Na ZŠ s MŠ, Riazanská, kde som pod obrovským tlakom spravil veľký zázrak, boli obrovskou prednosťou deti a rodičia. Aj keď tie deti neboli excelentné, ale mali charakter. Spomenul som si na ne, keď sa pri mne pristavil môj bývalý žiak. Veľa tomu učeniu nedával, no snahu mal a bol priateľský ku každému. Veľmi ma teší, že dnes úspešne doštudoval a študuje dobrovoľne nadstavbu, pracuje, má vodičák a napriek mojim dostatočným sa zastavil, akoby sme sa poznali celé roky. A charakterní boli aj rodičia. Isto, neraz ma ako riaditeľa aj kritizovali, čo ma učilo rásť. No na rozdiel od niektorých pedagógov tej školy mi výhrady hovorili priamo a nie poza chrbát. Nuž, niekedy žiak a rodič prevyšuje učiteľa, ktorému sú priamosť, česť a humanizmus vzdialené. Nebolo tam takých veľa, ale spravili veľmi veľa zlého, že som prišiel o školu, kde som ukazoval, že sa to dá aj inak. Ale odvtedy viem, že počúvam pedagógov, rodičov i žiakov a nikoho nenadradzujem. Každý z nich tvorí školu. A neraz aj charakter…