S témou v titulku sa na mňa často obraciate, tak som sa k nej rozhodol obšírnejšie vyjadriť.
Keď som riadil školu, tak som tzv. vstupné, výstupné či polročné písomky zrušil (ďalej ich budem označovať ako súhrnné písomky). Povedal som svojim pedagógom, nech si odkladajú bežné písomky aspoň rok, a keď budeme mať potrebu skontrolovať výkony triedy v danom predmete, tak si spravíme analýzu tematických písomiek. Prípadne môže riaditeľ školy využiť možnosť zadania riaditeľských písomiek. Dnes sú klasické súhrnné písomky zbytočné, keďže žiaci prechádzajú Testovaním 9 alebo majú možnosť prihlásiť sa na Komparo. Tak školy dostanú výpovednejší prehľad o vedomostiach žiakov školy z testovaných predmetov.
Kedysi boli stanovené v osnovách výstupné, vstupné, príp. polročné previerky zo slovenského jazyka a literatúry a z matematiky. Zámer nemusel byť zlý, zrejme sa v časoch, keď neboli celoslovenské testovania, aspoň takto sledoval pokrok žiakov a pohľad na ich vedomosti. Spoľahlivý porovnávací test však nevie vytvoriť každý, a tak sa obsah súhrnných písomiek už dávno zmenil na opakovanie ročného/polročného učiva s minimálnou možnosťou porovnávania alebo sa porovnáva neporovnateľné. Porovnávacie testy s cieľom zistiť pokrok žiakov by mali mať podobné úlohy, na ktorých by sme pozorovali, ako sa dané vedomosti a kompetencie upevňujú, vyvíjajú, menia, zlepšujú, zhoršujú a pod. Dávať bežný súhrnný test z viacerých tematických celkov kvôli zisteniu úrovne vedomostí žiakov je byrokratická zbytočnosť, keďže pedagóg, ktorý pravidelne skúša a overuje rôznymi spôsobmi schopnosti žiakov, má každý deň klasifikačného obdobia prehľad o učení sa žiakov a vie ho ľahko vykázať.
Možno by mali súhrnné písomky zmysel, keby komplexne overovali prepojenie a aplikáciu vedomostí, ktoré sa žiaci naučili v priebehu roka. Súhrnné testy však zväčša pozostávajú z úloh, ktoré na seba nenadväzujú, neprepájajú sa, iba sa kvantitatívne overuje pamäťový rozsah a hĺbka zväčša teoretických vedomostí žiakov.
V súčasnosti je popri diktátoch jedinou povinnou písomnou prácou písanie slohovej práce v danom slohovom útvare na predmete slovenský jazyk a literatúra. Takáto forma sa dá považovať za komplexnú skúšku, ktorá overuje aplikáciu jazykového (niekedy aj literárneho) učiva v rámci tvorby komunikačne celostného textu. Tieto slohy sa píšu raz za polrok, takže sa dajú aj z hľadiska jazyka, témy, formy a iných aspektov bez problémov porovnávať a vyvodzovať poznatky o vývine žiackej textotvorby. A to je (malo by byť) základom vyučovania SJL. Preto tieto povinné slohy považujem za veľmi užitočné na rozdiel od súhrnných testov, ktoré sú iba reliktom a zbytočným byrokratickým prvkom.
Okrem toho sú súhrnné testy pre žiakov zbytočným stresom. Určite nie je mojím zámerom oslobodiť žiakov od všetkého učenia, ide mi len o vhodné nastavenie vyučovania (pozri aj nižšie). Učiteľ SJL či matematiky má dostatok známok na to, aby vedel uzavrieť polročnú či koncoročnú známku. Poväčšine sa súhrnné písomky hodnotia a niekedy je to závažná známka, ktorá môže pokaziť prospech na konci klasifikačného obdobia či hneď v septembri. (Tým sa poruší pohľad na kontinuálny vývin prospechu žiaka, ktorý môže problematická súhrnná písomka negatívne ovplyvniť.) Takže deti tŕpnu, ako to napíšu. Hoci sa zvyčajne na tieto písomky na hodinách pripravuje, sú v obdobiach, keď sa deti nesústredia alebo sú neúmerne zaťažené koncami klasifikačného obdobia (uzatváranie známok). Vstupné písomky sa zase píšu väčšinou v septembri (dúfam, že iba z profilových predmetov), deti sú po prázdninách „rozbité“, adaptácia im trvá niekedy aj celý september, najmä ak horúce leto vládne aj v septembrové dni. Dozvedajú sa kopec nových informácií a popri tom sa musia učiť na obrovský test, ktorý sa aj na vysokých školách dáva radšej na konci klasifikačného obdobia.
Polročné písomky sa zase zadávajú v januári. Po vianočných prázdninách, keď sa veľká časť pedagógov jednotlivých predmetov „pustí“ do žiakov a každý deň ich skúšajú zo všetkých predmetov, keďže december na školách je málokedy o vyučovaní. A popritom sa musia učiť na minimálne dva súhrnné testy. Neraz sa porušuje aj pravidlo, že môže byť iba jeden test za deň alebo sú testy každý deň. Žiak musí znova otvoriť starý zošit a učiť sa celý polrok učivo, za ktoré už získal známky. A väčšinou sa učia faktografiu, nie kompetencie.
Najhoršie sú výstupné testy, ktoré sa zadávajú prevažne v júni. V čase, keď slnko udiera do rozhorúčených tried, v čase blížiaceho sa leta a v prípade deviatakov v čase po náročných testovaniach – T9 a prijímacie konanie (niektorí prejdú prijímacím konaním až štyri razy, a to nepočítam druhý termín prijímacích skúšok). Žiaci sú skrátka unavení a tí ostatní už majú myšlienky na leto. Pokojne sa môže stať, že sa nesústredia, rezignujú, nenaučia sa a nechajú si pokaziť známku. U deviatakov zas prevláda myšlienka, že „stačí prejsť“. Nemusí to byť preto, že majú školu na háku, ale preto, že sú už vyčerpaní. Výsledky vo výstupnom teste môžu byť najväčšmi skreslené. O to viac, že témou koncoročného súhrnného testu môže byť celý rok. A pripraviť sa na to popri učení sa na ostatné predmety je ozaj úloha skôr pre maturanta alebo vysokoškoláka. Opakujem, že nič žiakom nechcem zľahčovať. Len si jednak myslím, že to majú aj dnes ťažké, jednak som presvedčený, že dôrazom na kvantitu sa netvorí kvalita.
Keď si už škola stanovila, že bude realizovať vstupné, polročné a koncoročné písomky, mala by vytvoriť priestor na prípravu žiakov, teda ak súhrnné testy chceme hodnotiť známkou. Inak by bolo nespravodlivé dať písomku bez prípravy a zároveň ju známkovať, akoby šlo o bežný test, na ktorý stačí týždeň prípravy. Pripúšťam, že takýto druh písomky môže dať nejaké minimálne informácie o stave žiackych vedomostí, kompetencií a ich pamäti, no mala by sa potom realizovať bez prípravy, ale aj bez známky, aby sme zistili reálny obraz o triede. Ak sa však na to pripravuje a plánuje sa to známkovať, tak sa to od bežných písomiek líši iba rozsahom, teda nemá to žiadnu nadštandardnú relevanciu. Pritom do bežných tematických písomiek sa dajú vkladať úlohy, ktoré by zisťovali, aký je pokrok alebo zaostávanie oproti predchádzajúcej písomnej previerke. Keď však súhrnnú písomku škola požaduje a chceme ju hodnotiť, musí sa v školskom vzdelávacom programe uvoľniť priestor na dôkladné opakovanie, čo však uberá z času na preberanie nového učiva a rozvíjanie kompetencií, ktoré si vyžadujú dlhší čas. A to sa potom tiež overuje formou skúšky. A potom znova, formou súhrnnej, zväčša kvantitatívnej skúšky. A na známku.
Viem si predstaviť vstupný test pri prechode do 1. ročníka strednej školy. Ale ani tam by nemalo byť cieľom overovať, čo si pamätajú zo základnej školy, ale zámer urobiť prieskum vedomostí, ktoré sa budú vyžadovať aj na strednej škole, na ktoré sa bude nadväzovať a ktoré treba zopakovať. Tiež by sa na to nemalo pripravovať, aby sa zistil reálny stav vedomostí a kompetencií. Tiež by to nemalo byť hodnotené známkou, čo sa často porušuje. Nie je nič horšie ako prvákov SŠ odradiť vstupnou písomkou plnou faktov a navyše na známku s veľkou váhou. Aj to sa deje.
Niekedy sa stáva, že sa používa argument, že vstupná, výstupná a polročná písomka sú povinné písomné práce. Nie sú! Sú povinné vtedy, keď si ich stanoví predmetová komisia, resp. riaditeľ školy (má právo ich vyžadovať) a stanú sa súčasťou školského vzdelávacieho programu, príp. plánu vnútornej kontroly školy. Ale význam majú iba vtedy, keď sa nehodnotia, keď sa na ne nepripravuje, keď sa do nich vložia úlohy, ktoré skúmajú pokrok oproti minulej súhrnnej písomke. Ak chceme posilniť spoľahlivosť výsledkov zo súhrnných testov, každá paralelná trieda daného ročníka by mala mať rovnaký test, aby sa mohli porovnávať výsledky žiakov celého ročníka.
Je oveľa zložitejšie takto pripraviť súhrnný test. Ak nemá uvedené vlastnosti, som presvedčený, že je zbytočný a nijako nepomôže spresniť prehľad o vedomostiach žiakov, ako to ponúka bežný test či skúšanie. Vyučujúci danej triedy má často oveľa lepšie informácie o svojich zverencoch, ktoré získava z kontinuálnejšieho, všestrannejšieho a komplexnejšieho pozorovania a diagnostiky triedy. A ak vedúci PK alebo riaditeľ školy chce informácie o prospechu, nech si vyžiada napísať správu o triede na základe čiastkových foriem skúšania a nezaťažuje žiakov a učiteľov písaním zbytočných previerok, ktoré sa potom neraz byrokraticky vyhodnocujú, čím sa dospieva k zbytočným záverom.
*
*
*
Skutočná zmena školstva = skutočná zmena spoločnosti.
*
Diskutujte, dopĺňajte, pripomienkujte, šírte a zdieľajte…
*
O AUTOROVI TEXTU: PhDr. Ján Papuga, PhD. * pedagóg, spisovateľ, aktivista, odborník na školstvo, člen politickej strany SOS, zakladateľ pedagogickej koncepcie Konštruktívna školoveda – hľadanie strednej cesty * Bratislava-Rača, Bernolákovo * KONTAKTY: janpapuga@gmail.com * FB: Ján Papuga * FB: Ján Papuga – školstvo, pedagogika, politika * IG: Ján Papuga * FB skupina: Spoločenstvo slovenčinárov, priateľov školy a vyučovania * FB skupina: Školoveda * Blog Pravda: janpapuga.blog.pravda.sk * Youtube: Ján Papuga * www . janpapuga . sk * AKTIVAČNÁ VÝZVA: Šírte tento text, aby sa zo slov stali činy. Zdieľajte ho, je verejný, netreba môj súhlas. Sprostredkujte môj text ľuďom, čo nechodia na internet. Posielajte ho politikom, stranám, ministrom, inštitúciám, médiám. Ak sa s textom stotožňujete, je potrebné, aby sa dostal do povedomia. Aj takto sa menia veci. V prípade, že chcete poznať moju koncepciu a chcete konštruktívne, vecne a odborne komunikovať s inými ľuďmi, pridajte sa do FB skupiny Školoveda alebo mi napíšte na uvedené kontakty. * DISKUSIA: Na konštruktívne pripomienky a na otázky k zverejnenému článku rád odpoviem. Odborná, slušná a zmysluplná diskusia vie zmeniť mnohé veci. Osobné invektívy a vulgárne vyjadrovanie ignorujem a blokujem. Akémukoľvek neanonymnému podnetu a konštruktívnej kritike či spätnej väzbe sa poteším. Ak sa nechcete verejne vyjadriť, pokojne sa mi ozvite prostredníctvom uvedených kontaktov. Aj v prípade, že vaša vec nesúvisí s témou článku. Ďakujem.