Práve som počúval, že zdravotníci protestujú proti nedofinancovaniu zdravotníckych zariadení, ba podávajú podnet na Ústavný súd, či môže štát uzákoniť niečo, čo nie je finančne pokryté. Jedným z dôvodov sú aj slávne rekreačné poukazy. A hneď mi napadlo školstvo.
V ňom sa tiež zvýšili platy zamestnancov a prikázala sa povinnosť vyplácať rekreačné poukazy bez akéhokoľvek pokrytia. Fakt do mňa vchádza zúrivosť, keď sa nemenovaní politici chvália tým, že zaviedli rekreačné poukazy. Bez finančného krytia! A to sme už takmer v piatom mesiaci od zavedenia. Viem, že bežní zamestnanci sa tešia zvýšeniu platov a možnosti chodiť pravidelne na rekreácie. Ale ak máte v sebe trošku ekonomickej gramotnosti, musíte si uvedomiť, kde sa chýbajúce peniaze v škole prejavia. Nedostávate perá, papiere, kriedy? Nuž už na toto učiteľské minimum ani naďalej nebudú prostriedky. A to nehovorím o prevádzke zväčša ekonomicky nákladných budov. O estetizácii priestorov školy a jej vybavení nemôže byť ani reči.
A politici sa chvália a používajú to na svoju propagáciu. Ako riaditelia škôl máme čo robiť, aby sme to všetko vykryli, no nedá sa to robiť donekonečna. Takéto grobianstvo, uzákoniť niečo bez prostriedkov, nepochopím.
Odbory, SKU, kde ste??? Toto sú reálne dôvody na podanie podobných sťažností, ako podávajú zdravotníci. Viem, že sme “len” školy. Ale aj tým prejde nejeden zdravotník. Prečo nepodáme niečo podobné aj my? Ústavnú sťažnosť? Čierna symbolika nepostačuje. Treba konať a využiť legislatívu na to, aby sme sa bránili voči očividnému porušovaniu zákonov! Či im to bude stále prechádzať? To sme fakt tie posledné handry?
Branislav Grohling, Miroslav Sopko, Oto Žarnay, pomôžte…