Jesenné prázdniny a ich sviatky mám veľmi rád. Sú plné farieb, spomienok, melanchólie a pavučín z babieho leta. Na chvíľu sa pozastavíme a spomenieme si na ľudí, ktorí nás opustili a dívajú sa na nás z krajšieho, no nepoznaného sveta. Napriek tomu, že sa stránim cirkvi, mám vieru, že človek nemôže len tak zomrieť a obrátiť sa v obyčajný prach. Musí byť miesto, kam živé bytosti po smrti odchádzajú. Aj takýmito úvahami sa rok čo rok na konci októbra zaoberám, sledujúc celoslovenský pohyb po cintorínoch a kostoloch. Pritom necítim potrebu zájsť na zádušné aktivity žiadnej cirkvi. Viera nepotrebuje byť organizovaná. Ale cintoríny plné sviečok považujem za veľmi silný zážitok a doslova pociťujem spojenie s odišlými, čo silnejšie upevňuje moju všeobecnú vieru.
Mnohé školy, mladí ľudia si spájajú tieto sviatky s americkým Halloweenom. Strašenie, tekvice, masky. Pohanské, však? Hoci tradícia svetlonosov nie je americká. A ešte stále sme neprijali zvyk amerických detí chodiť v maskách po susedoch a strašiť, vytvorili sme si vlastnú obdobu tohto sviatku. Navyše, nahradiť strach zo smrti paródiou smrti je zvykom vo viacerých kultúrach a určite to osviežuje neraz depresívne nálady jesene, ktoré môžu skončiť akokoľvek. Ja sa takých aktivít nezúčastňujem, hoci milujem duchárske horory. Ale chcem byť tolerantný k tomu, že mladí chcú zažiť halloweensku párty. Rozhodne je lepšie pobaviť sa s blízkymi ako drogy a blbnutie z nudy medzi činžiakmi.
Úlohou školy je poukazovať na slovenské tradície, aj na pamiatku zosnulých. A možno aj na zvyky v iných krajinách, hoci aj v USA, veď porovnávaním sa vychováva a vyučuje efektívnejšie. Zámer rozveseliť sa aj pri pamiatke zosnulých a vysmiať sa smrti, ktorá nikoho neminie, neberme ako niečo neúctivé, prevzaté či svedčiace o arogancii mladých. Je to len ďalší spôsob prejavu kultúry, ktorá je v dnešnom svete ozaj rozmanitá. Inkvizícia a netolerancia voči inému nie je na mieste. O to viac, že sú často šíriteľom nenávisti a vlastnej pravdy platformy, ktoré by sa mali vyznačovať ľudskosťou, toleranciou a láskou. U nás v škole chcú deti strašidelnú noc. Nebudem im to zakazovať. Vieru v život a spomienku na zosnulých to neohrozí. Opačný názor tomu môjmu je väčším problémom (nebezpečenstvom) ako Halloween.
PhDr. Ján Papuga, PhD., riaditeľ ZŠ s MŠ
Archív
- september 2023
- august 2023
- júl 2023
- jún 2023
- máj 2023
- apríl 2023
- marec 2023
- február 2023
- január 2023
- december 2022
- november 2022
- október 2022
- september 2022
- august 2022
- júl 2022
- jún 2022
- máj 2022
- apríl 2022
- marec 2022
- február 2022
- január 2022
- december 2021
- november 2021
- október 2021
- september 2021
- august 2021
- júl 2021
- jún 2021
- apríl 2021
- marec 2021
- február 2021
- január 2021
- december 2020
- november 2020
- október 2020
- september 2020
- august 2020
- júl 2020
- jún 2020
- máj 2020
- apríl 2020
- marec 2020
- február 2020
- január 2020
- december 2019
- november 2019
- október 2019
- september 2019
- august 2019
- júl 2019
- jún 2019
- máj 2019
- apríl 2019
- marec 2019
- február 2019
- január 2019
- december 2018
- november 2018
- október 2018
- september 2018
- august 2018
- máj 2018
- február 2018
- január 2018
- december 2017
- november 2017
Meta