shakespeare spomína aj v origináli. Tu som tolerantný a nepovažujem to za deviáciu. Ale čo má v tejto v podstate nevinnej hre robiť zobrazovanie skupinového sexu a sadomasochistických praktík??? To ma v tejto inak veľmi dobre stvárnenej hre naozaj vyrušilo a zotrelo moju ľudskú i odbornú toleranciu. Ani nie ako nejakého moralizátora, ale ako diváka a znalca umenia a kultúry. Zobrazovanie, popularizáciu, ponúkanie sexuálnych deviácii verejnou formou odmietam, keďže isté veci majú zostať v súkromí, najmä ak sú zvrátené. Tu sa to vsadilo do komédia ako veľká „sranda“, teda niečo normálne a bežné, čo zas môže mať vplyv na mladých ľudí, ktorí už teraz robia čoraz viac sexuálnych imitácií a pokusov. Ale veď prečo by nie? Je to v divadle, vo filme, všade, prečo by som to nemal mať ja? Buďme v sexe zvrátení, kašlime na lásku!
Hra bola dobrá, ale mohla byť lepšia. Myslím si, že chúťky umelca by nemali zasahovať do inscenácií, najmä keď sa do nich vôbec nehodia a pôsobia tam ako kaktus v žitnom poli. To už veľmi nie je to, čo by napĺňalo kultúrnosť. Skôr je to umelecká provokácia, perverzná predstava o vzťahu ľudí, odhalenie erotickej orientácie umelca, alebo aj snaha prilákať divákov primitívnymi motívmi.
PS: Som rád, že sa synovi najviac páčila postava Biondella, ktorý rozvíjal konverzačnú a neverbálnu komiku. Povedal, že bol dobrý...