Opozičná parlamentná strana predkladá zmenu zákona o štátnom jazyku, ktorý liberalizuje jeho prvotné postavenie. Domnievam sa, že takýto krok je zbytočný najmä v súvislosti s tým, že súčasné postavenie jazyka neprináša problémy medzi používateľmi. Nepáči sa mi tento spôsob politikárčenia, keď chcú politici zaujať voliča menšinovej národnosti a hľadajú neexistujúce problémy.
Riešenie národného jazyka je citlivé. Ak je však potrebné, treba pristúpiť aj k takejto téme. Len nie prizmou politiky! Ale ani nie prizmou konzervatívneho náhľadu na jazyk, ktorý nezodpovedá súčasnej komunikácii. Aj napriek tomu, že sa tu nezaznamenávajú nejaké zásadné problémy, sú tu aspekty, ktoré by sa mali otvoriť:
Prvým aspektom je kodifikácia, ktorá v rukách ministerstva kultúry nebola dlhé roky aktualizovaná. Kodifikačné príručky sú staré desiatky rokov. Nie sú zapracované nové slová, nové lexikálne významy, nová výslovnosť či slová, ktoré sa masovo používajú, hoci sú „nespisovné“. Konzervatívna lingvistika sa obáva deštrukcie jazyka, ak by sa kodifikácia otvorila. Fungovanie slovenčiny je však dôkazom, že je pevne ukotvená u používateľov a dokáže kreovať rôznorodé texty.
Druhý aspekt lavíruje na hranici konfliktu. Národnostné menšiny by si mali osvojovať slovenčinu intenzívnejšie, najmä v škole, aby sa štátnym jazykom mohli dohovoriť v prípade, že by v budúcnosti opustili územia, kde sa hovorí menšinovým jazykom. Žiaci národnostných menšín stále menej ovládajú slovenčinu, čím sa zužuje ich miera uplatniteľnosti na ostatnom území Slovenska. K dôraznej reforme nedochádza. Aj z dôvodu, že nacionálni politici okamžite vytiahnu diskrimináciu, ak by sa čo len o hodinu posilnilo vyučovanie slovenčiny.
Tretím javom je aj stav ovládania materinského jazyka väčšinovým obyvateľstvom. Denne sledujeme v školách, ako sa zhoršuje pravopis, tvorenie viet, štylistika textu a pod. Má to rôzne príčiny, no najsilnejšou je vplyv masmédií a verejných činiteľov či osobností, ktorí jazyku veľa nedávajú. Vážnou príčinou je aj veľmi zlý školský štátny vzdelávací program zo slovenčiny, ktorý nedovoľuje venovať sa problémovým oblastiam slovenčiny intenzívnejšie a pravidelnejšie. Problém sa dlhodobo nerieši. Zákon, ktorý predkladá opozícia, považujem za zbytočný, politický a neriešiaci načrtnuté problémy. Chápem, že ide aj o politické body. Lež stále si naivne myslím, že legislatívci by mali riešiť skutočné problémy, ktoré majú skutočný dosah na ľudí, v tomto prípade na používateľov slovenčiny.
Pre RegionPress