Fascinuje ma, ako odborníci vedia odhadnúť cenu, vek, autorstvo pamiatok. Chce to obrovské skúsenosti, poznatky a výskumy. Pozeral som si profil profesora, čo dospel k záveru, že „Šimkovičovej“ busta nie je od svetoznámeho renesančného umelca a nemá tú cenu, ktorá sa jej pripisovala. Je to vskutku kapacita. Škoda! Mohli sme mať ďalší vzácny artefakt.
No ako vždy sa zase ozvali stovky pseudoodborníkov, ktorých cieľom nie je objektivita a poznanie, ale propaganda a nenávisť. Neveria svetovému vedcovi a jeho posúdeniu, prípadne bez mihnutia oka klamú, že bustu pred výskumom vymenili. Ja nehovorím, že sa nemohlo niečo niekedy nemôže stať. Pochybovanie totiž patrí k vede. Aspoň to konštruktívne spochybňovanie a bádanie. Ale potom títo istí pochybovači určenia busty, zväčša protivládni, kritizujú tých, čo zase spochybňujú výskum vakcín od Slovenskej akadémie vied, pričom ide o obdobnú situáciu, len o iné vedecké predmety. A títo pochybovači (a všetko) nenapádajú preto, že by sa v tom vyznali. Ale preto, že neznášajú protistranu. A to už nie je vedecký prístup. Veda by nemala pracovať tak, že okrem objektívneho a vecného poznania sa riadi zámermi, ktoré súvisia s politikou, so záujmami rôznych skupín, s momentálnou náladou, so zaujatosťou, s nenávisťou, nepriateľstvom s pod. Žiaľ, to sa v posledných rokoch deje a čoraz významnejšie to ovplyvňuje poznanie aj v pracoviskách samotných vedcov. Veda sa stáva slúžkou, nie objektívnym poznaním. A preto jej ľudia prestávajú veriť. Najmä v oblastiach, kde nejde o objektívne pravdy, ktoré rozhľadený a priemerne vzdelaný človek nespochybní. Pýtanie sa, spochybňovanie, niekoľkonásobné overovanie je teda legitímne, ale nie s účelom presadiť vlastnú pravdu. A nech už je to pravda jednej či druhej strany.
Takže vedu možno relativizovať - pozri aj článok: tu. Ale buďme pri tom racionálni a objektívni. Inak sa naozaj môže stať, že človek prestane veriť aj tomu, že slnko sa cez noc nevypína, že lekár je šarlatán, že pokojne môžeme jesť neumyté ovocie. A popieranie základných právd nepovedie k ničomu dobrému. Rovnako ako zotrvávanie na jedinom možnom poznatku, ktorý sa nejaví ako jednoznačný. Isto, pravdu možno presadiť. Ale to už bude pokrivená, a tým nebezpečná veda.