Keď som si robil doktorát, musel som v rámci neho vystupovať aj na odborných konferenciách. Jedno z mojich prvých vystúpení z roku 2007 bolo o vyučovaní slovenského jazyka prostredníctvom analýzy alebo tvorenia textov. Teda žiadne izolované jazykové rozbory a komplexné klasifikácie lingvistických javov. Ale prostredníctvom rôznych textov spoznávanie pravopisu, gramatiky, štylistiky a slovnej zásoby, teda od konkrétneho používania výrazových prostriedkov k lingvistickému poznaniu. Podľa toho, čo by sa v texte vyskytlo, nie podľa lingvisticky usporiadaných tematických celkov. Tým sa do popredia dostáva reálna textotvorba, ktorej sprievodným javom je spoznávanie lingvistických javov nie prostredníctvom klasifikácie, ale priamym uplatnením v textotvorbe alebo v analýze textu. Pritom sa môže pracovať s rôznymi zdrojmi (učebnica, príručky, internet), a tak si osvojovať poznatky o jazyku. Keď sa vyučovanie slovenčiny presunie k pravidelnej textotvorbe či práci s textom a takýto spôsob sa bude na hodinách opakovať, žiaci si teóriu jazyka upevnia prirodzenejšie a dôkladnejšie. A keď sa v textotvorbe narazí na okrajový lingvistický jav, nie je dôvod spoznávať komplexnú lingvistickú teóriu. Stačí žiakov viesť ku kritickej práci so zdrojmi, ktorá im problém objasní. Alebo im ho vysvetlí učiteľ bez nutnosti prebrať celú šírku jazykovej roviny, ktorú v praktickej komunikácii nebudú potrebovať.
Vráťme sa teda ku komunikácii, k textu, či už v písomnej, alebo v ústnej podobe. Naučme žiakov štylizovať/komunikovať v závislosti od rôznych komunikačných situácií a od štýlotvorných činiteľov. To by malo byť na prvom mieste vyučovania slovenčiny. A prostredníctvom textov spoznávať lingvistiku, štylistiku, príp. textovú syntax. Slovenskí žiaci predsa vedia po slovensky, je zbytočné v nich na základnej i na strednej škole rozvíjať metajazykové myslenie, a tým ich miasť a viesť k chápaniu jazyka ako ťažko pochopiteľného abstraktného konštruktu. Rozvíjajme teoretické poznatky vtedy, keď ich potrebujeme pri tvorení textu.
Základnou kompetenciou má byť, aby žiaci vedeli tvoriť alebo analyzovať texty rôznej štylistickej a žánrovej platnosti. Žánre by mohli byť určené osnovami a diferencovali by sa podľa základnej a strednej školy, podľa druhu strednej školy. Určite by sa tým predišlo štylistickej či pravopisnej nemotornosti žiakov, ktorá neraz vyplýva z toho, že v presile súčasného teoretického vyučovania jazyka žiaci vnímajú jazyk izolovane a nemajú prepojenú teóriu s praktickým tvorením aj preto, že na hodinách často nie je dostatok priestoru na dôkladnú prácu s textom, na dôkladný slohotvorný proces a už vôbec nie na tvorenie textov priamo na hodine, keď učiteľ môže priamo pozorovať, aké problémy má žiak s textotvorbou. Keď sa toto zmení, môžeme hovoriť o reálnej reforme. Lebo cieľom vyučovania má byť, aby žiaci vedeli vytvoriť komplexný a z rôznych hľadísk správny text, prípadne ovládať komplexnú analýzu textu, čo všetko vedie k nosnej téme jazyka – ku komunikácii.
V článku spomínanom v úvode som takýto postup nazval integráciou lingvistiky do štylistiky. Žiaci na základe rôznych textov spoznávajú teóriu jazyka. Nie naopak. A na to musí byť vytvorený veľký priestor aj za cenu, že by z učebných osnov vypadli mnohé tradičné témy: určovanie vetných členov, určovanie spodobovaných hlások, slovotvorné rozbory. Avšak tie by sa vyučovali v prípade, že by sme pri textovom vyučovaní narazili na jazykový problém, ktorý by objasnila práve teória.
Keďže moja práca musí mať pre mňa zmysel, aj na úkor meškania v učive aspoň v minimálnom rozsahu realizujem so žiakmi popísané textové vyučovanie. Žiaľ, neraz musím dať žiakom písať sloh na domácu úlohu, lebo v časovom priestore hodiny, kde by textotvorba mala byť na prvom mieste, na to nie je dostatok času (neobávajte sa, internetové a AI texty zväčša viem odhaliť a moji žiaci o tom vedia). Veľmi ma teší, že mnohí zo žiakov (aj tí zvyčajne pasívni) vytvárajú naozaj dobré texty. A čudujsasvete, na rozdiel od diktátov v nich majú oveľa menej pravopisno-jazykových chýb. Isto, doma si s pravopisom môžu pomôcť, ale to robíme aj my dospelí, keď nám záleží na nejakom texte. Preto mi to neprekáža. Občas sa mi podarí tvoriť text so žiakmi aj počas vyučovacej hodiny a ozaj v ňom majú oveľa menej chýb ako v diktáte. Ale pozitívnu spätnú väzbu odo mňa dostávajú za celkovú kvalitu textu, čo ich motivuje mnohonásobne viac ako keď oznámim, že bude diktát, v ktorom si všímam len chyby. Skrátka textotvorba po dobrej motivácii je prijateľnejšia vyučovacia metóda ako písanie diktátu a teória jazyka. Pri textovom vyučovaní dlhodobo zisťujem, že žiaci nemajú až taký problém s jazykom, ako sa to javí v diktátoch, ktorých vysoká chybovosť i u jednotkárov je pre mňa záhadou. O to viac ma teší, keď vytvoria dobrý text s niekoľkými chybami, ktoré im ihneď objasním, a tým spoznávajú aj teóriu jazyka, ale aj iné témy vyučovania (uvádzanie zdrojov, práca so zdrojmi, grafika textu, tvorivé a vecné písanie a pod.). V práci s textom žiaci vykazujú oveľa lepšie výsledky ako v izolovanom vnímaní teórie jazyka. Aj preto sa snažím mať čo najviac textových hodín s integrovaním lingvistiky, ktoré sú prijateľnejšie aj pre žiakov. Som presvedčený, že tento spôsob by zmenil pohľad na vyučovanie slovenčiny, zefektívnil by ho, motivoval by žiakom k lepším výkonom a vrátil by slovenčinu k podstate: ku komunikácii a k štylistike v tej najpraktickejšej podobe. Pozitívnu spätnú po takto zameraných hodinách cítim od žiakov aj ja.
Myslím, že vzťah žiakov k nášmu predmetu a výsledky, resp. schopnosti žiakov by sme mohli zachrániť práve vyššie popísaním spôsobom vyučovania slovenčiny, sčasti aj literatúry. Prácu s textom i tvorbu viem aj ako autor ľahko pred žiakmi obhájiť, najmä keď ide o texty, ktoré budú bežne používať vo svete dospelých. Ale zdôvodniť im nutnosť poznať neraz abstraktné jazykové javy bez zreteľnej aplikácie v rámci užívania jazyka mi robí čoraz väčší problém, ba demotivuje to môj vzťah k vyučovaniu. Najmä keď som dlhé roky presvedčený, a mám to aj overené, že podstatou predmetu slovenský jazyk (a literatúra) má byť komunikácia, text, štylistika, tvorba a slovná zásoba.
*
*
*
Keď sa s mojím textom stotožňujete, šírte ho, zdieľajte, posielajte na e-maily, aby sa dostal do širšieho povedomia, aby sa zo slov stali činy, aby sa veci začali meniť. Sprostredkujte môj text ľuďom, ktorí nechodia na sociálne siete. A nezabúdajte: Skutočná zmena školstva = skutočná zmena spoločnosti = skutočná zmena politiky. Ďakujem za slušnú a konštruktívnu diskusiu, taká mňa a všetkých nás posúva k dobrým riešeniam.
*
PhDr. Ján Papuga, PhD., pedagóg, rodič, spisovateľ
*
*
www.janpapuga.sk * Spoločenstvo slovenčinárov, priateľov školy a vyučovania * Školoveda * Ján Papuga - školstvo, pedagogika, politika * Knihy Jána Papugu * janpapuga.blog.pravda.sk * https://janpapuga.sk/2materialy/